Zamilujete si ho a zostane vo vašom srdci ešte dlho po dočítaní. Jeho príbeh sa vás dotkne – na srdci, na duši, pohladí vás, hoci je miestami veľmi smutný. No ukrýva v sebe toľko lásky, múdrosti…má emocionálnu silu a nezvyčajnú atmosféru.
Keď žeriavy tiahnu na juh je dojímavá, láskavá a silná meditácia o živote a smrti, o vzťahoch, o rodine…
„Jedného dňa sa život na zemi skončí pre každého. Jednoducho je to tak,“ povie farárka a vezme si ešte jeden kúsok čokolády.
Prikývnem a zadívam sa na miesto, kde mával Sixten misku s vodou.
Premýšľam, ako sa asi teraz má. Či má pohovku, na ktorej spí, či ho púšťajú vyblázniť sa bez vôdzky. Či sa poriadne vybehá tak ako na lúke v lese. Dúfam, že deti sa s ním veľmi nenaťahujú.
Jeho telo zlyháva…
Bo sa kráti čas. Čas je však jednou z mála vecí, ktoré mu ešte stále zostávajú; jeho telo zlyháva a jeho pokojnú existenciu narúšajú len každodenné návštevy tímu domácej starostlivosti. Jeho ruky sú čoskoro príliš slabé na to, aby otvoril vzácnu nádobu, v ktorej sa nachádza šatka jeho manželky Frederiky postihnutej Alzheimerovou chorobou, ktorá stále nesie jej vôňu.
„Si taký chudý,“ podotkne. Akoby to bola moja chyba, že svaly atrofujú. Akoby som ja vymyslel starnúce nepotrebné telo.
Položím misku naspäť na stôl a dolnou perou sŕkam to, čo mi uviazlo vo fúzoch.
Ingrid podíde ku kachliam a priloží do nich pár polien. Je zvyknutá narábať s drevom. Spolu s bratom majú stroj na spracovanie dreva, taký, ktorý naraz štiepa a reže. Váži dvanásť ton. Nepoznal som osobne jej rodičov, ale viem, ktorí to boli. Obaja zomreli skoro a Ingrid prevzala starostlivosť o hospodárstvo.
Našťastie mu stále robí spoločnosť jeho milovaný losí pes Sixten, lenže teraz jeho syn trvá na tom, aby si psa vzal preč. Ten istý syn, s ktorým chce Bo napraviť svoj vzťah, kým sa jeho čas naplní. Hrozba straty Sixtena v ňom vyvolá vír emócií, ktoré ho prinútia pozrieť sa späť na svoj život, otcovstvo a spôsob, akým vyjadruje svoju lásku.
Láskavý príbeh o starnutí
Nežný, dojímavý a láskavý. Taký je naozaj román Keď žeriavy tiahnu na juh od Lisy Ridzén. Niekto príbeh opísal, že „je to akoby Ove od Fredrika Backmana mal milované dieťa so Sivvingom od Åsy Larssonovej. Výsledkom je nádherné rozprávanie o mužovi, ktorý nezadržateľne starne, no stále si udržiava svoju hrdosť, človečenstvo, nie je degradovaný iba na starnutie.
Zrazu niečo začujem. Zastanem a upriem zrak na oblohu. Priamo nado mnou letia dva obrovské vtáky. Prvé žeriavy tohto roka. Sprevádzam ich pohľadom. Sledujem krídla plné sily, ktoré pravidelne udierajú vo vzduchu a nesú veľké vtáky dopredu. Sľúbim sám sebe, že skôr ako odletia znovu na juh, opustím toto miesto.
Foto: Lepsiden.sk