Nie je to len obyčajná Zberateľka príbehov

Všetci milujeme príbehy. Dokonca premýšľame v príbehoch a ak sa niečo učíme, oveľa lepšie si to zapamätáme, ak to môžeme vtesnať do nejakého príbehu. Pretože príbehmi žijeme. Hľadáme ich v novinách a časopisoch, aj keď sledujeme večerné správy.
Tie príbehy sú často nečakané, inokedy vtipné a pútavé. Niekedy sú presýtené ľútosťou alebo plné povzbudenia. Hlavná hrdinka tohto príbehu Janice má dojem, že ľudia jej ich rozprávajú, pretože im verí. Užíva si nečakané zvraty a hltá ich zveličené slová. Keď je večer doma s manželom, ktorý ju zavaľuje skôr prejavmi ako príbehmi, vracia sa v myšlienkach k svojim obľúbeným a vychutnáva si ich jeden po druhom…

Začína sa príbeh Zberateľka príbehov. Ako lákal Amazon všetkých čitateľov, „najčarovnejší a najpovznášajúcejší román, aký budete tento rok čítať.“

Zberateľka príbehov

Janice má krátko pred päťdesiatkou a celý život upratuje domácnosti druhých ľudí, aby synovi umožnila štúdium na súkromnej škole a uživila manžela, ktorý nevydrží v žiadnom zamestnaní. Podľa jej zamestnávateľov je perfektná pracovníčka a skvelá osoba, manžel v nej však vidí „iba upratovačku“.

Janice verí, že ľudí naozaj spoznáte až cez ich príbehy. Vďaka nedávno ovdovenej Fione a jej synovi Adamovi, opernému spevákovi Geordiemu a hroznej pani ‚Hejhejhej‘ a jej foxteriérovi Deciovi má unikátnu možnosť nahliadnuť do vnútra komunity, v ktorej sa deň čo deň pohybuje.
Áno, Janice zbiera príbehy ľudí, u ktorých pracuje. A nazdáva sa, že sama nemá vlastný príbeh, aspoň nie taký, o ktorý by sa mohla podeliť…

No keď začne upratovať u pani B, prešibanej, excentrickej deväťdesiatničky a bývalej špiónky, konečne stretne človeka, ktorý je presvedčený, že v Janice sa skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. A to si myslí aj šofér autobusu Euan, ktorý každý deň vozí Janice do práce. Janice postupne vystupuje z ulity a „upratuje“ aj svoju minulosť a vzťahy so svojimi najbližšími.

Pozrite si aj ďalšie
KNIŽNÉ TIPY.

Príbeh napísaný srdcom

Zberateľka príbehov je krásna, emotívna kniha písaná srdcom. Láskavý a šikovne vystavaný príbeh o žene, ktorá si vás získa a strhne svojou autentickosťou, povahou i pohľadom na svet. Janice vás nadchne, rovnako ako ďalšie postavy románu, ktoré Sally Page pekne vykreslila.

„Na príbeh o „Beke“ – žene, ktorá sa v skutočnosti volala Marguerite Alibertová – som narazila počas čítania vynikajúcej knihy od Adriana Phillipa o Eduardovi VIII,“ popisuje autorka Sally Page. „Marguerite sa v nej spomína iba veľmi stručne, ale bolo jasné, že existovala žena, ktorá sa zaplietla s budúcim kráľom a neskôr sa jej prepiekla vražda. Ten príbeh ma fascinoval.“

Diskutuje sa o tom, či mala Marguerite skutočne v pláne vydierať princa z Walesu a akú úlohu zohrali listy v jej oslobodzujúcom rozsudku. Niet však pochýb o tom, že bola dôležitou ženou v princovom ranom sexuálnom živote a že jej poslal mnoho indiskrétnych listov. „Musím povedať, že súhlasím s tým, ako pani B vnímala Marguerite – bola to rodená Beka Sharpová. A som si istá, že pani B vie o tých listoch viac, než tvrdí…“ dodáva Sally.

„Zberateľka príbehov je absolútne fascinujúca… Každý individuálny príbeh je dokonale prepracovaný a prináša láskavý, hĺbavý, vtipný a zároveň dojímavý záver,“ tvrdí spisovateľka Celia Aandersonová.

Raz dávno videla počas udeľovania Oscarov ďakovný prejav slávnej anglickej herečky – nazvime ju Národná hviezda. V prejave spomínala na mladosť, na to, keď ako upratovačka stávala plná nádeje pred zrkadlami v kúpeľniach cudzích ľudí so záchodovou kefou v ruke a predstierala, že drží Oscara. Janice rozmýšľala, čo by sa stalo, keby dnes z Národnej hviezdy nebola herečka. Zostala by upratovačkou ako ona? Sú približne v rovnakom veku – obom im tiahne na päťdesiat – dokonca má pocit, že sa na seba aj podobajú. Teda (pousmeje sa), nie tak úplne, ale obe majú drobnú postavu, ktorá napovedá zavalitejšiu budúcnosť. Rozmýšľa, či by sa aj Národná hviezda stala zberateľkou príbehov.