Rastliny dokážu komunikovať, pamätať si minulé udalosti, varovať susedov pred nebezpečenstvom a dokonca manipulovať zvieratami. Znie to ako sci-fi? Najnovší výskum naznačuje, že ide o realitu – a práve o nej rozpráva fascinujúca kniha Požierači svetla. Novinárka Zoë Schlangerová ukazuje, že zelený svet okolo nás je omnoho živší, vynaliezavejší a možno aj inteligentnejší, než sme si doteraz dokázali predstaviť. Spája vedecký výskum, reportáž z laboratórií aj filozofické otázky o vedomí a inteligencii. Výsledkom je čítanie, ktoré vám otvorí oči – a možno vás prinúti pozrieť sa na najbližší strom úplne inak.
Požierači svetla
Táto kniha patrí medzi najzaujímavejšie popularizačné tituly o prírode za posledné roky. Autorka sa v nej púšťa do odvážnej otázky: čo ak rastliny nie sú pasívne organizmy bez života a vedomia, ale komplexné bytosti, ktoré aktívne reagujú na svet okolo seba?
Dlhé desaťročia sme rastliny považovali za niečo jednoduché. Nemajú mozog, nehýbu sa ako zvieratá a nekomunikujú tak, ako to poznáme z nášho sveta. Moderný výskum však postupne odhaľuje úplne inú realitu.
Jedným z najzaujímavejších objavov je schopnosť rastlín komunikovať.
Keď napríklad rastlinu napadne hmyz, dokáže uvoľniť chemické signály do vzduchu. Tieto signály zachytia okolité rastliny a začnú sa pripravovať na útok – napríklad produkciou obranných látok.
Inými slovami: rastliny si dokážu navzájom posielať varovania.
Niektoré druhy dokonca rozlišujú „príbuzných“ od cudzích rastlín a správajú sa k nim odlišne. Dokážu tiež komunikovať so zvieratami – napríklad lákať opeľovače alebo manipulovať hmyzom tak, aby ich chránil pred predátormi.
Takýto obraz sveta je radikálne odlišný od tradičného pohľadu na rastliny ako na pasívne organizmy.
Pamäť bez mozgu
Jednou z najprovokatívnejších otázok, ktoré kniha kladie, je otázka rastlinnej pamäti.
Vedci zistili, že niektoré rastliny si dokážu zapamätať udalosti z minulosti a reagovať na ne neskôr. Napríklad si pamätajú, ako často ich navštívila včela, alebo si „pamätajú“ stresové podmienky, ktoré zažili. To znamená, že rastliny majú určitý druh pamäťového systému – aj keď nemajú mozog.
Autorka vysvetľuje, že vedci dnes sledujú správanie rastlín podobne ako pri zvieratách. Ak organizmus vykazuje správanie, ktoré u zvierat považujeme za inteligentné, je logické položiť si otázku: prečo by sme rovnaký pojem nemohli použiť aj pri rastlinách?
Detektívka z laboratórií a pralesov
Jednou z najväčších predností knihy je spôsob, akým je napísaná. Schlangerová nie je len autorka, ktorá sumarizuje vedecké štúdie. Vydáva sa priamo medzi vedcov a sleduje ich prácu v teréne. Čitateľ tak spoznáva botaniku ako živú vedu – plnú experimentov, sporov a objavov.
Autorka opisuje napríklad fascinujúci príbeh parazitickej rastliny kukučiny. Táto rastlina nemá listy ani chlorofyl a nedokáže fotosyntetizovať. Po vyklíčení preto okamžite hľadá hostiteľskú rastlinu, z ktorej bude čerpať živiny. Kukučina dokonca dokáže „vyňuchať“ chemické stopy potenciálneho hostiteľa vo vzduchu a smerovať k nemu svoj rast.
Pri sledovaní časozberných videí jej pohybu to vyzerá takmer ako hľadanie koristi – čo je pre rastlinu prekvapivo dynamické správanie.
Prečítajte si tiež
Vplyv Mesiaca na rastliny a práce v záhradke.
Lunárny kalendár pre záhradkára.
Rastliny ako inteligentné bytosti?
Ďalšou provokatívnou otázkou knihy je téma rastlinnej inteligencie a vedomia. Niektorí vedci tvrdia, že ak rastliny dokážu komunikovať, pamätať si, reagovať na prostredie a robiť rozhodnutia, mali by sme prehodnotiť naše chápanie inteligencie. Možno totiž existujú formy inteligencie, ktoré nevyžadujú mozog.
Autorka však neponúka jednoduché odpovede. Skôr otvára fascinujúcu diskusiu o tom, ako definujeme vedomie a čo vlastne znamená byť „mysliacou“ bytosťou.
Ak máte radi knihy, ktoré dokážu zmeniť spôsob, akým sa pozeráte na svet, Požierači svetla sú presne takým čítaním. Zoë Schlangerová ukazuje, že rastliny nie sú len kulisou nášho života. Sú súčasťou komplexného sveta komunikácie, pamäti a stratégií prežitia. Po prečítaní tejto knihy sa možno pristihnete, že sa na strom v parku alebo na rastlinu na parapete pozeráte s úplne novým rešpektom. Možno totiž zistíte, že svet rastlín je oveľa živší – a oveľa inteligentnejší – než sme si kedy dokázali predstaviť.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, Tatran, Freepik.com
