Rasizmus nás rozožiera ako rakovina. Ako byť antirasista?

Byť čierny je zlé. Už len tmavšia pokožka vám znižuje šance na lepší život. Ste špinavší ako tí bieli. A môžete si za to sami…
Spomínate si na bieliace pokusy kráľa popu? Michael Jackson prichystal pôdu bieleniu kože a nasledovali ho napríklad raper Lil‘ Kim, basketbalista Sammy Sosa a mnoho iných. Produkty na bielenie kože vynášali americkým spoločnostiam milióny dolárov. V roku 2014 dosiahlo odvetvie so „zosvetľujúcimi“ krémami vrchol vo výške dvesto miliónov dolárov.

Vedeli ste, že až 70% nigérijských žien dnes používa zosvetľovače pokožky? V Južnej Afrike to je 35%, v Togu 59% a v Číne, Malajzii, na Filipínach a v Južnej Kórei 40%.
„Náš svet trpí metastatickou rakovinou štvrtého štádia. Rasizmus sa rozšíril takmer do každej časti organizmu spoločnosti a križuje sa s neznášanlivosťou všetkých druhov. Zo všetkých druhov nerovností obviňuje obete, posilňuje vykorisťovanie a nemiestnu nenávisť, nabáda na masové strieľanie, podporuje zbrojenie a demagógov, ktorí polarizujú národy. Ničí kritické orgány demokracie a ohrozuje život organizmu spoločnosti nukleárnou vojnou a klimatickou zmenou,“ tvrdí oceňovaný americký autor Ibram X.Kendi.

Ako byť antirasista

Kendi napísal vynikajúcu knihu Ako byť antirasista, v ktorej rozoberá rasizmus z mnohých pohľadov. Vďaka nemu môžete porozumieť rasizmu a nerovnosti v našej spoločnosti a ako ich vykoreniť raz a navždy.

Mimochodom, ak už sme vyššie písali o „zosvetľovaní černochov“, aj belosi majú svoju vlastnú „závislosť“, pokiaľ ide o starostlivosť o pokožku a dosahovanie postrasového ideálu krásy: opaľovanie.
V roku 2016 si Spojené štáty zvolili „oranžového muža“, ako nazvalo NeNe Leaks Donalda Trumpa, ktorý údajne využíva solárium každé ráno. Niektorí belosi so záľubou v opaľovaní sa paradoxne na černochov, ktorí si bielia pokožku, pozerajú cez prsty, akoby v tom bol nejaký rozdiel. Prieskumy ukazujú, že ľudia považujú opálenú pokožku – rovnaký odtieň, aký majú ľudia so svetlou pleťou – za atraktívnejšiu než prirodzene bledú alebo tmavú pokožku.

Rasizmus v mnohých podobách

Kendi v knihe rozoberá rôzne podoby rasizmu, ktoré sa sprevádzajú prakticky denne a prichádzame s nimi do kontaktu takmer na každom kroku. Rasizmus z pohľadu etnika, komunity, farby, správania, kultúry, biológie, či sexuality.

„Homofóbiu nemožno od rasizmu oddeliť. Už dlhé roky pôsobia spolu. Britský lekár Havelock Ellis je známy za spopularizovanie pojmu „homosexuál“. Vo svojej prvej písomnej rozprave o homosexualite Studies in the Psychology of Sex (1897) písal o „otázke pohlavia – a rasových otázkach, ktoré od nej závisia.“ Homosexualitu považoval za vrodenú fyziologickú abnormalitu a rovnako v tom čase zmýšľal o kriminalite,“ píše v knihe Kendi.

Rasizmus je vo svojej podstate mocný systém, ktorý vytvára falošné hierarchie ľudskej hodnoty. Jeho pokrivená logika siaha za hranice rasy od spôsobu, akým uvažujeme o ľuďoch iných etnicít alebo inej farby pokožky, až po spôsob, akým sa správame k ľuďom odlišného pohlavia, odlišnej rodovej identity a postavy.

Kendi nám na príbehoch a miniúvahách pomáha pochopiť rasizmus – ako sa vkradne do nášho života, ako sa vie maskovať, ako nás rozožiera. Ukazuje, ako môžeme jasne rozoznať rasizmus vo všetkých jeho formách, pochopiť jeho škodlivé dôsledky a ukazuje, ako sa možno voči nim brániť na úrovni systému, ale aj v našom vnútri.

Ibram X.Kendi a jeho kniha Ako byť antirasista.

Každodenná mikroagresia

Kendi bol svedkom toho, čo odborníci nazývajú „mikroagresia“. Tento termín prvý raz použil významný harvardský psychiater Chester Pierce v roku 1970. Pierce tento pojem zaviedol, aby opísal neustále verbálne a neverbálne ponižovanie, ktoré belošskí rasisti deň čo deň páchajú na černochoch všade, kam prídu.

Keď si beloška chytí kabelku, hneď ako si k nej prisadne černoch.
Keď vedľa černocha v preplnenom autobuse zostane prázdne miesto.
Keď beloška zavolá policajtov na černochov, ktorí si v parku grilujú.
Keď nám belosi vravia, že naša sila je vlastne hnev a naše vydreté talenty máme vrodené.
Keď si nás mýlia s iným černochom v okolí.
Keď volajú policajtov na naše deti za to, že na ulici predávajú citronádu.
Keď prznia černošskú reč pri športe.
Keď predpokladajú, že sme pomocná sila.
Keď sa domnievajú, že služba nie je dosť dobrá.
Keď nám nepriznávajú prezumpciu neviny.
Keď na nás volajú policajtov za to, že bežíme po ulici.

Prečítajte si tiež
Tolerancia. 7 spôsobov, ako ju získať…

Kendi rozoberá príčinu, prečo v spoločnosti, kde sa za rasistov považuje tak málo ľudí, aj naďalej prevažuje rasistické rozdeľovanie a rasistická nerovnosť.
Kniha Ako byť antirasista búra mýty o postrasovej Amerike a skúma, čo rasizmus v skutočnosti je – a čo by sme s tým mali robiť.

„Do leta 2012 som hľadal a označoval každú rasistickú myšlienku z minulosti, na ktorú som natrafil. Rasistické myšlienky sa predo mnou hromadili ako odpad na skládke. Desiatky tisíc strán o tom, ako černochom nadávali, že sú rodené alebo vychované zvery, diabli, zvieratá, násilníci, otroci, kriminálnici, ako malé deti, predátory, hrubiani, idioti, prostitúti, podvodníci neschopní postarať sa o seba. Viac ako päťsto rokov toxických myšlienok o černochoch…“ uzatvára Ibram X.Kendi vo svojej inšpiratívnej knihe.

Foto: Motýľ, Pixabay.com