Tankovanie na Slovensku začína byť opäť drahšie a dôvod je tentoraz tisíce kilometrov od nás. Po vojenskom zásahu proti Iránu začali prudko rásť ceny ropy a už sa to prejavuje aj na čerpacích staniciach. Benzín sa dostal nad hranicu 1,50 eura za liter a analytici varujú, že môže ísť ešte vyššie. Drahšie palivo však neznamená len vyššie náklady pre vodičov. Zdražovanie sa postupne môže preniesť do cien potravín, služieb či dopravy – a pocítiť ho tak môžu aj ľudia, ktorí auto vôbec nemajú. Prečo by to mohlo ovplyvniť ceny hypoték? Pôjdu hore aj ceny iných energií ako plyn a elektrina?
Po niekoľkých týždňoch relatívne stabilných cien začali slovenské čerpacie stanice zdvíhať ceny pohonných hmôt. Liter benzínu aj nafty sa ešte nedávno pohyboval približne okolo 1,47 až 1,48 eura. V posledných dňoch však mnohé pumpy prelomili psychologickú hranicu 1,50 eura za liter.
O koľko benzín zdražel?
V Bratislave aj ďalších mestách sa ceny zvýšili o niekoľko centov a odborníci očakávajú, že zdražovanie sa ešte neskončilo. Už v najbližších dňoch môže cena stúpnuť o ďalších päť až šesť centov. Pri plnej nádrži to môže byť aj 5 a viac eur.
Slovensko pritom zatiaľ reaguje pomalšie než niektoré západoeurópske krajiny. V Nemecku sa ceny pohonných hmôt zvýšili výraznejšie a v niektorých mestách sa benzín predáva už okolo 1,90 eura za liter. Na diaľničných pumpách sa dokonca objavujú ceny presahujúce 2,50 eura.
Podobný trend vidno aj v Rakúsku. Na niektorých čerpacích staniciach v blízkosti slovenských hraníc sa benzín predáva približne za 1,69 eura a nafta za 1,79 eura za liter.
Tieto ceny naznačujú, kam sa môžu v najbližších týždňoch posunúť aj tie slovenské.
Koľko môže stáť benzín v najbližších týždňoch?
Analytici upozorňujú, že ceny palív by sa mohli pomerne rýchlo posunúť nad úroveň 1,60 eura za liter. Ak by ceny ropy pokračovali v raste, tankovanie by mohlo zdražieť ešte viac. Vývoj však závisí najmä od toho, ako dlho bude konflikt trvať. Ak by sa situácia stabilizovala v priebehu niekoľkých týždňov, ceny by sa mohli opäť postupne upokojiť.
Ak by sa však kríza natiahla na niekoľko mesiacov, môže sa zopakovať scenár podobný energetickej kríze z rokov 2022 a 2023, keď ceny energií výrazne prispeli k inflácii.
Prečo môže byť zdražovanie ešte výraznejšie?
Situáciu totiž komplikuje aj niekoľko ďalších faktorov.
Jedným z nich sú pravidelné údržby európskych rafinérií, ktoré sa vykonávajú práve na jar. Rafinérie v tomto období pripravujú svoje zariadenia na letnú sezónu, keď je dopyt po palivách najvyšší. Počas odstávok sa však dočasne znižuje produkcia benzínu a nafty.
Ďalším faktorom sú rastúce náklady na prepravu ropy tankermi. Po eskalácii konfliktu sa zvýšili aj poistné poplatky za prechod lodí cez rizikové oblasti.
Na Slovensku sa situácia komplikuje aj tým, že rafinéria Slovnaft momentálne funguje na technickom minime po problémoch s ropovodom Družba. Produkcia pohonných látok je tak dočasne orientovaná najmä na domácu spotrebu.
Myslíte si, že sa vás to netýka? Omyl
Mnohí ľudia si pri zdražovaní benzínu povedia, že sa ich to netýka, pretože auto nepoužívajú. Realita je však iná.
Cena pohonných hmôt je totiž jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú prakticky celú ekonomiku. Takmer všetok tovar, ktorý sa dostane do obchodov, musí byť najskôr prevezený. Drahšia doprava znamená vyššie náklady pre firmy a tie sa skôr či neskôr premietnu do cien výrobkov.
Zdražovanie palív tak môže postupne ovplyvniť napríklad:
- ceny potravín
- ceny kuriérskych služieb
- ceny taxislužieb a dopravy
- ceny stavebných materiálov
- ceny výrobkov v obchodoch
Prenos do cien však nebýva okamžitý. Firmy najskôr absorbujú časť nákladov, no ak zdražovanie trvá dlhšie, postupne ho prenesú na zákazníkov.
Môže zdražieť aj elektrina alebo plyn?
Energetické trhy sú dnes navzájom silno prepojené. Ak sa zvýši cena ropy, často rastú aj ceny plynu a elektriny. Blízky východ je totiž významným exportérom skvapalneného zemného plynu. Aj ten sa prepravuje cez Hormuzský prieliv.
Ak by boli dodávky plynu narušené dlhšie, ceny by mohli opäť začať rásť. To by znamenalo vyššie náklady pre priemysel a výrobcov. Domácnosti by zdraženie pocítili neskôr, pretože ceny energií sú u nás do veľkej miery regulované. Vplyv by sa však mohol prejaviť napríklad pri budúcich cenových rozhodnutiach štátu.
Môže to ovplyvniť aj hypotéky?
Energetické šoky majú často širšie ekonomické dôsledky. Keď rastú ceny energií, zvyšuje sa inflácia – teda tempo zdražovania v ekonomike. Ak by inflácia opäť začala výraznejšie rásť, centrálne banky by mohli reagovať zvýšením úrokových sadzieb. To by sa následne prejavilo aj na hypotékach či spotrebných úveroch.
Podobný scenár už Európa zažila počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu, keď úrokové sadzby výrazne vzrástli. Zatiaľ však centrálne banky tvrdia, že situáciu len monitorujú a dôvod na okamžité zvyšovanie sadzieb nevidia.
Prečítajte si tiež
Poistenie auta opäť zdražie.
Koľko budeme platiť a dá sa na PZP ešte ušetriť?
Čo by mali sledovať slovenskí vodiči?
Najbližšie týždne budú kľúčové. Vývoj cien benzínu bude závisieť najmä od troch faktorov:
⇒ Prvým je samotný priebeh konfliktu na Blízkom východe. Ak by sa podarilo rýchlo obnoviť dopravu v Hormuzskom prielive, tlak na ceny by sa mohol zmierniť.
⇒ Druhým faktorom sú ceny ropy na svetových burzách. Tie reagujú veľmi citlivo na každú novú informáciu z regiónu.
⇒ A tretím faktorom je situácia v európskych rafinériách a logistike palív.
Hoci sa konflikt na Blízkom východe odohráva tisíce kilometrov od Slovenska, jeho ekonomické dôsledky sa môžu prejaviť aj u nás. Najskôr na čerpacích staniciach. O niečo neskôr možno v cenách potravín, dopravy či služieb. Energetické krízy totiž málokedy zostanú izolovaným problémom. Zvyčajne sa postupne rozšíria do celej ekonomiky.
A práve preto sa na ceny benzínu oplatí pozerať nielen ako na problém vodičov, ale ako na jeden z prvých signálov toho, čo sa môže diať s cenami v celej krajine.
Prečo vojna v Iráne zdražuje benzín
Za aktuálnym zdražovaním stojí predovšetkým situácia na svetových ropných trhoch. Vojenský konflikt na Blízkom východe vyvolal obavy z narušenia dodávok ropy a plynu.
Kľúčovým miestom je Hormuzský prieliv medzi Iránom a Ománom. Ide o jednu z najdôležitejších dopravných tepien svetového energetického trhu. Každý deň ním prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Po eskalácii konfliktu sa doprava v tejto oblasti výrazne obmedzila a mnohé lodné spoločnosti sa obávajú posielať tankery cez región. Výsledkom je jednoduchý ekonomický mechanizmus – keď je ropy na trhu menej alebo sa ťažšie prepravuje, jej cena rastie.
Cena ropy Brent sa už posunula výrazne vyššie a analytici upozorňujú, že ak by konflikt pokračoval alebo sa prieliv úplne uzavrel, barel ropy by sa mohol priblížiť k hranici 100 dolárov. V extrémnom scenári by mohol dokonca prekročiť aj 120 dolárov.
Takýto vývoj by sa okamžite premietol do cien benzínu a nafty.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Freepik.com
