Nazreli sme do knižky Som mama od Kristíny Farkašovej

…a perfektne sme sa bavili. Vynikajúce čítanie! A  ilustrácie jej otca Borisa Farkaša sú famózne. Absolútne výstižné, uletené, nádherné. Coooool.
Dobre viete, že kníh pre mamičky vychádza plno – Šťastná mama, Bábätko alebo manžel?, Spoveď šialenej matky, Pracujúca mama – ale tá od Kristíny Farkašovej je iná. Verte nám!

Výstižný jednoduchý názov Som mama a takmer 300 strán jej zážitkov, skúseností a postrehov, ktorým nechýba predovšetkým nadhľad a humor. Taký typický „kristínovský“, ktorý milujeme. Pretože vás dokáže nielen rozosmiať, ale aj dobre naladiť. Pozitívne, optimisticky.

No dobre, už prestaňme kecať a poďme priamo na vec.
Teraz si vezmite diárik, kalendár, otvorte appku v mobile (prípadne niektorí si zapíšte za uši, ak nemáte po ruke nič z toho):

Som mama vyjde 6.októbra!
(aktualizované info od vydavateľa)

Áno, vieme, je to ešte poriadne ďaleko! Ale musíme to vydržať, vydavateľstvo doteraz usilovne zalamovalo knižku, upravovalo, teraz sa kontroluje, ešte sa vychytávajú posledné chybičky, aby bola dokonalá. Ako naše deti:-)
Tiež sme zistili zopár špecialitiek, ale pssst, nikomu ani muk: knižka bude iná, ako sú bežné knihy – oblé hrany (veď baby friendly, nie?), do knihy vložené tetovačky s hláškami od Kristíny, stužka slúžiaca ako záložka a na jej konci…no ale dosť, aby sme neprezradili všetko:-)

Aby vám to čakanie ľahšie ubiehalo, máme pre vás niekoľko malých ukážok, ktoré vás presvedčia, že to bude bombová knižka! Nie sme žiadny Nostradamus, ale verte – prvý náklad sa rýchlo vypredá. Aj tie mamy, budúce maminy, staré mamy a baby, ktoré knižky o rodičovstve odmietajú, si užijú Kristínin denník. Pozor, sú v ňom aj nové blogy a texty, ktoré doteraz neboli uverejnené, takže si prídete na svoje.

Že stále rapocem ako ženská a ukážky nikde? Tak tu sú!

Hlboko-plytké myšlienky tehotnej, neskôr kojacej novomatky:

• Dobrý deň. Tu Plus jeden deň. Chcem sa len opýtať na priebeh vášho tehotenstva, máte nejaké problémy. – Nie, nemám. – Škoda.
• Slovné spojenia ako ja odpadnem, prípadne fuj, ja sa pogrciam už nepoužívam, pretože viem, že sa mi to môže kedykoľvek stať.
• Ja osobne si myslím, že mám veľmi pekného muža. Aspoň ráno som si to myslela. Hádam mi to vydrží až do večera.
• Dnes som vyrobila Betlehem. Je tam Panna Mária, Jozef a Ježiško a Ježiško. (Dvojičky sú všade, viete?)
• Je správne, že sa moja mama stará o moje dcéry. Veď aj ja sa starám o tú jej.
• Ja byť dieťa, spím oveľa častejšie, neprerušovanejšie a dlhšie. Keby som bola dve deti, ani nehovorím.
• Vždy keď ich kojím, hovorím si, ako dobre že deti nevedia jesť príborom.
• Ela mi cucá ruku a Matilda kuká na lampu. Nikdy v živote by som si nemyslela, že niekto, kto mi slintá ruku, a niekto, kto čumí na lampu, môže byť pri tom taký úžasný.
• Matilda sa včera prvýkrát v živote nahlas smiala. Tak ju to zaskočilo, že sa potom týždeň nahlas nesmiala, len mlčky usmievala.

Trošku dojímavého…

Tieto dni knedliam dojato vysvetľujem, že boli spolu v mojom brušku. Že sa tam celý čas len ľúbili a objímali. Knedle nosia celé dni pod tričkom “niečo”. Je jedno, čo to je, len to musia byť dva rovnaké kusy. Sú skrátka tehotné dvojmatky a či už ide o dvoch malých plyšových levov, dve slamky, dva dudle, dve ponožky, vždy sa tie dve veci objímajú. Viem to podľa toho, že keď sa knedlí opýtam, že prečo majú tie dve veci pod tričkom, odpovedia mi, “jáááj”. A to znamená objímať sa. Toľko lásky v našom živote… až kým si svoje tehotenstvo nezačnú závidieť. Inak vedeli ste, že sa dá farbička kojiť?

A ešte kúsok antikoncepcie pre milovníkov „čím viac, tým lepšie“:

Mať dvojičky je strašné. Nedá sa to zvládať. Som neskutočne unavená. Nervovo zrútená. Nevládzem, nevarím, neperiem, neupratujem… no peklo. Peklo. Jeme zvyšky špinavého oblečenia a chodíme nahé, keď je chladnejšie, zahalíme sa do vianočného obrusu alebo posteľných obliečok – tých, čo ostali čisté. Keďže neupratujem, na podlahe máme udupanú vrstvu zeminy, v kútoch sa nám schádza burina. Nevieme, aká presne, ale chutí lepšie než špinavé oblečenie. To všetko preto, lebo máme DVOJIČKY!
Keď sa ma doktorka opýtala: „Už vám gratulovali k druhému srdiečku?“ myslela som si, že ma klepne. Vážne. A že knedle budú siroty, pretože nie len že mňa porazí, ale ešte predtým zabijem svojho muža, ktorý má na môj vkus nejaké priveľmi aktívne spermie. A vôbec, nikdy som si o svojich vaječníkoch nemyslela, že sú také radodajné. Poznala som pár dvojičkových mám a vedela som, že „mať dvojičky“ je peklo, to sa nedá, to sa nespí, to sa nechodí von, to treba opatrovateľku na plný úväzok, na dovolenky treba rovno zabudnúť, krúžky vôbec nepripadajú do úvahy… To sa len prebaľuje a kŕmi, kojiť sa nedá…
Asi týždeň som preplakala. Sakra! Keby som vtedy vedela, čo viem dnes… Určite som tým plačom ohrozila jednu knedľu, vtedy ešte vo forme plodu v mojom bruchu, a preto má teraz pod kolenom červenú škvrnu…

Aj vy sa už tešíte na knižku Som mama od Kristíny Farkašovej? My táááááákto veľmi!:-)