Svetelné znečistenie a parky tmavej oblohy. Kde ich hľadať?

Spomínate si, keď ste ako deti vybehli pred činžiak, pozreli na oblohu a videli tisíce, milióny hviezd? Dnes je okolo nás čoraz viac svetla a v meste vidno naozaj len pár najjasnejších hviezd. Aj známy astronóm Jiří Grygar si spomína, že keď býval v Brne, bola tam tma ako na dedine. Pouličné osvetlenie bolo slabé a nebo posiate hviezdami, akoby bol vo Vysokých Tatrách alebo na Šumave. (prečítajte si aj rozhovor s Jiřím Grygarom.)
Dnes je tma takmer „ohrozený druh“ a svetelné znečistenie je vážny environmentálny problém modernej civilizácie.
Len si lepšie pozrite fotografiu vyššie. Perzeidy nad Kráľovou studňou. Nádhera, však? Autorom fotografie je svetoznámy český astrofotograf, ktorého pozývajú fotografovať aj najznámejšie astronomické observatóriá sveta – Petr Horálek.

Dôvodov, prečo treba chrániť nočnú tmu, je veľa. Celá biosféra sa po milióny rokov vyvíjala v prirodzenom striedaní dňa a noci, čiže svetla a tmy. Nevhodným svietením negatívne ovplyvňujeme celú biosféru, živočíchy, rastliny, no aj naše zdravie. Nedostatok „spánkového hormónu“ melatonínu sa prejavuje v poruchách samotného spánku, ale aj v náraste množstva chorôb.
Kde na Slovensku nájdete skutočnú tmu, ktorá je navyše aj vhodná na pozorovanie hviezd? Spolu s časopisom Krásy Slovenska sme to zmapovali a dáme vám zopár tipov.

 

Miesta so skutočnou tmou

Na Slovensku sú zatiaľ tri špecificky chránené oblasti tmy: Park tmavej oblohy Poloniny, Beskydská oblasť tmavej oblohy (spoločná s Českou republikou) a Park tmavej oblohy Veľká Fatra.
Uvažuje sa aj o ďalšej oblasti v turisticky atraktívnej Muránskej planine. V týchto oblastiach sa sľubne rozvíja špecifický turistický ruch – astroturistika.
Mimochodom, v susednom Česku začali s projektom obmedzovania nočného svietenia hneď po revolúcii. Zdvihla sa aj vlna nevôle napríklad súkromných televízií. Alebo Poliaci postavili na česko-poľských hraniciach skleníky, v ktorých pestovali paradajky a aby rýchlejšie dozrievali, svietili na ne aj v noci.

Turistika za tmou
Zatiaľ nie veľmi známa aktivita, no verte, že časom si ju obľúbite aj vy 🙂 Ide totiž o spomínane tzv. parky tmavej oblohy.
Turistika za tmou má dva aspekty: astronomický a relaxačný.
Astronomický predpokladá tmavú oblohu. Keď je v noci hviezdnatá obloha tmavá, uvidíme na nej aj vyše 2 000 hviezd, striebristá Mliečna cesta je výrazná až po obzor, má krásnu mramorovú štruktúru. Zvieratníkový pás videl len málokto, no je to súčasť prírodnej oblohy. Viete si predstaviť, že Mliečna cesta či Venuša vrhajú tieň? Pre mnohých je to už dnes čosi neznáme a nepoznané, veď v mestách je na presvetlenej oblohe len 20 až 200 hviezd.
No a relaxačný aspekt je jasný – užívate si turistiku, prírodu, okolitú krajinu aj hviezdne nebo nad sebou.
východ slnka
Východ Slnka na Kráľovej studni. Fotografia bola robená tri dni po podpísaní memoranda Parku tmavej oblohy Veľká Fatra. Foto: Pavol Rapavý

 

Svetelné znečistenie

Prírodná obloha má stupeň 1. Tú už na Slovensku, žiaľ, nemáme.
Pod najkvalitnejšou oblohou sa stavajú veľké astronomické observatóriá, napr. Havajské a Kanárske ostrovy, Čile.
V centre veľkých miest je to stupeň 9. Na takejto oblohe hviezdy takmer nevidieť, strácajú sa v svetelnom smogu. Vplyv svetelného znečistenia z miest sa tiahne do diaľky niekoľkých desiatok kilometrov. Bezohľadnosťou a nesprávnym osvetlením, keď nesvietime na zem, ale do neba, sme už dokázali nočnú tmu takmer zlikvidovať, presnejšie: zneprístupniť si ju.

 

Parky tmavej oblohy

Získať štatút medzinárodne uznávaného parku alebo rezervácie tmavej oblohy nie je jednoduché. Podmienky sú prísne a celý proces náročný, hoci lokalita ašpirujúca stať sa takýmto parkom zväčša o svojej výnimočnosti presviedčať nemusí. Je potom len na obciach, ktoré sa v nej nachádzajú, ako dokážu túto výnimočnosť pretaviť do turistického úspechu.

1.Park tmavej oblohy Poloniny

Zodiakálne svetlo v PolonináchVznikol ako prvý na Slovensku 3. decembra 2010 a jeho patrónom je prvý slovenský kozmonaut plk. Ing. Ivan Bella. Aj keď od vzniku tohto parku tmavej oblohy  už vyhlásili na Slovensku ďalšie dva, stále platí, že najlepšia nočná obloha je práve tu. Park zaberá územie nášho najvýchodnejšieho Národného parku Poloniny, v ktorom sú pôvodné rozľahlé jedľovo-bukové lesy a pralesy (Stužica, Rožok a Havešová), od roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Špecifikom Parku tmavej oblohy Poloniny je Astronomické observatórium na Kolonickom sedle, kde je aj návštevníkom k dispozícii niekoľko ďalekohľadov. Hlavným prístrojom observatória je Vihorlatský národný teleskop s priemerom zrkadla jeden meter. Od založenia parku tu astronomickí nadšenci vytvorili niekoľko turisticky zaujímavých miest, na svoje si prídu aj hľadači geokešiek.
Na fotografii vľavo je Zodiakálne svetlo v Poloninách. Foto: Stanislav Kaniansky a Ján Mäsiar.

Symbolický cintorín svetelného znečistenia
V roku 2012 sa v obci Zboj realizoval projekt „Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia“ a tohto roku tu pribudol aj model meteoroitu Kňahyňa, ktorý dopadol na historickom území obce oblasti Čorni mlaky pred 150. rokmi 9. júna 1866.
Dnes je kráter na Ukrajine, asi 200 m za hranicou Slovenska, Meteorit bol v čase dopadu najväčším kamenným meteoritom na svete.
V Uliči sa zdržíte iste dlhšie, je tu náučný areál Dvere do Polonín, náučné chodníky či galéria drevených kostolíkov.

 

2.Beskydská oblasť tmavej oblohy

V skratke BOTO – sa rozkladá v Moravskosliezských Beskydách s centrom pri českej obci Staré Hamry. Približne dve tretiny parku ležia na českom území a tretina na slovenskom. Na území BOTO sú na Slovensku obce Makov, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou a Klokočov.
Výborné svetelné podmienky (čiže tma) sú však aj v susedných Súľovských vrchoch, čoho dokladom sú aj rôzne astronomické podujatia v obci Vrchteplá.

Príležitostí na turistické vyžitie je v tomto parku tmavej oblohy neúrekom, a to nielen v Čechách, ale aj na Slovensku.
Rekordný brest v osade Papajovci?
Pietne miesto v osade Gregušovci?
V okolí Makova sú kopaničiarske usadlosti, ktoré okrem základných úzkych asfaltových komunikácií spájajú len turistické chodníky a lesné cesty.

Park tmavej oblohy Veľká Fatra - Kráľova studňa
Park tmavej oblohy Veľká Fatra – Kráľova studňa.

 

3.Park tmavej oblohy Veľká Fatra

Park vyhlásili (trochu paradoxne) 12. júna 2015 pri príležitosti Medzinárodného roka svetla. Rozkladá sa na ploche 325 hektárov a je základom budúceho väčšieho územia na celom hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Tieto miesta sú pre turistu každého typu veľmi atraktívne.
Na Bortleho deväťstupňovej škále tmavosti jej prislúcha tretí stupeň. „Stupeň jeden je len na miestach ďaleko od civilizácie, napríklad v púšti Gobi, tretí stupeň je pre Európu mimoriadne dobrý,“ podotýka vedúci banskobystrickej hvezdárne Stanislav Kaniansky.

Veľká Fatra je takmer unikátna tým, že kvalitnú nočnú oblohu je možné vidieť v relatívnej blízkosti miest ako Banská Bystrica či Martin. Je skvelé, že Horský hotel Kráľova studňa v noci vypína elektrické osvetlenie a je dobrým zázemím pre astroturistov.
Pozorovania s odborným výkladom sa tu organizujú viac-menej pravidelne od jari do jesene, vždy po dohode hotela s hvezdármi, lebo vedia, že je tu klientela, ktorá má o tento typ podujatí záujem.

Fatranská tma

text: Milan Lackovič a Pavol Rapavý
foto: Stanislav Kaniansky a Ján Mäsiar, Krásy Slovenska, Fatranská tma
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 9-10/2018.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 131x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: