Sovietska družica sa môže v týchto dňoch zrútiť na Zem!

Stará sovietska družica sa môže tento týždeň zrútiť na Zem. Ide o sondu Kosmos 482, ktorá bola vypustená v roku 1972 ako súčasť sovietskeho programu Venera, zameraného na výskum planéty Venuša. Kvôli poruche nosnej rakety sa však nepodarilo sondu nasmerovať na Venušu, a tak zostala uviaznutá na obežnej dráhe Zeme. Ako napísal The Guardian, tento týždeň by mala NEKONTROLOVATEĽNE padnúť Zem. Podľa americkej NASA pristávací modul sondy vstúpi do atmosféry niekedy medzi 7. a 13. májom.
Máme sa cítiť ohrozený? Kde asi dopadne? A čo môže spôsobiť?

Kosmos 482

Kozmická loď Kosmos bola navrhnutá tak, aby vydržala vstup do hustej a agresívnej atmosféry Venuše. Preto odborníci tvrdia, že je možné, že sonda – alebo aspoň jej časti – prežije návrat do atmosféry Zeme a dopadne na jej povrch. Potvrdila to NASA na svojej stránke.

Odborníci, ktorí sledujú vesmírny odpad, tvrdia, že je príliš skoro na to, aby sa dalo presne povedať, kam poltonový objekt dopadne, alebo čo z neho prežije prechod atmosférou.

Kam a kedy presne dopadne?

Podľa agentúry AP je najpravdepodobnejší dátum okolo 10. mája, čiže v sobotu. Presné miesto dopadu nie je možné určiť, ale predpokladá sa, že môže dopadnúť kdekoľvek medzi 52° severnej a 52° južnej zemepisnej šírky, čo zahŕňa veľkú časť obývaného sveta. Vzhľadom na to, že väčšina povrchu Zeme je pokrytá oceánmi, je pravdepodobné, že sonda dopadne do vody.

Aké sú riziká?

Hoci sonda môže prežiť prechod atmosférou a dopadnúť na zemský povrch, odborníci zdôrazňujú, že riziko pre ľudí je veľmi nízke. „Hoci to nie je bez rizika, nemali by sme sa príliš znepokojovať,“ povedal pre The Guardian holandský vedec Marco Langbroek z Technickej univerzity v Delfte v Holandsku. Objekt je podľa neho relatívne malý, a aj keď sa pri prechode atmosférou nerozpadne, „existuje podobné riziko ako pri náhodnom páde meteoritu, ktorých je každý rok niekoľko“.
Sonda neobsahuje žiadne nebezpečné materiály, takže nehrozí chemické alebo rádioaktívne znečistenie.

Medzinárodné agentúry, vrátane NASA a Európskej vesmírnej agentúry, spolu s nezávislými astronómami, ako je Marco Langbroek, monitorujú dráhu sondy. Holandský astronóm Ralf Vandebergh nedávno zachytil snímky sondy, ktoré naznačujú, že môže mať rozvinutý padák. Avšak vzhľadom na vek a dĺžku pobytu v vesmíre je nepravdepodobné, že by padák fungoval správne.

Prečítajte si tiež
Jiří Grygar. Muž, ktorý nám otvoril okná do vesmíru.

Príbeh stratenej sondy

Sovietsky zväz vyslal túto sondu do vesmíru v roku 1972 v rámci programu Venuša. Jej cieľom bolo preskúmať planétu Venušu. Misia však neprebehla podľa plánu, Kosmos sa nedostal ďalej ako na obežnú dráhu Zeme. Podľa NASA sa totiž sonda počas pobytu na obežnej dráhe rozdelila na štyri časti a jej pristávací modul – guľovitý objekt s priemerom asi jeden meter – odvtedy obieha okolo Zeme už 53 rokov. A pôsobením gravitácie pomaly klesá.

Názov Kosmos dostali sovietske kozmické lode, ktoré zostali na obežnej dráhe Zeme od 60. rokov minulého storočia, píše NASA. Ako uvádza, sovietske planetárne misie sa zvyčajne najprv dostali na obežnú dráhu, odkiaľ mali pokračovať k svojmu cieľu. Ale ak napríklad zlyhal motor, sondy zostali na obežnej dráhe. A dostali označenie Kosmos.

Od roku 1961 sa k Venuši vydalo niekoľko amerických a sovietskych sond vrátane americkej sondy Mariner 2, ktorá ako prvá v roku 1962 obletela Venušu, a sovietskej sondy Venus 9, ktorá v roku 1975 poslala na Zem prvé snímky povrchu planéty.

Kosmos 482 je tak fascinujúcim pripomenutím éry vesmírnych pretekov a zároveň upozornením na problém vesmírneho odpadu. Aj keď je riziko pre obyvateľov Zeme minimálne, vedci túto udalosť pozorne sledujú. Ak sa sonda dostane do atmosféry počas noci, jej prechod môže byť viditeľný ako jasná ohnivá guľa na oblohe.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, AP, The Guardian, NASA