Na Slovensku sa nakrúcalo množstvo skvelých slovenských, ale aj zahraničných filmov – možno vám napadne Peacemaker, Marco Polo, Upír z Nosferatu, Fantaghiró. Vedeli ste, že u nás „takmer“ nakrúcal slávny režisér Stanley Kubrick, ktorý má na konte také hity ako Mechanický pomaranč, Osvietenie alebo 2001: Vesmírna Odysea? V období mečiarizmu mohol nakrúcať na Slovensku veľkofilm s tematikou holokaustu…no nestalo sa. Nikto mu u nás nepripravil vhodné podmienky, vlažne sa k tomu stavalo vtedajšie Ministerstvo kultúry, zámeru nebol naklonený ani prezident Ivan Gašparovič… Premárnená šanca, ako dostať Slovensko na filmovú mapu sveta.
Napriek tomu nájdete v našej malej krajine mnoho filmových miest, na ktoré sa oplatí zájsť a pozrieť si ich. Výborne ich približuje kniha Filmové miesta z vydavateľstva Dajama, na ktorej autor Tomáš Galierik pracoval dlhé roky.
Vybrali sme pre vás 5 filmových miest, ktoré máme radi my a ktoré sa oplatia navštíviť. Je ich prirodzene oveľa viac, no tieto filmy sme milovali.
5 filmových miest na Slovensku
Slovensko má všetko, o čom sa iným krajinám môže len snívať. Máme zelené hory, pralesy, holiny, pastviny, rozsiahle rovné polia bez jediného kopca. Nemáme núdzu o dravé rieky aj pokojné roky, horské potoky, zasneženú krajinu i krajinu poznačenú výstavbou. Na kopcoch aj mimo nich máme mohutné pevnosti, hrady, zámky ci miesta s krásnymi prírodnými scenériami… Aj preto sa u nás nájde mnoho lokalít ideálnych pre nakrúcanie filmov a seriálov.
Fontána pre Zuzanu (Bratislava)
Fontána pre Zuzanu (Bratislava)Samozrejme, Bratislava bola dejiskom nakrúcania mnohých filmov, spomeňme Peacemaker, Skalní v ofsajde, Bambuľkine dobrodružstvá, Utekajme, už ide!, Na krásnom modrom Dunaji, či Červený kapitán. My sme však vybrali kultovku z 80.rokov.
Obytný blok pri rušnej dopravnej križovatke Saleziáni (križovatka Miletičovej a Záhradníckej ulice, neďaleko Trnavského mýta) ukrýva najslávnejšiu rekvizitu z filmu Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu (1985), ktorá dlho vlastne ani neplnila úlohu skutočnej fontány.
Fontána lásky je jednoduchá betónová stavba s kruhovou nádržou, ktorá je časť dňa ukrytá v tieni okolitých budov.
Známy bol fakt o tom, že nikdy nefungovala. Dnes to už neplatí. Po rekonštrukcii v roku 2008 opäť ožila spolu s technickým zariadením. Dvor prístupný z vnútornej strany Kupeckého ulice nájdeme ľahko. Pre mnohých je šokom, že také slávne miesto sa nachádza „zašité“ vo vnútornom bloku neďaleko rušnej Záhradníckej ulice. Stačí prejsť okolo reštaurácie s názvom Tirolská izba do dvora obytných domov. Fontána stojí obklopená bytovými domami v blízkosti detského ihriska. Filmovým divákom môžu byt známe aj okná a balkóny okolitých bytov.
Perinbaba (Múzeum slovenskej dediny)
Jedna z najobľúbenejších vianočných rozprávok, ktorú si nenecháme ujsť ani po desiaty, či jedenásty raz 🙂 Juraj Jakubisko nakrútil nesmrteľnú rozprávku, ktorá sa nakrúcala aj v Rožňove pod Radhoštěm, či v Demänovskej ľadovej jaskyni. No Najznámejšie sú kulisy v Múzeu slovenskej dediny v Martine v lokalite Jahodnícke háje.
„Múzeum sa najvýraznejšie spája s nakrúcaním filmovej rozprávky Perinbaba. Objekty, ktoré filmári použili, patria v múzeu medzi najvyhľadávanejšie a aj marketingovo sa javí táto téma stále populárna,“ píše T.Galierik v knihe Filmové miesta.
Vo filme využili napr. poschodový drevený dom č. 5, ktorý v minulosti patril zemianskej rodine z Vyšného Kubína. Drevená stavba s nabielo omietnutým prízemím je typická svojou zvláštnou predlženou strechou a v múzeu patrí medzi najcennejšie objekty. V Perinbabe táto usadlosť plnila úlohu väznice, v ktorej držali filmového Jakuba.
Možno ešte slávnejšie scény však vznikali o pár desiatok metrov ďalej v objekte gazdovstva c. 15 z obce Hruštín. V jeho hospodárskej časti sa totiž odohrávali scény stretnutia Jakuba a Alžbetky pri mletí múky. O niečo neskôr Jakuba po priľahlom dvore naháňali Dora s macochou. Múzeum však poskytlo viacero miest na nakrúcanie, o. i. aj priamo za hruštínskou usadlosťou.
Záber z filmu Perinbaba.
Jánošík (Terchová)
Socha Juraja Jánošíka nad Terchovou.
Terchová láka návštevníkov na tradície, folklór ci prírodu a možno by sa dalo povedať, že na to, aby bola turisticky atraktívna, nepotrebuje zaujať filmom. Avšak film si obec našiel sám. Z hľadiska slovenského a zahraničného filmu má Terchová celkom výnimočné postavenie. Bola dejiskom viac ako 90 hraných a dokumentárnych filmov, pričom niektoré z nich môžeme považovať priam za „hollywoodske“.
Osobnosť československej fotografie a filmu Karel Plicka sa s Terchovou, jej miestnym folklórom a zvyklosťami, spájal opakovane a ďalší filmári pokračovali v jeho stopách. Jedno z najznámejších nakrúcaní je spojené s postavou Juraja Jánošíka a pôvodne ho plánoval práve Karel Plicka.
Prvého „terchovského“ Jánošíka však nakrútil až Martin Frič v roku 1935. Slávneho zbojníka stvárnil Paľo Bielik, neskôr významný režisér. Po ňom Terchová priťahovala aj kamery mnohých dokumentárnych filmov. Jedným z lákadiel filmárov bolo zachytenie nezameniteľnej terchovskej hudby, jej tradície a dedenia z pokolenia na pokolenie. Tento záujem je dodnes v obci považovaný za formu ocenenia ich tradícií.
Terchová bola miestom nakrúcania viacerých filmových verzií Jánošíka. Napríklad aj dvojdielneho Jánošíka v réžii Paľa Bielika z roku 1963 v titulnej úlohe s Františkom Kuchtom alebo zatiaľ posledného filmu Jánošík – Pravdivá história (2009) od Agniezsky Hollandovej, kde úloha národného hrdinu pripadla českému hercovi.
Anděl na horách (Tatry)
Celkom unikátne je postavenie Vysokých Tatier v legendárnom českom filme Anděl na horách z roku 1955. Nezabudnuteľný Gustav Anděl, v podaní Jaroslava Marvana, v ňom stvárnil mrzutého revízora z Prahy. Film od začiatku priznáva Tatry a pri nakrúcaní sa neobmedzoval na jednu lokalitu, takže v ňom nájdeme viaceré známe zábery reálnych dolín, svahov či vrchov našich veľhôr. Filmári v tomto období pripravili unikátny materiál, vďaka ktorému sa aj súčasný divák bez väčšieho záujmu o staršiu kinematografiu dokáže zahľadieť do výrazných rozdielov v technológii a rozvoji viacerých miest na Hrebienku, pod Popradským plesom, v Štrbskom Plese, ako aj v širšom okolí Tatranskej Lomnice.
Zaujímavé scény sa odohrávali aj na Lomnickom štíte a miestny personál ešte aj dnes ochotne návštevníkom ukáže tie uhly pohľadu a miesta, ktoré sa vo filmoch objavili. Gustav Anděl totiž v príbehu zostane pre nepriazeň počasia uväznený na Lomnickom štíte a strávi tu nedobrovoľne istý čas. Viditeľná je pritom aj pôvodná lanovka.
Najvýraznejšiu úlohu vo filme v súvislosti s objektmi cestovného ruchu však mal celkom jednoznačne hotel Morava v Tatranskej Lomnici a priestor pod hotelom, hoci scény z jedálne a izieb sa nakrúcali aj v iných hoteloch v okolí. Zotavovňu postavil významný architekt Bohuslav Fuchs v roku 1933 a slúžila na rekreáciu ROH od konca druhej svetovej vojny.
Hotel Morava v Tatranskej Lomnici.
Film Anděl na horách výrazne prispel k jej propagácii najmä v Českej republike. Nakrúcanie filmu značne zviditeľnilo tento hotel a dodnes sa ubytovaní hostia pri ňom fotia práve pre tieto filmové súvislosti. Morava si nakrúcanie pripomína aj nástenkou v interiéri a ponukou výletov na spôsob „Anděla na horách“.
Oživenie myšlienky rekreácií ROH ponúka dodnes jedna česká cestovná kancelária v rámci pobytov „ROH dovolená“. Nápad vzkriesila v roku 2007 riaditeľka hotela Morava Iveta Šestáková a účastníkov takejto dovolenky čaká program v podobe pravidelného budíčka, rozcvičky, zoznamovacieho večierka, brigády ci výletov do okolia podobne, ako to vo filme absolvovali Jaroslav Marvan, Stella Zázvorková alebo Josef Kemr.
Obchod na Korze (Sabinov)
Sabinov sa počas leta 1964 stalo miestom nakrúcania neskôr oscarového filmu Obchod na Korze. Pre miestnych obyvateľov je tento film dodnes významný tým, že mnoho z nich bolo súčasťou komparzu. V Sabinove sa nakrúcali všetky exteriéry, hoci pôvodný dej sa mal odohrávať podľa knižnej predlohy Ladislava Grosmana v jeho rodnom Humennom. Lenže toto mesto už bolo v tom čase výrazne prestavané a stratilo punc danej doby.
Autorskou inšpiráciou bol príbeh židovskej vdovy Rózy Schwarzovej a jej galantérie v Humennom. Dnes sa už v meste nenachádza, na jej mieste stojí budova pošty. Nájdeme tu však plastiku, ktorá pripomína obchod na korze (jej autorom je Fero Guldan).
Príbehu o arizácii židovských majetkov za slovenského štátu dali filmovú podobu režiséri Ján Kadár a Elmar Klos. V hlavnej úlohe filmu sa predstavil Jozef Kroner. Stvárňuje v ňom Tóna Brtka a táto jeho filmová úloha sa považuje za jednu z najvýraznejších v bohatej hereckej kariére Jozefa Kronera.
Pôvodný obchod, v ktorom sa nakrúcalo, bol neskôr zbúraný a dnes nestojí. Replika, ktorú môžu v súčasnosti návštevníci objaviť v centre mesta, vznikla síce na rovnakej ulici, ale na inom mieste v júni roku 2004 a súčasnú podobu získala o rok neskôr. Funguje ako kvetinárstvo s výstavou fotografií z filmu. Pri vstupných dverách sa nachádza aj pamätná tabuľa, ktorú si návštevníci fotografujú.
Prečítajte si ďalšie články o FILMOCH.
Vnútro obchodu do filmu vybudovali vo filmových ateliéroch v Prahe, čiže nakrúcanie neprebiehalo len v Sabinove. V prípade filmu Obchod na korze ide o dosial jediný film s prevažne slovenskými hercami a filmármi, ktorý získal Cenu Akadémie zvanú Oscar. Ocenenie Akadémie v kategórii cudzojazyčný film získal v roku 1966 z rúk hereckej legendy Gregoryho Pecka.
Od roku 2006 existuje v meste projekt Oscarové mesto, ktorý upozorňuje priamo aj na miesta z filmu. Návštevníci mesta sa orientujú pomocou niekoľkých informačných tabúľ a od roku 2019 aj pomocou mobilnej aplikácie, ktorá ich nasmeruje na konkrétne lokality.
Súčasťou sabinovského informačného centra je i Múzeum filmu, vyhľadávané nielen turistami zo Slovenska, ale aj zahraničia. V lete v roku 2021 pribudla na námestí pred replikou filmovej galantérie ďalšia atrakcia spojená s týmto filmom. Stojí tu socha filmového Tóna Brtka alias Jozefa Kronera v životnej veľkosti, dielo Juraja Karniša zo Sabinova.
Filmové miesta je kniha nielen pre filmových fanúšikov. Penzum práce, ktorú odviedol autor vidno na detailoch a zaujímavostiach k jednotlivým lokalitám a filmom. Od spomínanej Bratislavy cez Smolenický zámok, Oponický kaštieľ, Bojnický zámok, Hrad Strečno, Vlkolínec až po Levoču, Spišský hrad a Ľubovniansky hrad i skanzen. V knihe nájdete takmer 200 filmov, aj také hity ako Adam Šangala, Kráľ drozdia brada, Cinka Panna, Želary, ale tiež z novších ako Láska na vlásku, Horná Dolná, Trhlina ai.
Toto je kniha, ktorú si určite vezmite na svojich potulkách po Slovensku so sebou. Majte ju pri sebe a občas si v nej zalistujte, či niekde v okolí, kde práve ste, sa nenakrúcal známy a obľúbený film. Niekedy na to daná lokalita upozorňuje. Žiaľ, veľakrát by ste ani netušili, že sa tam odohrával nejaký známy film…a práve preto je táto kniha skvelým a vzácnym sprievodcom.
Zdroj a foto: Dajama/Tomáš Galierik, Drienican.sk, Pixabay.com
