Jednoduché príbehy, ktoré dokážu liečiť dušu i srdce

Ak vo svojom uponáhľanom živote hľadáte šťastie a porozumenie, možno si len stačí vypočuť, teda prečítať niekoľko príbehov a vnútorne ich precítiť.
Ak chcete lepšie spoznať seba, svoje limity a schopnosti, aby ste si vedeli tvoriť lepší život – odporúčam nové vydanie svetového bestselleru Porozprávam ti od argentínskeho autora Jorge Bucaya. Je to kniha, vďaka ktorej možno vykročíte po tej správnej ceste a tou správnou nohou…
Prečítajte si, prečo sa tá kniha stala svetovým bestsellerom. Aké sú to vlastne príbehy, ako môžu pomôcť vám a na záver pridáme aj jeden z krátkych príbehov Krídla na lietanie.

Porozprávam ti príbehy…

Volá sa Demián a má problémy čeliť svojmu každodennému životu, osobnému i pracovnému. Hľadá sa, je zmätený, nevie sa ukotviť, nájsť lepší a krajší život…. Možno tak ako mnohí z nás.
Vyhľadá psychoanalytika Jorgeho, ktorý je vo svojej praxi trošku nekonvenčný a rozhodne sa svojmu pacientovi pomôcť rozprávaním príbehov.

Niekedy sú to bájky, inokedy ľudové rozprávky alebo rozprávanie zo súčasnosti. No jedno majú všetky spoločné: môžu pomôcť zmätenému Demiánovi nájsť šťastie a prekonať pochybnosti.

Kniha argentínskeho autora Jorge Bucaya je ten typ knižiek, ku ktorým sa môžete vracať kedykoľvek: otvoríte na ľubovoľnej strane a začítate sa do krátkeho príbehu. Tie ukrývajú hlboké pravdy, dokážu inšpirovať, upozorniť vás na niečo, čo robíte zle…alebo naopak, čo sa vám darí a vy to prehliadate.

Malá knižná terapia

Sú to príbehy, ktoré sú takou malou knižnou terapiou: mnohé vám hovoria zo srdca a z duše. Sú zaujímavé, pútavé a stačí vám večer pred spaním prečítať si dva-tri, a zanechajú vo vás neopísateľný pocit.

Jorge Bucay

„Toto sú príbehy, ktoré ma priviedli bližšie k ľuďom, ktorých som obdivoval a obdivujem pre ich múdrosť. Príbehy, ktoré sa mi skrátka páčia, z ktorých sa teším a ktoré čoraz viac milujem,“ tvrdí Jorge Bucay.
Niekto uvidí len zaujímavé príbehy. Ale ak viete a chcete hľadať v ich vnútri, možno narazíte na diamant, ktorý je tam skrytý. A je len na vás, ako s ním naložíte…

Zaujímavý je napríklad príbeh Kto si? Zažívame ho as všetci – neraz sa sťažujeme, hnevajú nás druhí, ktorí chodia neskoro, alebo na poslednú chvíľu zrušia dohodnutú schôdzku…jednoducho akoby si nevážili náš čas, našu ochotu, boli len oni a my sme boli vzduch.
A tak terapeut Jorge vyrozprával krátky príbeh o Sinclairovi, ktorý si napokon uvedomil, že jeho vlastná existencia nezávisí od iných. Zistil, že na to, aby našiel sám seba, musí byť sám. Musíme si uvedomiť svoju závislosť na iných…nebáť sa, že nás opustia, že nás budú zle hodnotiť…nemusíme všetkým vyhovieť a byť takým, aby nás ostatní milovali. To nás núti byť inými, žiť iný život – nie vlastný – a núti nás to robiť veci, ktoré vlastne nechceme robiť.

Krídla na lietanie

V ten deň mal pre mňa Jorge prichystaný tento príbeh.
Keď vyrástol, otec mu povedal: „Syn môj, nie všetci sme sa narodili s krídlami. I keď je pravda, že nie si povinný lietať, myslím si, že by bola škoda, keby si len kráčal s krídlami, ktoré ti dal Boh.“
„Ale ja neviem lietať,“ odpovedal syn.
„To je pravda…“ povedal otec a kráčajúc ho priviedol k okraju priepasti.
„Vidíš, synak? Toto je priepasť. Keď budeš chcieť lietať, prídeš sem, naberieš dych, skočíš do priepasti a roztiahnutím krídel vzlietneš.“
Syn váhal.
„A čo ak spadnem?“
„Aj keď spadneš, nezomrieš. Budeš mať len zopár škrabancov, ktoré ťa posilnia pri tvojom ďalšom pokuse,“ odvetil otec.
Syn sa vrátil do dediny, aby sa stretol so svojimi kamarátmi, kolegami, tými, s ktorými kráčal celým svojím životom. Tí s obmedzeným myslením mu povedali: „Zbláznil si sa? Načo? Tvoj otec je polovičný blázon… Načo potrebuješ lietať? Prečo neprestaneš s tými nezmyslami? Kto potrebuje lietať?“
Najlepší priatelia mu radili: „Čo keby to bola pravda? Nebude to nebezpečné? Prečo nezačneš pozvoľna? Skús skočiť z rebríka alebo z vrcholu stromu. Ale… z vrchu hlbokej priepasti?“
Mladík počúvol rady tých, ktorí ho mali radi. Vyliezol na vrchol stromu a plný odvahy skočil. Roztiahol krídla, z celej sily nimi zamával vo vzduchu, no, nanešťastie, zrútil sa na zem.
S veľkou hrčou na čele prišiel za otcom.
„Klamal si mi! Neviem lietať. Skúsil som to a pozri sa, akú ranu som si uštedril! Nie som ako ty! Moje krídla sú len na okrasu.“
„Syn môj,“ povedal otec. „Aby si mohol lietať, je treba vytvoriť dostatok voľného miesta vo vzduchu, nech sa môžu krídla rozprestrieť. Je to ako pri zoskoku padákom: pred zoskokom potrebuješ určitú výšku. Aby si mohol lietať, musíš začať riskovať. Ak nechceš, možno bude najlepšie sa s tým zmieriť a navždy kráčať.“

Foto: LepšíDeň.sk, Noxi.sk, Wikimedia/Edward the Confessor