Dezinfekcia a koronavírus. Tipy, ako to neprehnať a čo nepodceňovať

Na začiatku koronakrízy obchody takmer bleskovo vypredali dezinfekčné spreje a utierky. Nielen tie, ktoré slúžia na dezinfekciu rúk, ale aj celej domácnosti. Možno ste boli medzi tými, ktorí nakupovali, aj do zásoby, však?
Odborníci v prvej vlne ľuďom radili, aby si nakúpené potraviny po príchode z obchodu poriadne vydezinfikovali a vyhli sa používaniu bankoviek. Prvé autobusy, ktoré začali premávať, mali pravidelne dezinfikované sedadlá. A knižnice dodnes nechávajú vrátené knihy v trojdňovej karanténe.
Ako je to dnes? Dezinfekcia a koronavírus sa stali nerozlučnou dvojicou, no platia isté zásady.

Uplynulý rok vniesol do skúmania vírusu veľa svetla a hoci stále bojujeme s novými mutáciami, v otázkach jeho prenosu majú vedci viac jasno. Stále pre nás platí pravidlo ROR (rúško, odstup, umývanie rúk), pozreli sme sa však aj na ďalšie zaujímavé veci. V tomto článku sa dozviete:

• aké je riziko nákazy cez dotyk?
• ktoré plochy sú najlepším prenášačom vírusu?
• ktoré predmety by sme mali dezinfikovať častejšie?
• akú dezinfekciu si vybrať?
• 3 najčastejšie chyby pri dezinfekcii

Riziko nákazy cez dotyk

Ak osoba infikovaná koronavírusom kýcha, kašle alebo hovorí nahlas, kvapky obsahujúce častice vírusu môžu cestovať vzduchom a nakoniec pristáť na okolitých povrchoch. Riziko nakazenia sa prostredníctvom dotyku s takto kontaminovaným povrchom je však podľa mikrobiológa Emanuel Goldmana z Rutgersovej univerzity nízke.

Na pokusoch, ktoré previedli v nemocniciach zistili, že infekčný vírus na povrchoch dlho nezostáva. „Našli sme len vírusovú RNA, ktorá je niečo ako „mŕtvola tela vírusu“, teda to, čo po nej zostane. Vírus je v prostredí krehký, rozpadá sa rýchlo,“ vyvracia mikrobiológ domnienky z uplynulého roka. Štúdie vtedy naznačovali, že vírus môže prenosom z povrchu na ruky a následne na oči a ústa infikovať ľudí aj po niekoľkých dňoch.
Dnes už vedci vedia, že oveľa dôležitejšie ako čistenie povrchov je čistenie vzduchu. Prenos vzduchom je pravdepodobnejší najmä vo vnútri, a tak je rozumná dezinfekcia stále na mieste.

Životnosť rovná sa infekčnosť?

Je dôležité zdôrazniť, že prítomnosť vírusu na povrchoch neznamená automaticky infekčnosť. Štúdie boli prevedené v laboratórnych podmienkach, kde sa vynechali faktory ako teplota, svetelnosť či vlhkosť, ktoré v reálnom živote pri správaní vírusov zohrávajú dôležitú rolu.
Vedci sa domnievajú, že infekčnosť sa v závislosti od povrchu a ďalších podmienkach udržiava na úrovni 3-24 hodín, najčastejšie však do 3-6 hodín.

 Dezinfekcia proti COVID-19

Hoci svoj domov nemusíte každý deň leštiť od podlahy po strop, je dobré zamerať sa na dezinfekciu miest, kde hrozí najväčšie riziko koncentrácie choroboplodných zárodkov.
K predmetom, ktoré treba dezinfikovať častejšie, patria:

• držiaky a kľučky na otváranie zásuviek a dverí v kuchynskom kredenci
• kúpeľňové batérie – najmä časti, ktoré často chytáte
• splachovač a sedadlo toalety
• kľučky na dverách
• rukoväte chladničky, rúry na pečenie a mikrovlnnej rúry
• diaľkové ovládače
• mobilné telefóny, tablety, počítačové klávesnice a myši
• spínače svetla

COVID Aktuálne – každý deň stručné a najdôležitejšie udalosti.

Ďalšie užitočné tipy:

★Ak je to možné, noste jednorazové rukavice, prípadne opakovane používané rukavice po použití tiež vydenzifikujte.

★Nenanášajte dezinfekciu na povrch striekaním, použite handričku alebo utierku navlhčenú v dezinfekčnom prostriedku.

★Čistenie by malo vždy začínať od najčistejšej oblasti po najviac znečistenú, aby nedošlo k rozšíreniu znečistenia.

Akú dezinfekciu si vybrať?

Svetová zdravotnícka organizácia radí v domácom prostredí proti covid-19 používať na dezinfekciu chlórnan sodný (bielidlo / chlór) v odporúčanej koncentrácii 1 diel päťpercentného bielidla pre domácnosť na 49 dielov vody.
Na povrchovú dezinfekciu je možné použiť aj 70 až 90-percentný alkohol.

Povrchy sa musia najskôr vyčistiť vodou a mydlom alebo saponátom, aby sa odstránili nečistoty, až potom ich treba dezinfikovať. Najdôležitejšia je však prevencia – než po návrate domov čokoľvek chytíte – vrátane rôznych povrchov či domáceho miláčika, poriadne si umyte ruky mydlom a vodou.

3 najčastejšie chyby pri dezinfekcii – robíte ich aj vy?

1. Mýlenie si čistenia s dezinfekciou

Čistenie a dezinfekcia sú dve veľmi odlišné veci. Keď čistíte priestor, fyzicky odstránite nečistoty a choroboplodné zárodky z povrchov alebo predmetov. Dezinfekcia priestoru znamená, že skutočne zabíjate choroboplodné zárodky vo vašom priestore. To, že sa priestor javí čistý, ešte neznamená, že je dezinfikovaný. Čistenie povrchu a fyzické odstránenie choroboplodných zárodkov je užitočné, ale dezinfekcia zabije choroboplodné zárodky a zabráni šíreniu vírusov rýchlejšie a účinnejšie.

2. Príliš skoré zotieranie

Nastriekanie dezinfekčného prostriedku a jeho okamžité zotretie vás s najväčšou pravdepodobnosťou nikam neposunie. Čistiace prostriedky potrebujú na dezinfekciu najmenej 1 minútu, lepšie až 10 minút, predtým než ich zotriete. Plochu preto nechajte mokrú a následne pretrite.

3. Nesprávne dávkovanie a riedenie dezinfekcie

Ak si dezinfekčné prostriedky miešate či riedite sami, pozorne sledujte návod na obale ako aj dátum spotreby. Kombinácia nesprávnych prísad by mohla spôsobiť, že čistiaci prostriedok bude neúčinný alebo dokonca nebezpečný. Častou chybou je aj doplnenie starých roztokov o nové prísady či miešanie dvoch rôznych obalov rovnakého produktu.

Prečítajte si tiež
Správna dezinfekcia rúk počas epidémie. 

Foto: Pixabay.com, Unsplash.com

Mohlo by vás zaujímať:

Ktoré rúško je účinné a ochráni ma? Ako sa v nich vyznať? Správna dezinfekcia rúk počas epidémie. Ako ju robiť + tip na domácu dezinfekciu Ako si správne vyčistiť mobil (nielen) v čase koronavírusu? Koronavírus vo februári. Aktuálne čísla, udalosti na Slovensku i vo svete Koronavírus v apríli. Aktuálne čísla, udalosti na Slovensku i vo svete Užitočné rady odborníkov, ako sa doma liečiť z ochorenia covid-19