Jiří Grygar. Muž, ktorý nám otvoril okná do vesmíru

LinkedIn

Jiří Grygar je mimoriadne charizmatický človek. Ak ste sa s ním stretli osobne, muselo to vo vás zanechať množstvo dojmov. Desiatky rokov najobľúbenejší vedecký popularizátor, konkrétne astronómie, ktorého mnohí poznajú najmä vďaka seriálu Okná vesmíru dokorán. Miluje Járu Cimrmana, divadlo Semafor a vážnu hudbu, ktorú si púšťa aj pri bežnej práci na počítači. Autor Ebicyklu, prázdninového putovania na bicykloch od hvezdárne k hvezdárni.
Aj o Ebicykli sme sa zhovárali – tiež o jeho astronomických začiatkoch, relácii Okná vesmíru dokorán, spojení veda-viera, či o súčasnej utečeneckej kríze. Vedeli ste, že Jiří Grygar je tiež utečenec?

Niekedy má človek pocit, že vie odpovedať na všetko – či už ide o astrofyziku, kozmológiu, planetológiu, nebeskú mechaniku… Jednoducho, že vie všetko a vie o tom úžasne rozprávať.

Jiří Grygar. Introvert a knihomoľ

LepšíDeň.sk: Mali ste odmalička tento dar? Ako vravíte vy, naši českí bratia „vyřídilku“?
JIŘÍ GRYGAR: Odmalička som bol introvert a nerád som vystupoval na verejnosti. Zmenu spôsobil až rok 1953, keď som mal 17 rokov a spravil som skúšky na sprievodcu putovnou výstavou „Vývoj vesmíru, Zeme a človeka“. Tá bola vtedy inštalovaná na štvrť roka v Brne v Dome umenia. Tam som prišiel do tesného kontaktu s návštevníkmi, osmelil som sa ako hovoriť to, čo som k téme vedel, a dokonca som sa naučil odpovedať na ich otázky.
Ale ešte o rok neskôr, keď som mal v Brne na Prírodovedeckej fakulte prvú verejnú prednášku, som počas nej prepotil košeľu.

LepšíDeň.sk: Už ako dieťa ste veľa čítali – je možné, že aj to prispelo k tomu, že viete tak zaujímavo a pútavo rozprávať? Že tie knihy dali väčší rozlet vašim slovám?
JIŘÍ GRYGAR: Pravdepodobne áno, už od piatich rokov som bol doslova knihomoľ a takmer určite sa to podpísalo na mojej slovenej zásobe a vyjadrovacích schopnostiach. Vždy som sa na svojich verejných vystúpeniach riadil latinským príslovím „Rem tene, verba sequentur“, čiže drž sa veci, slova prídu samé.

Jiří Grygar

Jiří Grygar vo svojom živle. Počas prednášky.

LepšíDeň.sk: Kde a kedy sa to zlomilo, že ste prešli do sveta astronómie a jej popularizácie? Že ste začali vysvetľovať, opisovať, približovať komplikovanosť vesmíru populárnym spôsobom bežným ľuďom, či už v televízii, rozhlase, na stránke časopisov?
JIŘÍ GRYGAR: V roku 1954 otvorili v Brne pre verejnosť ľudovú hvezdáreň na Kraví hoře. Stal som sa demonštrátorom a táto služba pri nočných pozorovaniach na brnenskej hvezdárni ma ostychu hovoriť na verejnosti postupne zbavila. Návštevníci v tmavej kupole hvezdárne strácali totiž vlastné zábrany a pýtali sa. Vnímal som, ako na moje odpovede reagujú, čo bola pre mňa hlavná škola popularizácie.


„Na svojich verejných vystúpeniach sa riadim latinským príslovím
´Rem tene, verba sequentur´,
čiže drž sa veci, slova prídu samé.“

Legendárne Okná vesmíru dokorán

LepšíDeň.sk: V 80-tych rokoch autor tohto rozhovoru vyrastal ako tínedžer na vašom televíznom seriáli Okná vesmíru dokorán. Zbožňoval vás už vtedy, sledoval každý diel, priviedli ste ho k astronómii, robil si zošity plné výstrižkov…ako si spomínate na tento seriál?
JIŘÍ GRYGAR: Iniciátorom seriálu bol dramaturg vedeckej redakcie Slovenskej televízie RNDr. Jaroslav Čorba, ktorý navštívil moju prednášku v sále vtedajšieho PKO na dunajskom nábreží, a po nej ku mne pristúpil. Spýtal sa ma, či by som nechcel robiť v televízii seriál o nových výsledkoch astronómie tak, ako som o nich hovoril na prednáške.
Povedal som mu, že neviem písať televízne scenáre, na čo odvetil, že pozná v Prahe šikovného scenáristu PhDr. Vladimíra Železného. Zhodou okolností som ho už poznal ako výborného novinára, a tak sme sa rýchlo dohodli.
Spolupráca sa pekne rozbehla, dr. Železný pozval na spoluprácu kresliča komiksov Káju Saudka a vymýšľal rôzne triky, ako seriál obohatiť o vizuálnu zložku.
Pracoval som vtedy vo Fyzikálnom ústave ČSAV v Řeži a na nakrúcanie som cestoval v piatok v noci lôžkovým vlakom do Bratislavy. Počas soboty a nedele sme zvyčajne stihli nakrútiť jeden diel a v nedeľu v noci na pondelok som sa zasa vracal nočným vlakom do práce.

LepšíDeň.sk: Autor tohto rozhovoru mal to šťastie vyspovedať vás pred mnohými rokmi v Slovenskom rozhlase. Aj vtedy ste neváhali cestovať z Prahy do Bratislavy na dvojhodinový rozhovor naživo v Nočnej pyramíde (ktorá bola navyše od polnoci do druhej hodiny), aby ste sa ráno opäť vrátili do Prahy. Aj to svedčí o tom, že milujete túto prácu, že si to užívate, vychutnávate a v podstate ste kedykoľvek pripravený rozprávať o vesmíre ľuďom, ktorých to zaujíma…
JIŘÍ GRYGAR: Patrím ešte ku generácii astronómov, ktorá osobne v noci pozorovala v kopule ďalekohľadu objekty astronomického záujmu, takže mám posunutý denný rytmus. Skoro ráno nie je so mnou reč, ale vydržať do tretej hodiny do rána pracovať, to mi nerobí problém. Takže preto som vtedy kývol na tú ponuku. Navyše radšej hovorím v rozhlase, ako v televízii. Mám totiž skúsenosť, že rozhlasoví poslucháči sú sústredenejší ako televízni diváci.


„Na seriáli Okná vesmíru dokorán
sme sa veľmi rýchlo dohodli.“

Stále sa objavujú nové záhady

LepšíDeň.sk: Dnes je všetko na webe a vďaka Googlu dokážeme nájsť všeličo – precízne sa pripraviť na akúkoľvek prednášku, naštudovať si veci k danej téme. Samozrejme, stále treba mať aj kritické myslenie. No kedysi nebol žiadny Google, takže ako ste si zisťovali informácie? Narýchlo a neustále. To muselo byť veľmi prácne…
JIŘÍ GRYGAR: Bolo to prácne. Ale to sa veľmi nezmenilo ani dnes. Vždy som študoval primárne vedecké časopisy a to robím stále. Jediný rozdiel je v tom, že vtedy chodili časopisy s veľkým oneskorením, a niekedy kvôli cenzúre neprišli vôbec. Dnes môžem väčšinu vedeckých časopisov čítať okamžite v elektronickej verzii.

LepšíDeň.sk: Sonda Juno na obežnej dráhe Jupitera. Pristátie na kométe Rosetta. Detekovanie gravitačných vĺn. Testovanie motorov, ktoré majú dostať ľudí na Mars… Aj toto sú časté titulky v médiách, ktoré ľudí zaujímajú a mnohých vzrušujú. Čo však vzrušuje vás, skúseného odborníka a astrofyzika? Čo je aktuálne dôležité a hodné pozornosti podľa vás?
JIŘÍ GRYGAR: Momentálne pracujem vo Fyzikálnom ústave Akadémie vied ČR v oddelení astročasticovej fyziky, kde sa zaoberáme kozmickým žiarením rekordne vysokých energií. Snažíme sa zistiť, ako to vesmír robí, že odtiaľ prichádzajú na Zem častice, ktoré nesú viac ako desať miliónkrát vyššiu energiu, ako najlepší pozemský urýchľovač LHC.
Na dosiahnutí toho cieľu spolupracovalo Česko spolu s ďalšími 18 krajinami sveta od roku 1998 na výstavbe obrieho medzinárodného Observatória Pierra Augera v argentínskej pampe.
Od roku 2008 pracuje Observatórium naplno. Aj keď sa vďaka týmto meraniam podarilo nášmu medzinárodnému spoločenstvu asi 500 vedcov a inžinierov všeličo objasniť, objavili sa mnohé záhady, ktoré nás nútia neustále toto observatórium zdokonaľovať.

Jiří Gyrgar a Eugene Cernan

V roku 1994 navštívil americký astronaut, veliteľ poslednej výpravy na Mesiac, Cpt. Eugene Cernan rodnú krajinu svojich predkov v Česku a na Slovensku. Ako hosť Akadémie vied ČR sa zastavil na Konopišti, odkiaľ je fotka s Jiřím Grygarom.

Veda a viera sa nevylučujú

LepšíDeň.sk: Pán Grygar, ste čistokrvný vedec, mimoriadne racionálne rozmýšľajúci človek a súčasne ste veriaci. Ide to dokopy? Ako sa v tomto smere vôbec dívate na existenciu Boha, stvorenie sveta, zázraky?
JIŘÍ GRYGAR: U nás stále pod vplyvom niekdajšieho vymývania mozgov marxizmom-leninizmom je dosť rozšírená predstava, že veda a viera nejdú dohromady. Pritom marxizmus-leninizmus bol priam učebnicovou ukážkou pavedy.
Experti marxizmu-leninizmu totiž kritizovali teóriu relativity, kvantovú fyziku. Mendelejevovu genetiku a kybernetiku ako buržoázne pavedy. Neváhali dokonca ničiť kariéry, prípadne aj životy vedcov, ktoré tieto teórie obhajovali a rozvíjali.
Boli to práve ideológovia minulého režimu, ktorí sa nedokázali zmieriť s kozmologickou teóriou Veľkého tresku, zatiaľ čo pre veriacich vedcov nepredstavovali tieto revolučné vedecké teórie žiadny problém.
Otázka teda znie obrátene: ako môže niekto veriť marxizmu-leninizmu, keď jeho zástancovia tak neľútostne bojovali proti modernej vede už od začiatku 20.storočia?!
Súčasná náboženská viera a veda sa celkom dobre znášajú. Veda skúma materiálny svet, zatiaľ čo kresťanská náboženská viera, ktorá je v Európe, Severnej a Južnej Amerike i v Austrálii najrozšírenejšia, sa týka tej zložky ľudskej existencie, ktorá sa vedecky popísať nedá. A napriek tomu je pre život človeka rovnocenne dôležitá. Viera sa totiž dotýka duchovného života každého jedinca a jeho úlohy i zmyslu života v spoločenstve obyvateľov celej Zemegule.

 

Utečenci? Vďačnosťou príliš neoplývame…

LepšíDeň.sk: V spoločnosti rezonuje okrem iného utečenecká situácia a možno mnohí o vás nevedia, že aj vy ste utečenec. Myslím, že to bolo v 37-mom, keď ste museli z Nemecka, kde ste sa narodili, utiecť a utekali ste do Československa…ako sa dívate na dnešnú utečeneckú krízu?
JIŘÍ GRYGAR: Máte pravdu. Mal niečo vyše roka, keď museli moji rodičia utiecť aj so mnou v náručí počas jediného dňa z vtedajšej Veľkonemeckej ríše. Môj otec tam bol prednostom čs. zahraničného colného úradu v nemeckej pohraničnej železničnej stanici.
Z rozprávania rodičov viem, že nám išlo o život, pretože miestni obyvatelia boli neuveriteľne sfanatizovaní nacistickým režimom. Utiekli sme do Opavy, ale nezostali sme tam ani dva roky, pretože koncom septembra 1938 prišiel Mníchov, a museli sme utekať druhý raz, tentoraz do Ostravy, kde nás zastihlo obsadenie nemeckou armádou. Bolo to dokonca o deň skôr, ako bol oficiálne vyhlásený Protektorát Čechy a Morava.
Dokážem sa veľmi dobre vcítiť do hrozných chvíľ, aké prežívali moji rodičia, ktorí sa v tak krátkom období stali bez akejkoľvek osobnej viny dvakrát vyhnancami. Utečencami.
Dnes máme v Česku tuším 45 utečencov v zberných táboroch a Česi proti nim demonštrujú tak často, že na každého utečenca pripadajú minimálne 3 demonštranti. Absolútna väčšina obyvateľov necíti ani najmenšie pochopenie pre tých, ktorí určite s nasadením vlastného života utekajú z miest zasiahnutých bezvládím, kde ľudský život prestáva mať cenu.
Pritom paradoxne – keď od nás utekali ohrození spoluobčania a vojaci, ktorí chceli za ČSR bojovať v roku 1938, tak mali sympatie slobodných národov v Európe aj v zámorí.
Podobne to bolo v roku 1948, kedy sa postupne spúšťala železná opona, a naši ľudia utekali do Rakúska i Nemecka. A do tretice v roku 1968 po sovietskej invázii.
Nikto nechcel českých a slovenských utečencov poslať späť do Protektorátu, do komunistickej tyranie, a ani do vazalského štátu Sovietskeho zväzu. Vďačnosťou teda naozaj neoplývame.


„Väčšina Čechov necíti voči utečencom
ani najmenšie pochopenie…“

LepšíDeň.sk: Okrem utečeneckej krízy je tu však aj vzostup terorizmu, a práve tieto dve veci mnohí ľudia prepájajú. Považujú ich za príčinu a následok…
Nedávno svetoznámy Stephen Hawking vyhlásil, že ľudstvo je v ohrození najmä kvôli potenciálnej jadrovej vojne, globálnemu otepľovaniu či geneticky upraveným vírusom. Čo však považujete vy za najväčšiu hrozbu súčasnosti? Nie je to skôr kyberpriestor, robotizácia, technológie, ktoré akoby začínali naše životy ovládať až príliš?
JIŘÍ GRYGAR: Najväčšiu hrozbu v súčasnosti vidím v nastupujúcej štvrtej vedecko-technickej revolúcii, o ktorú sa zaslúži kybernetika. V blízkej dobe zmizne veľké množstvo dnešných úspešných povolaní, pretože ľudí nahradia inteligentné roboty a veľmi výkonné výpočtové programy.
Neustále sa zdokonaľujú tlačiarne 3D, komunikačné systémy, vyhľadávacie programy, zber, ukladanie a rýchle využívanie informácií. Súčasne vzrastie aj kybernetická zločinnosť, pretože všetky kybernetické výdobytky sa dajú aj zneužiť.

Jiří Grygar a jeho pracovňa

Jiří Grygar: Keď chcem niečo urobiť, moja pracovňa mi na to poskytne ideálne súkromie. 

Bicykel mi robí radosť

LepšíDeň.sk: Pán Grygar, odmalička ste sa venovali aj športu, ste náruživý cyklista. Chodievate ešte na Slovensko?
JIŘÍ GRYGAR: Už 33 rokov organizujeme prázdninové spanilé jazdy astronómov-cyklistov nazvané Ebicykl (čiže Expedície na BICYKLoch) cez Česko aj Slovensko. Zúčastňuje sa na nich až 60 cyklistov. Každý tretí rok sa koná na Slovensku, takže za tie roky máme Slovensko prejazdené doslova krížom-krážom.
Najviac zážitkov mám z východného Slovenska od Spišskej Novej Vsi cez Prešov, Duklu, Vihorlat až po Košice, Rožňavu a Rimavskú Sobotu. Tam je totiž najväčšia koncentrácia hvezdární v strednej Európe. Na mnohých miestach je tam dodnes v noci naozaj tma, čo je hvezdársky raj.
Okrem toho chodievam na Slovensko prednášať, najmä do Bratislavy, Hlohovca, Trenčína, ale tento rok pôjdem na jeseň aj do Žiaru nad Hronom.

LepšíDeň.sk: Tento rok ste oslávili okrúhlych 80 rokov, čomu sa ani nechce veriť – dodatočne všetko najlepšie 🙂 Čo vám vie v súčasnosti urobiť LEPŠÍ DEŇ? Čo vám vie dodať energiu a správne vás naladiť?
JIŘÍ GRYGAR: Keď mám nejaké starosti a nič sa mi nedarí, sadnem si na bicykel, prejdem svojich 65 kilometrov a hneď mi je zasa dobre.

Pre LepšíDeň.sk pripravil Milan Buno
Foto Jiří Grygar, hlavné foto Nguyen Phuong Thao pre Reflex.cz

Jiří grygar

Jiří Grygar a jeho milovaný bicykel.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Leave A Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.