Bystrá ako srdce Nízkych tatier. Hrad Ľupča. Jaskyňa...

Tento rok nám s dovolenkami akosi nepraje. Síce sa dá v niektorých prípadoch cestovať pomerne bezpečne aj mimo Slovenska, nakoniec si väčšina z nás volí spoznávanie domoviny. Naše krásne Tatry sú obľúbenou destináciou nielen milovníkov hôr, ale aj hubárov, cyklistov, gurmánov, nadšencov golfu a wellnessu. Je z čoho vyberať, či už pôjdete do Nízkych alebo Vysokých Tatier. My sme si vybrali Nízke Tatry…

Nemusíte si zatiaľ nič chystať – stačí si pohodlne sadnúť a my vás prevedieme zaujímavými miestami. Bude to okolie obce Bystrá, ktorá je križovatkou niekoľkých turistických, cestovateľských trás. Nachádza sa približne v okrese Brezno, medzi Mýtom pod Ďumbierom a Podbrezovou, v smere na Čertovicu.
My sme na jeseň vybehli na dve noci práve sem, ubytovali sme sa však vyššie na Táloch. V okolí nájdete niekoľko hotelov, ale aj chatky či penzióny, pričom na výber máte od lacnejších až po tie drahšie. V mnohých nechýba sauna a bazén, ktoré oceníte najmä po náročnejšej turistike počas dňa.

Bystrá ako srdce Nízkych Tatier

Ubytovali sme sa v trojhviezdičkovom hoteli Stupka a na začiatku sme od počtu hviezdičiek nečakali nič extra. Napriek tomu sme boli milo prekvapení reštauráciou v hoteli s dobrým výberom jedál a takisto raňajkami. Keďže polovica našej výpravy trpí rôznymi potravinovými alergiami a navyše je zarytá vegetariánka, nájsť niečo vhodné pod zub je občas výzva dňa.
Tu, našťastie, nebol potrebný ani záložný plán. Čo sa týka wellnessu, tak hotel prekvapil tromi saunami a plaveckým bazénom v dobrom štandarde. K dispozícii bola posilňovňa, ktorú sme, povedzme „pre krátkosť času“ nevyužili.
Rovnako sme nestihli vyskúšať ani služby maséra. Škoda. V okolí je množstvo penziónov, hotelov a ubytovacích zariadení, ktoré poskytujú podobné alebo aj vyššie služby.

V okolí hotela stretnete veľa hubárov s plnými košíkmi dubákov, niektoré mali gigantické rozmery. V duchu si len povzdychnete, že ste si ten svoj košík nechali doma. Ale zas na druhej strane do minibaru by sa vám tie dubáčiská aj tak nezmestili. Prechádzka pred obedom v okolí sa určite oplatí, prečistíte si hlavu a prídete na iné myšlienky.

Najvýznamnejšia jaskyňa Horehronia

Po obede som sa vybrala dolu do Bystrej, v ktorej sa nachádza známa Bystrianska jaskyňa, opradená mnohými legendami, ktoré vám počas túry prezradí sprievodkyňa. Využíva sa aj na speleoterapeutickú liečbu, ale momentálne sú terapie kvôli pandémii dočasne pozastavené. Jaskyňa sa nachádza len pár minút od parkoviska a posledný vstup je o druhej popoludní. Za vstupenku zaplatíte šesť eur, vezmite si určite hotovosť, pretože platba kartou tu nie je možná. Potom vás čaká približne 40-minútový okruh.

Rozdelená je na Starú a Novú jaskyňu, pričom samotná jaskyňa bola najskôr sprístupnená pôvodne ešte bez elektrického osvetlenia v roku 1939. V stave, ako ju poznáme dnes, ju otvorili v roku 1968. Fotografovanie je v jaskyni zakázané, môžete si priplatiť však ďalších sedem eur a fotiť smelo ďalej. Nezabudnite si vziať niečo na seba, v krátkom tričku vám môže byť chladno. Vo vnútri je približne šesť stupňov Celzia.

V jaskyni nájdete napríklad priepasť Peklo, ktorá je hlboká 70 m a asi najkrajšiu časť nazývanú Klenotnica, ďalej sú to Katakomby či Zrútený dom. Sprievodkyňa nám porozprávala o netopieroch, ktoré vo vnútri prebývajú, spolu je ich až 13 druhov. Vedeli ste napríklad, že najmenší netopier na svete má len dva centimetre? V tejto jaskyni ale nežije, ten najmenší tu má štyri centimetre.

Jaskyňa tiež slúžila ako úkryt obyvateľov dediny počas druhej svetovej vojny, keď prišli do Bystrej Nemci. Údajne tu strávili tri týždne, pretože Nemci vchod do jaskyne zamínovali. Neuveriteľných 21 dní tak prežili v absolútne tme. Naša sprievodkyňa na dotvorenie atmosféry na chvíľu vypla dokonca i svetlo.

Neodmysliteľná turistika

Pod jaskyňou sa nachádza aj reštaurácia, kde si môžete dať niečo pod zub a potom už smelo pokračovať ďalej. O tretej popoludní sa už veľmi na túru síce nevyberiete, ale stále môžete zájsť do prírody a vyskúšať si vyjsť nejaký kopček. Len tak pre radosť. Ak si však trúfate na celodenné túry, tak určite sa vyberte pozrieť Jaskyňu mŕtvych netopierov, zájdite si na Trangošku, nevynechajte zastávku na Srdiečku, pozrite si i Kosodrevinu a, samozrejme, samotný Chopok. Tu nájdete napríklad aj vyhliadkovú reštauráciu Rotunda s panoramatickým výhľadom v nadmorskej výške 2 004 m n.m.

Nedeľa, deň návratu, bola rýchla, napriek tomu sme cestou do Bratislavy stihli návštevu národnej kultúrnej pamiatky – Lupčianskeho hradu, ktorý hrdo stojí nad obcou Slovenská Ľupča. Nachádza sa len pár kilometrov od Banskej Bystrice a ak budete niekedy v jej okolí, tak určite túto návštevu nevynechajte.

Stredoveký hrad po rekonštrukcii ožil

Korvínova lipa.

Čaká vás príjemná hodinová túra po priestoroch hradu, ktorý sa delí na horný hrad s nádvorím a dolný s veľkým štvorcovým nádvorím a hospodárskym zázemím, neogotická časť hradu sa volá Gizelin dom. My sme stihli poslednú prehliadku. Ak sa sem vyberiete, určite si predtým skúste zatelefonovať a spýtať sa na to, či vás pustia dovnútra. My sme sa síce dopredu neohlásili v tom čase, ale súčasná situácia ohľadom pandémie všetko mení. Aby ste sa dovnútra dostali, je potrebný minimálny počet štyroch osôb.

Hrad založili v polovici 13. storočia, neskôr bol poškodený vplyvom zemetrasenia, následne opravený a v 17. a 18. storočí zas čelil rabovaniu, až ho nakoniec zasiahol požiar. Opustený hrad našiel využitie ako sirotinec, škola a výchovný ústav pre mladistvých a po druhej svetovej vojne slúžil aj na charitu. Dalo by sa povedať, že si zažil svoj ťažký príbeh, no dnes vás jeho priestory určite očaria. Nový majiteľ hradu urobil rozsiahlu rekonštrukciu a celý areál je pekne udržiavaný. Za zmienku stojí aj vyše 700-ročná lipa – Korvínova lipa, ktorá patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Jej obvod je približne 770 centimetrov. Podľa sprievodkyne mal pod ňou rád oddychovať samotný kráľ Matej Korvín.

Pozrite si ďalšie CESTOVATEĽSKÉ TIPY.

Počas prehliadky sme mohli vidieť hradnú kaplnku s freskovou výzdobou, sakristiou s maľovaným stropom, pričom maľby pochádzajú z 15. storočia. Hradná studňa s dobovým rumpálom je hlboká 62 metrov. Na konci prehliadky si pozriete ešte rôzne predmety, obrazy, sochy, ktoré sa v priestoroch hradu našli.

Keďže na hrade sa stále vykonávajú rekonštrukčné práce, do všetkých priestorov sa nedostanete, ale aj tak budete mať na čo pozerať.