Vlkolínec. Unikátna lokalita – ako sa tam dostať a čo treba vidieť?

LinkedIn

Malá podhorská osada, ktorá však každoročne priťahuje množstvo turistov a návštevníkov. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec je unikátnym a neopakovateľným miestom, ktoré treba navštíviť a zažiť. Ideálne s rodinou a deťmi. Vlkolínec v roku 1993 zapísali do Zoznamu pamiatok svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Priblížime vám jeho históriu, jedinečnosť, ale aj užitočné tipy: ako sa tam dostanete a čo by ste si mali predovšetkým všímať.

 

Jedinečný Vlkolínec

Osada sa prvýkrát spomína v roku 1376. Nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb.
Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. K chráneným objektom  osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi. Väčšinou ide o trojpriestorové domy so vstupným pitvorom v strede.

Väčšina objektov v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Vlkolínec je obývaná a návštevník sa musí uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér. Stredom obce preteká potok terasovite regulovaný drevenými žľabovými prietokmi, ktorý spolu s okolitým prírodným prostredím s terasovitými poľami a senníkmi umocňuje pôsobivú scenériu tohto klenotu slovenskej ľudovej architektúry.

 

Ako sa dostať do Vlkolínca?

Je niekoľko možností – autom, na bicykli, či pešo. Výborne to popísali v turistickom sprievodcovi Liptov, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Dajama. Približuje mnohé krásy tohto regiónu, vrátane Vlkolínca, ale aj najkrajšie štíty, mestá, pamiatky, doliny.
Pokiaľ ide o prístup do Vlkolínca, odporúča:

vlkolinec zhora

ikona autoPrístup autom

V Ružomberku – mestskej časti Biely Potok odbočíte na severozápad, prejdete ponad rieku Revúca a pokračujete stúpajúcou cestou popod zalesnený svah až k štrkovému parkovisku v Trlenskej doline. Tam môžete zaparkovať a pokračovať peši. Pohodlnejší mototuristi môžu pokračovať autom ďalej po ceste stáčajúcej sa na sever a serpentínami sa dostanú k dolnej časti osady, kde je parkovisko.

ikona bicykelPrístup bicyklom

Cyklisti sa môžu do Vlkolínca vybrať z Ružomberka po zeleno značkovanej cyklotrase, ktorá prechádza osadou a končí v blízkosti štátnej cesty spájajúcej Ružomberok s Donovalmi alebo ju môžu absolvovať v opačnom smere a skončiť v Ružomberku.

ikona pesoPrístup pešo

Peší turisti môžu využiť žltú značkovanú trasu č. 8613. Vedie zo západnej strany Ružomberka z rázcestia na začiatku Hrabovskej doliny cez Hrabovo (údolná stanica osemmiestnej kabínkovej lanovej dráhy strediska Malinô Brdo – ski & bike family park Ružomberok) na Kalváriu a popod Sidorovo smeruje do Vlkolínca. Trasa vedie až do ružomberskej mestskej časti Biely Potok.
Ak sa vyberieme do Vlkolínca z tejto strany, cesta do osady je o viac ako polovicu kratšia a netrvá ani jednu hodinu. Z Bieleho Potoka cez Trlenskú dolinu alebo z Ružomberka cez Krkavú skalu vedie do Vlkolínca aj náučný chodník Pamätihodnosti Vlkolínca, zameraný na prírodné a kultúrne hodnoty Vlkolínca a jeho okolia.

 

História Vlkolínca

Presné obdobie vzniku samotného Vlkolínca nie je jasné, avšak spolu s dnešnými ďalšími  mestskými časťami Ružomberka – Černovou, Bielym Potokom a dnes samostatnou Ludrovou bola aj táto osada označovaná ako vonkajšia ulica mesta Ružomberok.
„Predpokladá sa, že jej názov reflektujúci niekdajšie množstvo vlkov v okolitých lesoch odvodili od povinnosti obyvateľov udržiavať vlčie jamy,“ vysvetľuje Daniel Kollár, autor turistického sprievodcu Liptov.

Hoci je v súčasnosti osada Vlkolínec stále obývaná, v prevažnej miere ju využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupári alebo na individuálnu rekreáciu. Počet stálych obyvateľov nie je ani 20 a bývajú v šiestich z celkového počtu 55 domov. Stáli obyvatelia si chcú chrániť svoje súkromie pred zvedavými návštevníkmi, často si mýliacimi Vlkolínec s múzeom v prírode, kde je dovolené nazrieť do každého kúta. Osada však nie je múzeom.

Vlkolínec interiér domu

 

Čo si treba pozrieť vo Vlkolínci?

Vo Vlkolínci je v aktuálne pamiatkovo chránených 45 pôvodných roľníckych usadlostí alebo ľudových domov vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Viaceré z dnes stojacich zrubových domov boli postavené okolo polovice 19. storočia, v niektorých z nich to potvrdzujú datovania na drevenom stropnom tráme izby.
Cintorín Nad cestou popri kostole stojí za alejou stromov a múrikom z lomového kameňa obecný cintorín so zachovalými kamennými a liatinovými náhrobnými krížmi.

Roľnícky dom

Po vstupe od parkoviska prejdete okolo malého salaša a onedlho sa dostanete až k tzv. Roľníckemu domu. Ide o vysunutú expozíciu Liptovského múzea v Ružomberku. Pôvodný trojpriestorový zrubový dom č. 15, ktorý vybudovali v roku 1886. Jeho pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru poskytuje obraz o spôsobe života obyvateľov domu i celej obce začiatkom 20. storočia, o zariadení a vybavení domácnosti, ako aj o dnes už takmer zabudnutých poľnohospodárskych nástrojoch.

Vlkolínec Roľnícky dom interiér

Studňa

Vlkolínec studňaPovyše tzv. Roľníckeho domu stojí šindľovou strieškou krytá obecná studňa s rumpálom, ktorá pochádza pôvodne z 19. storočia. Siaha do hĺbky 12 m. Táto drobná stavba je takisto vybudovaná tradičnou technikou. Drevená konštrukcia je postavená na kamennej podmurovke a vnútro studne je  z kameňa.

 

Zvonica

Vlkolínec ZvonicaV centre zástavby oproti studni sa osobitne vyníma subtílna dominanta – zrubová (v spodnej časti obitá šindľom) zvonička z roku 1770 s drevenou šindľovou krytinou strechy. Pôvodne slúžila ako časomiera, ktorá trikrát denne ohlasovala čas modlitieb. Zvonárka na nej zvonievala aj vtedy, keď niekto z Vlkolínčanov zomrel. Zvonica nezanikla ani potom, čo si obyvatelia postavili kostol.

 

Dom UNESCO Vlkolínec

V návštevníckom centre za zvonicou spojenom s Domom UNESCO si návštevníci môžu zakúpiť suveníry a navštíviť expozíciu, ktorá vznikla ako reprezentačný priestor na propagáciu Vlkolínca a pamiatok UNESCO na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť aj vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov. Spodnú časť priestorov tvorí výstava venovaná histórii Vlkolínca. Expozícia je prístupná celoročne.

dom unesco vlkolinec

 

Kostol vo VlkolínciKostol Navštívenia Panny Márie

Mladšou súčasťou obce je murovaný jednoloďový klasicistický rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie. Postavili ho na okraji obce pri bočnej komunikácii v roku 1875. Jeho mierne predstavená veža je prekrytá cibuľovitou helmicou s lucernou.

 

Škola

Oproti kostolu stojí prízemná murovaná stavba niekdajšej školy – jednotriedky, ktorú postavili v roku 1895 a využívali až do jej zrušenia v roku 1966. Školu v obci založili v roku 1858 a jej prvá stavba bola drevená.

skanzen PribylinaPrečítajte si tiež
Unikátny skanzen Pribylina. Navštívte Múzeum liptovskej dediny.

 

Vlkolínske domy
Ako sa dozviete aj z knihy Liptov, ktorá sa detailne zaoberá týmto regiónom, vlkolínske domy stavali na podmurovkách z plochých kameňov spájaných blatom. Niekedy pomerne vysokých, keďže nimi vyrovnávali prudko sa zvažujúci terén. Trámy zrubov spájali rôznymi technikami a pôvodne stavali zruby z neokresaných trámov alebo ich okresali len zvnútra. Až v neskorších dobách ich okresávali zo všetkých strán.

Nárožia zvýrazňujú prečnievajúce skrížené hlavy trámov pod strešnou konštrukciou, ktoré tu vytvárajú konzoly nesúce prečnievajúcu konštrukciu strechy. Medzery medzi trámami stien obytných domov vypĺňali machom, ktorý zamazali hlinou alebo prekrývali drevenými latkami. Prípadné nerovnosti stien vyrovnávali mazaninou z hliny. Steny domov pôvodne dvakrát do roka natierali pastelovými farbami, pričom v exteriéroch prevládali žlté a okrové odtiene, modrá a biela farba.

Foto: Dajama, Wikimedia/Maros M r a z


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author