Vaše dieťa je už na prahu dospelosti, či dokonca má nad dvadsať a práve si doviedlo nového partnera? No vám akosi nesadol, nepáči sa vám a myslíte si, že si zaslúži niečo lepšie? Prípadne mala vaša dcéra partnera, ktorý bol rozumný, šikovný a ona sa s ním práve rozišla? Svrbí vás jazyk a najradšej by ste niečo povedali? Možno nejakú dobre mienenú radu alebo len svoj názor. Veď ste ich rodič a poznáte ich najlepšie…
Nuž, pre rodičov je ťažké zostať ticho, ak sú si istí, že ich dieťa robí chybu a chodí s niekým, kto sa im nepozdáva. Alebo sa im zdá vyslovene nevhodný. Žiadny rodič totiž nechce vidieť svoje dieťa ako otroka zlého vzťahu. Ak však prehovoria a dieťa ich rady ignoruje, riskujú, že medzi nimi a dieťaťom vznikne odstup.
Čo ak sa vám nepáči partner vášho dieťaťa?
V živote svojho dieťaťa ste sa nepochybne stretli s ľuďmi, ktorých nemáte veľmi radi, ale zvyčajne nie je dôvod vyjadrovať nespokojnosť. Či už ide o priateľa, spolupracovníka, známeho…ale ak ide o partnera, to je niečo iné. Veď sa môžu raz zobrať a potom je to nastálo.
„Ak je vaše dieťa mladšie ako dvadsaťpäť rokov a chodí s niekým, koho nemôžete vystáť, je bezpečnejšie držať jazyk za zubami, pokiaľ dieťa nevyhlási, že má v úmysle s touto osobou uzavrieť nejaký zväzok. Mali by ste sa k danej osobe správať srdečne, nie je však dôvod vyjadrovať svoj názor o nej,“ tvrdí skúsený psychológ Laurence Steinberg, ktorý má takmer päťdesiatročné skúsenosti vo výskume a výučbe. V slovenčine mu vyšla kniha Vy a vaše dospelé dieťa. Je to skvelý sprievodca pre rodičov dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Dotýka sa tém ako sú financie, odchod z domu, podpora v kariére, ale aj partnerské vzťahy.
Podľa Steinberga vaše dieťa pozná rozdiel medzi tým, ako sa správate, keď sa vám niekto páči, a ako sa správate, keď sa vám nepáči. Ak máte so svojím dieťaťom dobrý vzťah, je nepravdepodobné, že by si plánovalo vziať niekoho, o kom vie, že sa vám nepáči. O potenciálneho partnera by ste sa mali zaujímať viac, ak je vaše dieťa vo veku okolo tridsiatky alebo už má výraznejšie po tridsiatke, pretože v tomto veku môže túžba nájsť si dlhodobého partnera narušiť jeho úsudok.
Prečo sa vám vlastne nepáči?
Niekedy viete pomenovať dôvod, pre ktorý neschvaľujete niekoho, s kým vaše dieťa chodí. Ale často ide len o akýsi zlý pocit, ktorý sa ťažko vyjadruje. V týchto prípadoch je dôležité zastaviť sa a spýtať sa sám seba, čo vás trápi. Pomôže vám, ak sa o svojich pocitoch porozprávate s partnerom alebo priateľom, pretože keď svoje nejasné dojmy vyjadríte slovami a vypočujete si reakciu niekoho iného, pomôže vám to utriediť si myšlienky.
Možno sa vám nepozdáva osobnosť partnera – považujete ho za nudného, drzého, nevychovaného alebo spoločensky ťarbavého. Možno sa zaujíma o veci, ktoré nezaujímajú vás, alebo sa nezaujíma o veci, ktoré vás zasa nadchýnajú. Prípadne aj to, aj to – o čom sa, prepánakráľa, budete vy dvaja rozprávať?
Alebo je jeho etnický, náboženský či socioekonomický status iný, ako ste si predstavovali. Možno vás trápi skutočnosť, že si vaše dieťa chce vziať niekoho rozvedeného, najmä ak má z predchádzajúceho manželstva deti. Asi si kladiete otázku, či je váš potomok pripravený na náročnú výzvu a či dokáže byť rodičom cudzieho dieťaťa. Alebo možno nie je problém samotný partner, ale nemôžete vystáť jeho rodinu…
„Ak je dôvodom vášho nesúhlasu niečo, čo nepredstavuje žiadnu hrozbu pre blaho vášho dieťaťa, nemali by ste nič robiť ani hovoriť – iba čo by to zbytočne ohrozilo váš vzťah s dieťaťom. Nezáleží na tom, či máte alebo nemáte pravdu. Dôležité je, čo k sebe navzájom cítia vaše dieťa a jeho partner,“ myslí si L.Steinberg.
Dajte tomu čas…
Okrem toho, uvedomte si, že keďže ste ho vychovali vy, zrejme vás spájajú aspoň niektoré hodnoty a svetonázorové postoje. Vaše dieťa vníma na partnerovi zrejme tie isté vlastnosti ako vy, ale neprekáža mu to. Môže takisto vidieť pozitívne vlastnosti, ktoré prevažujú nad negatívnymi. Možno vám len chvíľu potrvá, kým sa na danú osobu začnete pozerať očami svojho dieťaťa. Aspoň sa o to pokúste ešte predtým, ako si vytvoríte konečný názor.
Ak navyše svoje pochybnosti vyjadríte dieťaťu, staviate ho do ťažkej pozície. Ako sa má správať, keď ste spolu všetci naraz? Ak sa napríklad partner zdôverí vášmu potomkovi, že cíti, že ho nemáte v láske, čo má na to povedať? A napokon si predstavme, že partner dospeje k bodu, keď stanoví ultimátum: „Buď ja, alebo oni – musíš si vybrať.“
Možno si myslíte, že svojmu dieťaťu robíte láskavosť, keď sa ozvete skôr, ako sa jeho vzťah stane vážnejším, ale v skutočnosti to môže byť práve naopak.
Prečítajte si tiež
Ako by mal vyzerať ideálny partner?
Tu je 5 vlastností pre šťastný vzťah.
Kedy sa môžete ozvať a povedať svoj názor?
Iná vec je situácia, keď môžete poukázať na konkrétnu a potenciálne nebezpečnú črtu partnera, ktorá by vášmu dieťaťu mohla ublížiť. Tu by vám mali byť varovaním napríklad špecifické vzorce správania, ako je citové vydieranie, neprimerané užívanie návykových látok, záletníctvo alebo nechuť pracovať či hľadať si prácu.
Povedzte dieťaťu, že by nemalo s touto osobou vstúpiť do dlhodobého vzťahu, kým nebude od nej požadovať a vidieť trvalú zmenu v správaní. Ak vaše dieťa nebude radu rešpektovať a zostane vo vzťahu, nemôžete urobiť nič. Ak sa však problémy vyskytnú po tom, čo sa pár zosobáši, môžete dieťaťu pomôcť ich riešiť.
Vy a vaše dospelé dieťa je užitočný sprievodca pre rodičov dvadsiatnikov a tridsiatnikov z pera popredného vývinového psychológa. Je to prvý komplexný návod určeným rodičom detí, ktoré sa práve nachádzajú v dvoch azda najkritickejších dekádach svojho života. Popredný americký psychológ Laurence Steinberg rozoberá rozličné problémy, napríklad:
- či a ako sa angažovať na priebehu synovho či dcérinho vysokoškolského štúdia
- ako reagovať, keď sa dieťa náhle musí nasťahovať späť do rodičovského domu
- ako vyjadriť názor na jeho partnera či partnerku
- čo robiť v prípade, že sa ako rodič nestotožňujete s výchovnými metódami svojho dieťaťa
- aké pravidlá uplatniť, ak sa mu chystáte prispieť na nové bývanie či na rozbeh podnikania
Rodičia dospelých detí, žiaľ, nemajú k dispozícii také množstvo zdrojov informácií a rád, aké majú k dispozícii rodičia dojčiat, predškolákov alebo tínedžerov. Je pravda, že raz za čas človek nájde knihu určenú pre zúfalých rodičov – prípadne ju napísal priamo jeden z nich –, ktorí sa odcudzili vlastným deťom.
„Vychádzam v nej z vlastného výskumu a čerpám aj z prelomových prác svojich kolegýň a kolegov. Opieram sa aj o vyše štyri desaťročia výučby študentov bakalárskeho aj magisterského štúdia a napokon aj o svojich tridsaťosem rokov rodičovstva,“ tvrdí autor.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk,
Vy a vaše dospelé dieťa, Vecteezy.com
