Zelené pleso. Tip na túru k Chate pri Zelenom plese

Dolina, ktorej srdce tvorí krásne sfarbené Zelené pleso, lákala turistov a horolezcov už dávno. Ešte predtým ako tam stála chata. Už v 16.storočí sa v nej túlali hľadači pokladov, pastieri a pytliaci. Dnes Chata pri Zelenom plese funguje celoročne a slúži každému, kto potrebuje a chce prenocovať pri potulkách Tatrami.

Vydajte sa s nami k Chate pri Zelenom plese. Celá dolina je obľúbenou destináciou pre milovníkov turistiky, hôr, aj pre rodiny s deťmi. Zaujme najmú pôsobivá panoráma vrcholov. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, ktorý je najdlhšie u nás vychádzajúci časopis, sme pre vás pripravili neveľmi náročnú túru.
Využijeme žltú značku – ta je najvyužívanejšia,. Z Tatranskej Lomnice (žltá, modrá, žltá), tatranských Matliarov (modrá, žltá), aj z autobusovej zastávky Biela voda.

Dolina Zeleného plesa

Dolina Zeleného plesa je dlhá 7 kilometrov a možno ju zaradiť medzi najvyhľadávanejšie tatranské doliny. Je orientovaná smerom na juh a delí sa na niekoľko prahových dolín a kotlín.

Medená kotlina s a nachádza medzi Lomnickým štítom a Pyšným štítom.
Veľká Zmrzlá dolina (dlhá asi 1 km), je dostupná neznačkovaným chodníkom a za priaznivých poveternostných podmienok je možno v sprievode horského vodcu dostať sa ňou cez Baranie sedlo až na Téryho chatu.
Malá Zmrzlá dolina je taktiež asi kilometer dlhá a nevedie ňou turistický chodník.
Do severnejšie ležiacej Červenej doliny vedie žlto značkovaný turistický chodník.

V závere Doliny Zeleného plesa leží rovnomenné pleso, pri ktorom stojí Chata pri Zelenom plese (dodnes známa aj ako Brnčalova chata). Oproti chate sa nachádza najvyššia tatranská stena – 900 m vysoká stena Malého Kežmarského štítu, vyhľadávaná horolezcami. Nad Zeleným plesom sa vypína známa Jastrabia veža.

Malá Zmrzlá dolina a vpravo dominanta Doliny Zeleného plesa Jastrabia veža.

Chata pri Zelenom plese

Najviac využívaný chodník k Chate pri Zelenom plese, dostupný i menej zdatným milovníkom hôr, je ten so žltou značkou. Prvých dvesto výškových metrov ubúda rýchlo po širokej ceste, ktorá vedie síce až k chate, ale kúsok za Šalviovým prameňom sa vnára do lesa a na výhľady na tatranské svahy si treba najbližších dvesto výškových metrov opäť počkať.

Práve tu, v Doline Bielej vody na Žeruchovej poľane, v nadmorskej výške približne tisícdvesto metrov nad morom, postavil v roku 1903 Uhorský karpatský spolok malú útulňu, ktorá bola prístupná každému, kto na ňu počas potuliek Tatrami natrafil. Neskôr na jej mieste postavil Július Tardík drevenú chatu so štyrmi izbami. Dostala meno Tardíkova chata či Chata pri Šalviovom prameni.

„Dnes nám vzhľad chaty pripomínajú už len čierno-biele fotografie a stojí tu drevený prístrešok, v ktorom je umiestnená tabuľka s informáciou, že tam vôbec kedy nejaká chata stála,“ približuje Oľga Krajčiová v časopise Krásy Slovenska.

Len o pár metrov ďalej je rázcestie. Po modro značkovanom chodníku sa dá vyjsť k Veľkému Bielemu plesu, na jeho brehu kedysi stála Kežmarská chata, ktorá v roku 1974 vyhorela. Žltá značka vedie od rázcestia doľava ponad potok po malom drevenom mostíku a vnára sa do lesa. Mierne stúpanie lesom v tieni pozdĺž zurčiacej vody je v zime zárukou cesty pokrytej ľadom. Takzvané „nesmeky“ alebo „mačky“ sa v tomto úseku dajú využiť až do neskorej jari.

Výhľady na zasnežené štíty

Najkrajšia časť výstupu prichádza s poslednou dvojstovkou výškových metrov. K Chate pri Zelenom plese sa dá prísť, i s pauzami na osvieženie a fotenie, za necelé tri hodiny. Približne kilometer od chaty treba z chodníka zostúpiť a vydať sa zimnou cestou.

Vstupom do Doliny Zeleného plesa sa otvárajú výhľady na zasnežené štíty, slnkom zaliate snehové polia, kosodrevinu miestami predierajúcu sa spod snehovej prikrývky, od ktorej sa slnečné lúče odrážajú a pália zimou vyblednutú pokožku.

Vľavo sa objavuje Veľká Svišťovka, na ktorú sa hadí Tatranská magistrála a pokračuje poloblúk skalných stien a štítov (Kežmarská kopa, Malý Kežmarský štít, či nezameniteľná Jastrabia veža).

Prečítajte si tiež
Ako dobre poznáte Slovensko a Tatry? Otestujte sa vo vedomostných hrách.

Ticho a pokoj prírody

Posledný úsek do cieľa je nenáročný, stúpanie len mierne, ale chatu až do poslednej chvíle nevidieť. Objavuje sa na záver, za odmenu. Spoza dverí sa šíri vôňa čerstvo uvarenej polievky. Terasa a okolité lavičky sú zaplnené jednotlivcami či rodinami, ktoré sa prišli nadýchať čerstvého vzduchu. Ľad na plese je obrazom pokoja, ktorý na niekoľko zimných, dlhých a naozaj studených mesiacov utíšil prírodu.

V zime akoby Tatry oddychovali a matičke Zemi sa zväčšuje kapacita jej krásnych zelených pľúc. Po zime, keď sa ľad na hladine plesa pomaly roztápa, v studenej vode sa kúpu divé kačky a sledujú ľudí na brehu.

Peší turisti sa v zime zvyčajne vracajú naspäť tou istou trasou. V lete je možné výlet k Chate pri Zelenom plese obohatiť práve o prechod k Veľkému Bielemu plesu alebo cez Veľkú Svišťovku po magistrále až na Skalnaté pleso.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Tu si môžete predplatiť najstarší slovenský časopis
Text a foto: Oľga Krajčiová