Dezinfekcia a koronavírus. Tipy, ako to neprehnať a čo nepodceňovať

LinkedIn

Na začiatku koronakrízy obchody takmer bleskovo vypredali dezinfekčné spreje a utierky. Nielen tie, ktoré slúžia na dezinfekciu rúk, ale aj celej domácnosti. Možno ste boli medzi tými, ktorí nakupovali, aj do zásoby, však?
Odborníci v prvej vlne ľuďom radili, aby si nakúpené potraviny po príchode z obchodu poriadne vydezinfikovali a vyhli sa používaniu bankoviek. Prvé autobusy, ktoré začali premávať, mali pravidelne dezinfikované sedadlá. A knižnice dodnes nechávajú vrátené knihy v trojdňovej karanténe.
Ako je to dnes? Dezinfekcia a koronavírus sa stali nerozlučnou dvojicou, no platia isté zásady.

Uplynulý rok vniesol do skúmania vírusu veľa svetla a hoci stále bojujeme s novými mutáciami, v otázkach jeho prenosu majú vedci viac jasno. Stále pre nás platí pravidlo ROR (rúško, odstup, umývanie rúk), pozreli sme sa však aj na ďalšie zaujímavé veci. V tomto článku sa dozviete:

  • aké je riziko nákazy cez dotyk?
  • ktoré plochy sú najlepším prenášačom vírusu?
  • ktoré predmety by sme mali dezinfikovať častejšie?
  • akú dezinfekciu si vybrať?
  • 3 najčastejšie chyby pri dezinfekcii

 

Riziko nákazy cez dotyk

Ak osoba infikovaná koronavírusom kýcha, kašle alebo hovorí nahlas, kvapky obsahujúce častice vírusu môžu cestovať vzduchom a nakoniec pristáť na okolitých povrchoch. Riziko nakazenia sa prostredníctvom dotyku s takto kontaminovaným povrchom je však podľa mikrobiológa Emanuel Goldmana z Rutgersovej univerzity nízke.

Na pokusoch, ktoré previedli v nemocniciach zistili, že infekčný vírus na povrchoch dlho nezostáva. „Našli sme len vírusovú RNA, ktorá je niečo ako „mŕtvola tela vírusu“, teda to, čo po nej zostane. Vírus je v prostredí krehký, rozpadá sa rýchlo,“ vyvracia mikrobiológ domnienky z uplynulého roka. Štúdie vtedy naznačovali, že vírus môže prenosom z povrchu na ruky a následne na oči a ústa infikovať ľudí aj po niekoľkých dňoch.
Dnes už vedci vedia, že oveľa dôležitejšie ako čistenie povrchov je čistenie vzduchu. Prenos vzduchom je pravdepodobnejší najmä vo vnútri, a tak je rozumná dezinfekcia stále na mieste.

Akú životnosť a životaschopnosť má koronavírus na rôznych povrchoch?
Papier: Vírus na papieri vydrží tri dni, na kartóne 24 hodín. To isté platí pre poštu či bankovky.
Plast: Koronavírus je najstabilnejší na plastových povrchoch, kde vydrží tri až päť dní. Najviac treba byť opatrný pri hladkých povrchoch.
Sklo: Vírus vydrží na skle a keramike až štyri dni.
Zdroj: New England Journal of Medicine

Ďalšia štúdia publikovaná v Journal of Hospital Infection skúmala správanie koronavírusu pri rôznych teplotách. Zistili, že pri teplote 20 °C vírus prežil
2 dni na oceli
4 dni na dreve a skle
5 dní na kove, plaste a keramike
Najlepšími médiami na prenos vírusu sú kľučky a povrchy stolov.

dezinfekcia a koronavírus

 

Životnosť rovná sa infekčnosť?

Je dôležité zdôrazniť, že prítomnosť vírusu na povrchoch neznamená automaticky infekčnosť. Štúdie boli prevedené v laboratórnych podmienkach, kde sa vynechali faktory ako teplota, svetelnosť či vlhkosť, ktoré v reálnom živote pri správaní vírusov zohrávajú dôležitú rolu.
Vedci sa domnievajú, že infekčnosť sa v závislosti od povrchu a ďalších podmienkach udržiava na úrovni 3-24 hodín, najčastejšie však do 3-6 hodín.

 

 Dezinfekcia proti COVID-19

Hoci svoj domov nemusíte každý deň leštiť od podlahy po strop, je dobré zamerať sa na dezinfekciu miest, kde hrozí najväčšie riziko koncentrácie choroboplodných zárodkov.
K predmetom, ktoré treba dezinfikovať častejšie, patria:

  • držiaky a kľučky na otváranie zásuviek a dverí v kuchynskom kredenci
  • kúpeľňové batérie – najmä časti, ktoré často chytáte
  • splachovač a sedadlo toalety
  • kľučky na dverách
  • rukoväte chladničky, rúry na pečenie a mikrovlnnej rúry
  • diaľkové ovládače
  • mobilné telefóny, tablety, počítačové klávesnice a myši
  • spínače svetla

COVID Aktuálne – každý deň stručné a najdôležitejšie udalosti.koronavírus aktuálne

Ďalšie užitočné tipy:

★Ak je to možné, noste jednorazové rukavice, prípadne opakovane používané rukavice po použití tiež vydenzifikujte.

★Nenanášajte dezinfekciu na povrch striekaním, použite handričku alebo utierku navlhčenú v dezinfekčnom prostriedku.

★Čistenie by malo vždy začínať od najčistejšej oblasti po najviac znečistenú, aby nedošlo k rozšíreniu znečistenia.

 

Akú dezinfekciu si vybrať?

Svetová zdravotnícka organizácia radí v domácom prostredí proti covid-19 používať na dezinfekciu chlórnan sodný (bielidlo / chlór) v odporúčanej koncentrácii 1 diel päťpercentného bielidla pre domácnosť na 49 dielov vody.
Na povrchovú dezinfekciu je možné použiť aj 70 až 90-percentný alkohol.

Povrchy sa musia najskôr vyčistiť vodou a mydlom alebo saponátom, aby sa odstránili nečistoty, až potom ich treba dezinfikovať. Najdôležitejšia je však prevencia – než po návrate domov čokoľvek chytíte – vrátane rôznych povrchov či domáceho miláčika, poriadne si umyte ruky mydlom a vodou.

dezinfekcia a koronavírus

 

3 najčastejšie chyby pri dezinfekcii – robíte ich aj vy?

1. Mýlenie si čistenia s dezinfekciou

Čistenie a dezinfekcia sú dve veľmi odlišné veci. Keď čistíte priestor, fyzicky odstránite nečistoty a choroboplodné zárodky z povrchov alebo predmetov. Dezinfekcia priestoru znamená, že skutočne zabíjate choroboplodné zárodky vo vašom priestore. To, že sa priestor javí čistý, ešte neznamená, že je dezinfikovaný. Čistenie povrchu a fyzické odstránenie choroboplodných zárodkov je užitočné, ale dezinfekcia zabije choroboplodné zárodky a zabráni šíreniu vírusov rýchlejšie a účinnejšie.

 

2. Príliš skoré zotieranie

Nastriekanie dezinfekčného prostriedku a jeho okamžité zotretie vás s najväčšou pravdepodobnosťou nikam neposunie. Čistiace prostriedky potrebujú na dezinfekciu najmenej 1 minútu, lepšie až 10 minút, predtým než ich zotriete. Plochu preto nechajte mokrú a následne pretrite.

 

3. Nesprávne dávkovanie a riedenie dezinfekcie

Ak si dezinfekčné prostriedky miešate či riedite sami, pozorne sledujte návod na obale ako aj dátum spotreby. Kombinácia nesprávnych prísad by mohla spôsobiť, že čistiaci prostriedok bude neúčinný alebo dokonca nebezpečný. Častou chybou je aj doplnenie starých roztokov o nové prísady či miešanie dvoch rôznych obalov rovnakého produktu.

správna dezinfekcia rúkPrečítajte si tiež
Správna dezinfekcia rúk počas epidémie. 

Ako to nepreháňať?
S dezinfekciou to však netreba preháňať. Vedkyňa z Colorado State University, Delphine Farmer, varuje, že nadmerné používanie dezinfekčných prostriedkov, ako sú bielidlá a peroxid vodíka, môže produkovať toxické molekuly, ktoré následne vdychujeme. „Molekuly môžu priamo reagovať s bunkami v pľúcnom tkanive a spôsobiť oxidačný stres. Niektoré molekuly sú navyše toxické. Je to ako dýchať jed,“ tvrdí odborníčka.

Keď ste na verejnosti, myslite na povrchy, ktorých sa dotýkate. V takýchto prípadoch je oveľa efektívnejšie dôkladne si umyť ruky, ako sa snažiť vyčistiť všetko, čoho sa dotknete. V domácnosti sa však rozumne plánovanej dezinfekcii nevyhýbajte. Zamerajte sa na dezinfekciu často používaných miest ako kľučky, mobily alebo svetelné spínače a dezinfikujte ich primerane.
Inak vyzerá dezinfekcia, ak ste mali na návšteve človeka, ktorý sa často zdržiava vonku, inak, ak sa staráte o chorého a inak, ak takmer nevystrčíte päty z domu.

Foto: Pixabay.com, Unsplash.com


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Ako redaktorka na voľnej nohe spolupracuje s mnohými tlačenými aj on-line médiami. Priťahujú ju sociálne témy, reportáže z miesta diania, zákutia ľudskej duše a mysle, ako aj príbehy v každej forme - od knižnej, cez filmovú až po tie vyrozprávané v kaviarenských kreslách. Nedá dopustiť na cesty do diaľok aj za najbližší kopec, tanečné kroky a vôňu mora. Dobrodružstvá z potuliek svetom zdieľa multijazyčne v cestopisoch aj na IG TraWellViews.