Skutočný príbeh o odvahe a prežití. Nemusel som prežiť

„Aké bolo moje detstvo a následné prežívanie temných dní holokaustu? Po sedemdesiatich rokoch som spísal svoj životopis tak presne, ako som dokázal.”
Tvrdí to Max Eisen, rodák z Moldavy nad Bodvou, ktorý prežil koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, emigroval do Kanady, no teraz sa opäť vrátil k strašným spomienkam, aby sme nezabudli. Jeho príbeh Nemusel som prežiť je naozaj nezabudnuteľný, miestami mrazivý, no predovšetkým obdivuhodný svojou odvahou, nádejou a schopnosťou prežiť aj tie najkrutejšie chvíle.

O knihe Nemusel som prežiť

Tibor „Max“ Eisen má 15 rokov a je to žid z Moldavy nad Bodvou. Podarilo sa mu uniknúť takmer istej smrti na hraniciach Maďarska a Ukrajiny okupovanej Nemeckom. Vydýchol si, no nie nadlho. Na rozdiel od desaťtisícov ďalších sa spolu s rodinou vyhol poprave, ktorá mala zavŕšiť transport židov na hranice vo vagónoch pre dobytok. To je však len začiatok jeho nočnej mory…

„Spomínam si, ako celá naša rodina sedela okolo nádherne prestretého stola… Sviece horeli vo svietnikoch, po stole sa rozložili pekne naservírované jedlá a hlavy našej rodiny – starý otec, otec a strýko – ležali na vankúšoch… pre nás to bola posledná spoločná večera.”

Potom im vtrhli do domu žandári, dali im päť minút na zbalenie všetkých vecí a odvliekli ich. Najskôr boli tri týždne v akejsi tehelni, v dočasnom tranzitnom tábore, a potom sa začal ich boj o holý život. Vo vagónoch pre dobytok ich previezli na miesto určenia.
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.
Písal sa rok 1944.

Sloboda je neoceniteľná

Max zakúša otročinu v tábore aj stratu najbližších. Život mu, paradoxne, zachráni útok strážnika SS, po ktorom sa chlapca ujme politický väzeň a chirurg Tadeusz Orzeszko. Max nestráca vôľu žiť, aby mohol splniť svoj sľub otcovi a celému svetu podať mrazivé svedectvo o tom, ako ho nacisti pripravili o pokojné dospievanie a aká nesmierne cenná je sloboda.

„V tej chvíli som si prial, aby mi komandant strelil guľku do hlavy. Myslel som na svojich príbuzných a na to, ako sa museli cítiť, keď čelili vlastnej smrti. Keď matka vstúpila do plynovej komory, mala na starosti troch mojich súrodencov. Ako len v tej hroznej komore musela bojovať o posledný dych! Aké to bude v mojom prípade? Pomalé či rýchle? Opustí moja duša telo? Stretnem sa znovu s rodinou?”

Príbeh, ktorý udivuje

Nemusel som prežiť je autentický príbeh o nesmiernom utrpení, strachu a smútku, ktoré spôsobovali ľudia iným ľuďom. Príbeh o tom, ako dokážeme prežiť, ak máme nádej a chuť…až sa občas čudujeme, kde sa v nás berie toľká sila a vzdor?!

Max Eisen chcel svoj príbeh vyrozprávať dva razy, ale podarilo sa to až na tretí pokus. S redaktorkou Amandou Grzybovou nahrali hodiny rozhovorov, ktoré neskôr prepísali. Výsledkom je neuveriteľný príbeh o živote, aký si nevieme ani predstaviť. Max prežil deportáciu, selekciu, otrockú drinu, smrť celej rodiny, evakuáciu a presun do ostatných tábor, po vojne izoláciu, komunistické väzenie a napokon útek na západ.

Našťastie, neraz nám v tých najťažších chvíľach prídu na pomoc úplne cudzí ľudia. V jeho prípade poľský chirurg, lekári v 21.baraku, či sovietsky vojnový zajatec Miša v tábore Melk, aj Ila, jeho bývalá susedka…
Áno, práve toto je najdôležitejšie. Aby nikto a nikdy nezlomil v nás ľudskosť, ochotu pomôcť, riskovať svoje zdravie, či dokonca život pre dobro iných. Lebo to nás robí ľuďmi…

„Vravel som si, že ak prežijem, už nikdy, za žiadnych okolností nebudem pre čokoľvek stáť v rade. V tábore nemala miesto ľudskosť, len ponižovanie, dehumanizácia a snaha o postupné zničenie nášho tela i ducha. Boli sme nútení bojovať o polievku, aby sme dokázali prežiť…
Bol som unavený, smädný a hladný. Tešil som sa na večerný hrnček nepravej kávy, tenký krajec chleba a malú hrudku margarínu, aj na to, ako si odpočiniem na drevenej prične.”

Foto: vydavateľstvo Motýľ, LepšíDeň.sk, FB/Američania slovenského pôvodu