Aj vám sa stáva, že vaše dieťa nepočúva, hoci ste mu to povedali tisíckrát? Akoby ste hádzali hrach o stenu? Či už ide o kamarátov, oblečenie, jedlo, poriadok v izbe…čokoľvek? Možno nepoznáte citát Waltera B. Barbeho, ktorý to však krásne vystihuje: „Ak ste to dieťaťu povedali tisíckrát a ono stále nerozumie, potom to nie je dieťa, kto sa učí pomaly.“
Ste to vy, kto musí zmeniť stratégiu a premýšľať. Dieťa nemá ešte toľko skúseností a nadhľad. Vy sa musíte prispôsobiť a vedieť, čo na vaše dieťa „platí“ a ako získate obaja to, čo chcete.
Všetci rodičia túžia nájsť spôsob, ako komunikovať tak, aby nás vypočuli, a nie obviňovať ich z toho, že nás nepočúvajú. Niekoľko výborných nápadov prinášajú dve Montessori odborníčky, pedagogičky Simone Davies a Junnifa Uzodike v knihe Montessori pre deti. Je to praktická príručka, ktorá spája teóriu, psychológiu aj každodenné tipy – od rodinných rituálov až po hranice používania technológií. Nájdete v nej 70 praktických aktivít, ktoré podporujú zvedavosť, tvorivosť a spoluprácu.
Autorky využili výskumy z oblasti neurovedy a vývinovej psychológie, aby ukázali, že Montessori nie je len teória z minulého storočia, ale vedecky podložený prístup.
12 nápadov, ak dieťa nepočúva
Ale poďme na tie rady, tipy a nápady, ktoré používajú ony v triedach. Mnohé sa naučili z knihy Adele Faberovej a Elaine Mazlishovej Ako hovoriť, aby nás deti počúvali.
1. Zapojte ich do vymýšľania riešenia
Pýtajte sa otázky, ktoré nakopnú ich mozog, napríklad: „Čo by si mohol urobiť ty?“ alebo „Čo by si mohol skúsiť?“ alebo „Na čom sme sa dohodli ohľadom ________________ ?“
2. Poskytnite im čas na spracovanie požiadavky
Všetci potrebujeme určitý čas na prestriedanie činností. Takže v ideálnom prípade počkáme, kým dokončia to, čo robia, alebo im poskytneme čas na spracovanie našej požiadavky („tarry time“). „Výborne sa nám osvedčilo potichu napočítať do 10 (v duchu, nie nahlas) a dopriať im čas na reakciu. Vyskúšajte to. Často sa stáva, že kým napočítame približne do 8, začnú dokončovať to, čo robili, a sú pripravené počúvať alebo reagovať,“ tvrdia autorky.
3. Používajte pozitívny jazyk a povedzte im, ako byť užitoční
Keď používame „nie“ alebo „nerob“, dieťa najprv počuje, čo nechceme, aby robilo. Potom musí zistiť, čo má urobiť namiesto toho (ak to vôbec zistí). Vždy existuje spôsob, ako komunikovať pozitívnym spôsobom a povedať deťom, čo chceme, aby robili, a nie čo nechceme.
Napríklad povedzte: „Buď k sestričke jemný“ a nie „Nebi ju“; „Používaj obe ruky“ a nie „Nevylievaj“; „Sadnime si spolu k jedlu“ a nie „Neodchádzaj od stola“.
4. Namiesto „nie“ môžeme používať aj „áno, keď …“
Napríklad: „Áno, môžeš si dať ďalšiu sušienku, keď doješ tú, ktorú práve ješ.“ Ak už nemáme žiadne, môžeme povedať: „Áno, môžeš si dať ďalšiu, keď zajtra pôjdeme do obchodu.“
5. Vezmite si time out
Ďalej môžeme povedať: „Nechaj ma o tom popremýšľať.“ Niekedy na žiadosť nášho dieťaťa automaticky povieme nie. Namiesto toho môžeme povedať, že o tom popremýšľame a uvidíme, či sa nám to podarí (pokiaľ sa k tomu nezabudneme vrátiť).
6. Činy hovoria hlasnejšie ako slová
Deti nemajú v láske dlhé vysvetľovania ani pokyny vydávané z druhej strany miestnosti. Radšej podíďme k nim alebo im ukážme, kde čo patrí, tak, že ťukneme na poličku a povieme: „To patrí sem.“
7. Poskytnite informácie
Napríklad môžeme povedať: „Peter, dvere sú otvorené“, „Vidím na stole krabičku s obedom“ alebo „Mlieko sa pokazí, ak ho neodložíme do chladničky“. Potom ich necháme prísť na to, čo treba urobiť. Vyhýbame sa používaniu povýšeneckého alebo sarkastického tónu a vzájomne sa rešpektujeme.
8. Poskytnite im možnosti výberu primerané veku.
3- až 6-ročné dieťa si môže vybrať, čo by chcelo na obed, a to z niekoľkých zdravých možností, a 6- až 12-ročné dieťa sa môže rozhodnúť, či sa chce najprv hrať, alebo si najprv urobiť domáce úlohy.
9. Použite jedno slovo
Ak potrebujeme dieťaťu pripomenúť niečo, čo už dobre vie, neraz bude ignorovať našu prednášku alebo neustále dohováranie. Keď však namiesto toho povieme „krabička na obed“ alebo „topánky“ láskavým tónom, môžeme ho podnietiť, aby si skontrolovalo, či na niečo nezabudlo, alebo mu jemne pripomenúť ďalší krok. Opäť ho vyzývame, aby premýšľalo samostatne, a nie pasívne prijímalo inštrukcie.
Prečítajte si tiež
Moje dieťa doma nepomáha.
10 praktických trikov a ako rozdeliť domáce práce.
10. Hovorte o tom, ako sa cítite
Dieťaťu môžeme vytvoriť model jasných hraníc (bez toho, aby sme mu dávali pocit viny). „Keď ma udrieš, bolí ma to. Presuniem sa sem. Chcel by som, aby si bol ku mne nežnejší.“
11. Napíšte poznámku
Keď je niečo čierne na bielom, naberá to na vážnosti. Túto možnosť používajte striedmo, ale aj tak ju využite. Napríklad lístok „Prosím, odlož ma“ položte na hru zabudnutú na stole, ale na dvere spálne nalepte odkaz „Prosím, nechaj nás spať do deviatej ráno“, prípadne napíšte na papierik „Prosím, choď po špičkách“, pretože susedia z prízemia sa sťažujú na dupot. Uvidíte, zaberá to.
Deťom, ktoré nevedia čítať, môžeme pridať obrázok alebo im povedať, čo je na ňom napísané. „Je tu napísané krehké. Zaobchádzajme s tou vitrínou opatrne.“ „Je tu napísané nerušiť. Myslím, že tvoj brat chce byť sám. Poďme robiť niečo spolu.“ Alebo „Je čas zapnúť rúru. Dajme na ňu ceduľku s nápisom horúca, aby sme na to nezabudli.“
12. Zavtipkujte si
Trocha zábavy môže situácii veľmi pomôcť. Pri malom dieťati, ktoré sa bráni obuť si topánky, sa môžeme tváriť, že si obúvame jeho topánku, a pritom sa akože rozčuľovať:
„Ach, je príliš malá. Čo to má byť? Prečo mi nesedí?“
Alebo môžeme použiť nesprávny názov/farbu a nechať ho, aby nás opravilo. S radosťou nám povie: „Tie topánky nie sú modré, ale fialové!“ To môže odľahčiť situáciu a možno sa potom bude chcieť obuť.
So starším dieťaťom môžeme nahradiť bežný text v obľúbenej pesničke nejakým smiešnym slovom alebo si pustiť nejakú hudbu, pri ktorej budeme spoločne upratovať.
Montessori pre deti
Tieto nápady sa osvedčili obom autorkám spomínanej knihy Montessori pre deti. Čerpajú z dlhoročnej praxe v Montessori školách na troch kontinentoch. Ich cieľom nie je vytvoriť dokonalé dieťa, ale podporiť autentické dieťa, ktoré verí v seba, učí sa z vlastných skúseností a cíti, že je rešpektované. Z knihy sa tiež dozviete napríklad:
- ako doma zariadiť priestor tak, aby dieťa mohlo samo rozhodovať, skúmať a tvoriť
- ako zvládať konflikty bez hnevu a trestov
- ako deťom pomôcť nájsť vnútornú motiváciu
- ako nahradiť príkazy a zákazy dialógom a rešpektom.
„Už po pár kapitolách som začala na svoje dieťa pozerať inak. Menej ho naprávam, viac ho počúvam – a výsledky sú úžasné,“ tvrdí jedna z čitateliek a ďalšia dodáva: „Táto kniha mi pomohla zmeniť nielen prístup k dcére, ale aj k sebe samej. Naučila ma spomaliť.“
Montessori pre deti je akoby kompas pre rodičov, ktorí hľadajú rovnováhu medzi láskavosťou a hranicami. Je to ideálna kniha pre rodičov detí vo veku 3 až 12 rokov, no svoje si v nej nájdu aj učitelia a pedagógovia. Nie je to len o Montessori technikách, ale o životnej filozofii, ktorá pomáha vytvoriť domov plný dôvery, pokoja a radosti z učenia.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com
