Múzeum Oravskej dediny a celkovo ľudová architektúra na Orave patrí medzi najkrajšie, hoci toto územie bolo sporo osídlené v časoch gotiky a to valašskou kolonizáciou. Od 17.storočia sa tam miešali etniká, bola tam neprehľadná a naozaj rozmanitá situácia. Horná a Dolná Orava, Zamagurie, Goralská oblasť…architektúra sa niekedy výrazne líšila. Či už išlo o hospodárske stavby, obytné budovy, prístavby, rôzne typy striech…
V mnohých lokalitách a stavbách skôr dominovala funkčnosť nad dekoratívnymi prejavmi. Nazrite s nami do ľudovej architektúry oravského regiónu – LepšíDeň.sk spolu s časopisom Krásy Slovenska prináša prehľad, zaujímavosti a tipy, čo si rozhodne pozrieť.
Zuberec – Múzeum slovenskej dediny
Toto Múzeum oravskej dediny je jedno z najkrajších a turisticky najzaujímavejších múzeí v prírode na Slovensku. Začali ho stavať v roku 1967, pričom samotná výstavba múzea bola experimentom.
Prvotným impulzom bola záchrana pamiatok ľudovej architektúry a vôbec predmetov materiálnej kultúry. Dôležité na jeho realizácii bolo, že podľa pôvodného plánu sa podarilo objekty začleniť do urbanistického modelu dediny a vytvoriť čiastočnú rekonštrukciu historického prostredia.
Unikátom je drevený kostolík z 15. storočia z obce Zábrež. „V súčasnosti je múzeum pod vedením Mgr. Richarda Janoščina veľmi aktívne, napríklad je obohatené o Agro a ZOO expozíciu. K oživeniu múzea prispievajú aj rôzne sviatky v múzeu, ktoré v rámci programu približujú život v regióne. Osobitnú pozornosť si v tomto období zaslúži aktivita Večer v múzeu, keď si návštevník môže vychutnať atmosféru nočnej oravskej dediny pri svite lampášov,” píšu autori témy Horná Orava v časopise Krásy Slovenska, číslo 11-12/2019 (tu si môžete časopis predplatiť).
Ako a kedy si pozrieť Zuberec?
Zuberec môžete navštíviť individuálne kedykoľvek počas otváracích hodín:
- v júni až septembri majú otvorené od pondelka do nedele, 8:00 až 17:00
- zvyšok roka, čiže jeseň a zima od utorka do nedele, 8:00 až 15:30
- väčšinu sviatkov majú otvorené, okrem Štedrého dňa a Prvého sviatku vianočného
V pokladni dostanete sprievodný text (v 11 jazykoch) a na jednotlivých objektoch sú stručné popisy. Prípadne si požičajte audio sprievodcu.
K dispozícii je aj lektorský výklad, ktorý si treba na ich stránke vopred rezervovať.
Vstupné je 4 eurá, deti do 18 rokov len 2 eurá. Bezplatné parkovisko je pri amfiteátri asi 150 metrov od múzea.
Ľudová architektúra na Orave
Z hľadiska sídelnej typológie sa severné goralské obce vyznačovali nepravidelnou, rozptýlenou zástavbou s voľným reťazovým domoradím.
Sústredenejšiu zástavbu možno vystopovať najmä v mestských hornooravských centrách (Tvrdošín, Trstená), kde sa tiahle uličné a radové zástavby koncentrovali okolo centrálneho námestia.
Koncom 19. storočia však väčšina dedín Oravy, s výnimkou goralskej oblasti, už vykazovala znaky prícestných radových alebo potočných línií.
V starších lokalitách radového typu bola dominantnou stranou domu užšia čelná strana, os stavby bola situovaná kolmo na komunikáciu. Domy sa stavali do hĺbky dvora a vytvárali dlhé stavebné objekty v jednom fronte.
Lazová kolonizácia
Mladšie vývojové lokality horského typu (pod Babou horou a v oblasti Západných Tatier) vznikli prevažne lazovou kolonizáciou. Dominantu týchto domov tvorila dvorová pozdĺžna stena, kde bol umiestnený vchod do domu a postranné okná. Táto strana sa zväčša orientovala na juh alebo východ. Severnú chrbtovú časť lemovali úzke chodby podstrešia – jaty.
Začiatkom 20. storočia sa aj v goralských obciach začali relokovať nové stavby zo svahových terénov k hlavnej komunikácii. Hospodárske trakty pri týchto typoch domov nadväzovali za obytnými a spravidla boli kryté spoločnou strechou.
Novším vývojovým modelom boli uhlové dispozície v tvare obráteného „L“, avšak neprenikli plošne do celej oblasti.
Archaické typy domov
V lokalitách podhoria beskydskej časti Oravy sa možno stretnúť s archaickým typom domu, ktorý pozostával len z izby, maštale a zo stodoly, pričom každý objekt bol samostatne konštruovaný, prepojený spojovacou jatou a nadstavený spoločnou strechou. Voľný priestor medzi objektmi slúžil ako holohumnica a fungoval zároveň ako vstupný pitvor.
Tento typ zrejme reflektoval najnižšie sociálne a majetkové štandardy.
Na prelome 19. a 20. storočia sa postupne aj na Hornej Orave rozšíril symetrický trojpriestorový komorový typ domu (s radením izba – pitvor – komora), novšie už aj s predeleným pitvorom a kuchyňou.
Prečítajte si tiež
Unikátny skanzen Pribylina. Múzeum liptovskej dediny
Drevo, hlina a tehla
V prostredí Hornej Oravy ako stavebný materiál dominovalo drevo. V zriedkavej forme sa vyskytovala hlina alebo tehla, a to najmä v súvislosti s vyššími požiadavkami na bývanie, aj ako prejav prestíže bohatších plátenníckych vrstiev (napríklad v Bobrove, Ústí, Námestove, Hladovke a Liesku). V drevenej architektúre regiónu sa používala hlavne zrubová konštrukcia, menej plazová. Domy vo svahoch využívali priestor kamennej podmurovky na zriadenie klenutej pivnice.
V goralských obciach sa zrubový veniec kládol na základové kamene. Charakter striech na Orave bol pôvodne valbový, viacspádový, novšie sedlový s príznačným oravským štítovým svojrázom. Na Hornej Orave mali domy strmšie strechy s malým štítom lomeným v hornej štvrtine, ktorý zdobili lúčovito rozložené latky. Dvakrát lomený štít (oravská architektonická zvláštnosť) zodpovedal lokalitám oravského Zamaguria a doline Bielej Oravy (Hruštín).
Objekty tradičnej drevenej architektúry sa na Orave zachovali v početných lokalitách, ako sú Mútne, Oravská Lesná, Klin, Bobrov, Rabčice, Zuberec a vo forme pamiatkovej zóny predovšetkým v Podbieli, kde reprezentujú radový prícestný komplex Bobrova raľa.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska,
Predplatiť si ho môžete TU.
text: Martina Bocánová, Martin Priečko a Katarína Slobodová-Nováková
foto: Ján Lacika, Daniela Kollárová, Zuzana Kollárová
