Farebné plesá Vysokých Tatier. Tip na turistický výlet

Vedeli ste, že v Doline Kežmarskej Bielej vody sa nachádza množstvo plies s farebným prívlastkom?
Na území Vysokých Tatier sú aj farebné jazerá ako Modré pleso vo výške 2 192 metrov v dolinke pod Sedielkom. Hneď vedľa, na druhej strane Širokej veže, sú v Ostrom kotle Vyšné, Prostredné a Nižné Sivé plesá.
Severnejšie v Čiernej Javorovej doline je rovnomenné Čierne Javorové pleso. Na západ v Žabej Bielovodskej doline sa ukrývajú Vyšné a Nižné Žabie Bielovodské plesá. Kolekciu dopĺňa turistom takmer neznáme Čierne pleso nad Vyšnými Hágmi.

Pozývame vás na peší okruh okolo niektorých „farebných“ plies. Vzdialenosť cca 20 km prejdete za necelých sedem hodín a celé sa to začne v Bielej vode. V spolupráci s vydavateľstvom Dajama a ich turistickým sprievodcom Najkrajšie pešie okruhy od Daniela Kollár a Tomáša Trstenského vás prevedieme krásnym prostredím. A popíšeme, čo si pozrieť a kde sa zastaviť.

Na trase vystriedame červenú, žltú, zelenú, čiernu, bielu i modrú, a to nie je reč výhradne o farbách turistických značiek. Ide o farebné pomenovania horských jazier, tatranských plies, ktoré môžeme obdivovať v doline Kežmarskej Bielej vody.

Ohnivočervená

Návšteva najvýchodnejšej doliny Vysokých Tatier počas jesene je tým ideálnym obdobím. Môžete tam zájsť aj počas leta, prirodzene, ale babie leto vo veľhorách je najfarebnejšie. Chladné noci, prvé prízemné mrazíky či dokonca slabé sneženie začínajú sfarbovať horské trávy od žltej až po ohnivočervenú. Ihličie smrekovcov opadavých žltne a jarabiny sfarbujú lístie do teplých tónov. No dolina ukrýva plesá pestrých farieb celoročne…

Žltá

Zelené pleso pod Jastrabou vežou

„Vydáme sa na nenáročné putovanie po dobre upravených a značkovaných trasách,“ popisujú autori v spomínanom sprievodcovi. „Je vhodné pre všetky vekové kategórie. Východiskom je nestrážené platené parkovisko Biela voda na Ceste slobody medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou.“

Pravidelná autobusová linka z Popradu zastavuje na rovnakom mieste medzi osadami Tatranské Matliare a Kežmarské Žľaby. Priestranný prístrešok tvorí zároveň turistický rázcestník a informačný bod na začiatku túry.

Necháme sa viesť pohodlnou prašnou cestou po žltej značke, ktorá nepatrne stúpa smrekovým lesom poškodeným kalamitou. Z rúbanísk sa otvárajú výhľady na dominantnú skupinu Lomnického štítu (2 634 m), Huncovského štítu (2 352 m), Kežmarského štítu (2 556 m) a Malého Kežmarského štítu (2 514 m).

Lesná cesta je zároveň oficiálnou cyklotrasou po Chatu pri Zelenom plese, pre kamenistý terén je však vhodná len pre horské bicykle. Miernym tempom za necelú ½ hod. prídeme k rázcestiu nad Matliarmi, kde sa k nám pripojí len o trochu dlhšia modrá značka z Tatranských Matliar.

Belianske Tatry od Zeleného plesa.

Šalviové chaty

Dolinou Kežmarskej Bielej vody sa postupne dostávame do zovretia Malej Svišťovky a vrchu Stežky. Divoká Kežmarská Biela voda neprestáva hučať. Oddýchnuť si môžeme v drevenom prístrešku na Žeruchovej poľane. Pozorný návštevník neprehliadne, že sedí na základoch bývalej chaty nad Šalviovým prameňom. Už v roku 1903 tu stála jednoduchá turistická útulňa a v roku 1933 klasická turistická chata, ktorá zanikla v roku 1958. Šalviový prameň však zostal. Meno dostal podľa hojného výskytu žerušnice horkej, ľudovo volanej šalvia.

Poniže stojí neprístupný zrub Medulienka. Na rázcestí zamierime vľavo a dreveným mostom prejdeme ponad Bielu vodu. Zvážnica nás po pár minútach dovedie k rázcestiu na Kovalčíkovej poľane, kde tiež stojí drevený prístrešok na podmurovke zaniknutej chaty.

Zelená

Pod Jastrabou vežou.

Rozbitou lesnou cestou vedúcou východným úbočím Veľkej Svišťovky (2 038 m) onedlho vstúpime do Doliny Zeleného plesa. Les postupne ustúpi a nahradia ho porasty kosodreviny. Záplava upokojujúcej zelenej farby vyvrcholí dych vyrážajúcou panorámou Zeleného plesa s hradbou majestátnych štítov vysokých vyše 2 000 m. Korunu štítov tvorí

Malý Kežmarský štít (2 514 m)
Lomnický štít (2 634 m)
Pyšný štít (2 621 m)
Malý Pyšný štít (2 590 m)
Spišský štít (2 483 m)
Baranie rohy (2 526 m)
Čierny štít (2 429 m)
Kolový štít (2 418 m)
Jastrabia veža (2 137 m)

Zubatou nádherou sa môžeme kochať z priestrannej jedálne alebo z terasy Chaty pri Zelenom plese, ktorá okrem stravy poskytuje aj nocľah už od roku 1895. Smaragdové sfarbenie plesa spôsobujú silné podzemné pramene na dne jazera. Podľa povesti však vodu sfarbil drahokam, ktorý spadol spolu s prvým dobyvateľom Jastrabej veže do plesa.

Dolina Zeleného plesa.

Čierna a biela

Ak sa od chaty vyberieme po Tatranskej magistrále južným smerom, prejdeme okolo Čierneho a Malého Čierneho plesa, ktorých tmavá hladina je v tieni najväčšej tatranskej steny. Severná stena Malého Kežmarského štítu má výšku 900 m. Túto métu prenecháme horolezcom vydáme sa po červeno značkovanej magistrále na sever popod Kozí hrebeň, ktorý vychádza z Jahňacieho štítu.

Náš úsek Tatranskej magistrály v stúpajúcom traverze prechádza do susednej Doliny Bielych plies. Okrem Veľkého Bieleho plesa, Malých Bielych plies, Žeruchových plies a Žltého plesa tu objavíme najfotogenickejšie pleso Tatier – Trojrohé pleso. Červená značka obchádza Trojrohé pleso po západnom brehu. Nezvyčajný tvar jazera spôsobuje postupné zarastanie brehov, preto návštevu netreba dlho odkladať.

Za Bielym potokom sa ocitneme na východnom brehu Veľkého Bieleho plesa, kde v rokoch 1942 až 1974 stála veľká Kežmarská chata. Jej predchodkyňou bola Votrubova chata pod Predným Kopským sedlom. Dnes sa objavujú snahy o obnovu Kežmarskej chaty, žiaľ, zatiaľ len v teoretickej rovine. V súčasnosti si možno oddýchnuť len v drevenom prístrešku stojacom na základoch bývalej chaty.

Z Bielej vody do Čiernej vody

Po prechode z červenej značky na zelenú zostúpime kosodrevinou do strednej časti doliny Predné Meďodoly poza nevýrazný kopec Jeruzalem. Na starom horskom pasienku prejdeme cez Napájadlový potok, ktorý po sútoku so Zeleným a Bielym potokom vytvára Kežmarskú Bielu vodu. „V balvane pri chodníku je osadený netradične poňatý kríž, na ktorom tabuľka pripomína obete tzv. pastierskych vojen. Ďalej pôjdeme príjemným traverzom riedkym lesom a kosodrevinou, ktorá sa rozostúpi na Rakúskej poľane,“ upozorňujú autori sprievodcu Najkrajšie pešie okruhy.

Chata Plesnivec

Za výrazným ohybom chodníka na južnom výbežku Bujačieho vrchu vojdeme do lesa, v ktorom nás serpentíny chodníka cez lavínové žľaby dovedú k Chate Plesnivec. V chate vládne príjemná pokojná atmosféra. Nie sú tu také návaly turistov ako pri Zelenom plese.

Po oddychu v neveľkej jedálni pohľadáme žlté značky prepletajúce sa so serpentínami zásobovacej cesty. Prudko klesneme záverom Doliny Siedmich prameňov, z ktorých niektoré uvidíme na trase. Zídeme popri Čiernej vode k rovnomennému rázcestiu.

Na záverečnú etapu si vyberieme modrú značku idúcu po starom zbojníckom (pašeráckom) chodníku, ktorý nás zvážnicou dovedie do malej osady Kežmarské Žľaby. Pri veľkom rekreačnom objekte (Crocus) nepokračujeme po značke k Ceste slobody, ale pôjdeme ulicou k horárni na konci osady. Po krajnici Cesty slobody (bez značky) prejdeme posledných 650 m k parkovisku Biela voda.

Zelené plesá v Tatrách

Okrem najznámejšieho Zeleného plesa, na brehu ktorého stojí turistická chata, máme v Tatrách ďalšie štyri horské jazerá so zeleno sfarbenou vodou. Len päť výškových metrov nad Zeleným plesom sa nachádza dobre utajené Zelené oko, málokto ho však videl. Na severnej strane Tatier máme hneď dve jazerá. V závere Bielovodskej doliny je to Zelené Kačacie pleso (1 575 m, Kačacia dolina) a v Javorovej doline Zelené Javorové pleso (1 815 m, Zelená Javorová dolinka). A zelený štvorlístok uzatvára Krivánske Zelené pleso (2 013 m) vo Važeckej doline pod Kriváňom.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Turistický sprievodca Najkrajšie pešie okruhy, 2.diel.
Foto: Dajama, Wikimedia/Kristo