Kamenný vodopád, gotický hrad Šomoška a záhadné miesta

LinkedIn

Šomoška je národná prírodná rezervácia v Cerovej vrchovine. Na vrchole stojí gotický hrad Šomoška postavený z bazaltových kvádrov. A pod ním Kamenný vodopád, ktorý stále láka množstvo turistov, ale i dobrodruhov. Asi 9 metrov vysoký prírodný výtvor, ktorý sa oplatí vidieť. Spolu s Kamenným morom sú prístupné po náučnom chodníku, ktorý vedie z obce Šiatorská Bukovinka na hrad.
Takže vyložte na chrbát batoh a vyrážame. Pozrieme sa do dedinky Šiatorskej Bukovinky, na hrad Šomoška a samozrejme, zastavíme sa pri jedinečnom Kamennom vodopáde. Viete, čo o ňom vraveli hľadači senzácií? A kde na Slovensku i vo svete nájdete podobné kamenné vodopády a útvary? Prezradíme vám aj to, ako vlastne vznikol Kamenný vodopád.

 

Šiatorská Bukovinka

mapa ŠomoškaZápadná časť Cerovej vrchoviny patrí Novohradu. Zvlášť zaujímavý je chotár pohraničnej obce Šiatorská Bukovinka, v ktorom sa nachádza najviac vulkanických foriem a aj veľmi fotogenický hrad Šomoška. Poznávanie tamojších záhad umožňuje miestny náučný chodník, upozorňujú autori knihy Záhadné miesta Ján Lacika a Daniel Kollár. V sérii vyšlo už 5 kníh, štvrtý diel sa venuje Novohradu, kde sa nachádza aj Kamenný vodopád. V každej knižke zozbierali približne 150 tajomných a zaujímavých miest, ktoré sa oplatia navštíviť. Takže ak hľadáte inšpiráciu, odporúčame knihy Záhadné miesta.

Ale vyrazme na výlet. Prvú zastávku urobíme pri Kamennom vodopáde, o ktorom ste už určite počuli. Pohľad na vejár šesťbokých čadičových stĺpov v tienistej stene starého lomu pod hradom Šomoška je udivujúci. Nechce sa veriť, že to úžasné umelecké dielo nie je výtvorom človeka, ale prírody.

 

Legendy a hľadači senzácií

Kým tento úkaz nevysvetlili geológovia, museli si ľudia myslieť, že pravidelné kamenné stĺpy ohnuté do veľkého vejára vytvoril nejaký zdatný umelec s nadprirodzenými schopnosťami. Napriek vierohodnosti vedeckej interpretácie genézy prírodného útvaru sa nájdu aj neveriaci hľadači senzácií, ktorí majú o tom svoje paranormálne hypotézy.

Podobne ako v prípade záhadných kysuckých gúľ, aj skamenený vodopád pod Šomoškou považujú za čosi, čo majú na svedomí nadprirodzené bytosti, dávne civilizácie či dokonca mimozemšťania. V ľudovej slovesnosti sa často objavujú aj rozprávkoví obri, ktorí sa buď z nejakých príčin premenili  na kamenné stĺpy, alebo ich vďaka ohromnej sile dokázali vytvoriť.

Hrad Šomoška z vtáčej perspektívy

 

Ďalšie kamenné útvary

Kamenný vodopád pod Šomoškou je pomerne ojedinelý skalný útvar, nie však jedinečný. Podobné čadičové skalné stĺpy nájdeme aj na neďalekej Steblovej skale pri Hajnáčke. Tam sú rovné a hrubšie. Nevedno, aké sú dlhé, pretože  nevieme, ako hlboko siahajú do útrob zeme. Vidíme iba pretŕčajúci zväzok kamenných stĺpov pripomínajúci zväzok odrezaných rastlinných stebiel.
Ďalšou podobnou lokalitou sú Krupinské bralce neďaleko Žibritova v Štiavnických vrchoch. Tie sa zase podobajú na skamenený hrad.

… aj vo svete

Vo svete máme mnoho lokalít tohto typu, spomeňme aspoň tie najslávnejšie. Nad šíre rovné prérie amerického Wyomingu vysoko prečnieva ostrá kamenná hora nazývaná Diablova veža (Devils Tower). Svet ju spoznal najmä vďaka kultovému filmu Stevena Spielberga Blízke stretnutie tretieho druhu, v ktorom magickou silou priťahovala vyvolených pozemšťanov na blízke stretnutia tretieho druhu s mimozemšťanmi. V detailnom pohľade na ňu vidno, že je vytvorená z ohromného množstva kolmo vztýčených kamenných stĺpov. Je možno najrozmernejšou, ale určite nie jedinou ukážkou stĺpovitej odlučnosti vulkanických hornín.

Na Islande sa cez podobné skalné stĺpy prepadá nádherný Čierny vodopád (Svartifoss), na severnom pobreží Írska zástupy turistov putujú ku legendárnemu Chodníku obrov (Giant’s Causeway) a pri Kamenickom Šenove na severe Čiech k nebu čnie úchvatný Kamenný organ (Kamenné varhany). Šomoška sa medzi týmito skvostami určite nestratí.

 

Unikátny Kamenný vodopád

Kamenný vodopád pod hradom ŠomoškaPozoruhodnou osobitosťou kamenných stĺpov pod Šomoškou je ich zvláštne ohnutý tvar, pretože zvyčajne sú podobné útvary rovné, ako napr. na Steblovej skale. Ani v zahraničí nie je táto tvarová anomália príliš častá. Čosi veľmi podobné sa nachádza pri Kuršumliji v južnom Srbsku a v skalnej tiesňave riečky Alcantra na severnej strane sicílskej sopky Etna.

V týchto lokalitách sú čadičové stĺpy tiež ohnuté do vejárovitého tvaru a aj Kamenný vodopád vyzerá ako pôsobivý skamenený prúd padajúcej vody. Geológovia za ohnutím kamenných stĺpov vidia to, že vznikli na mieste, kde žeravá čadičová láva presahovala cez okraj krátera a ďalej tiekla ako lávový prúd. Za normálnych okolností by stuhla do rovných vertikálnych stĺpov. V danej polohe sa však pomaly tuhnúce stĺpy gravitačne deformovali a ohli až do horizontálneho smeru. Vodorovne uložené stĺpy vidno na opačnej strane hradného vrchu a ukazujú, že dnes už nejestvujúci lávový prúd tiekol smerom do Maďarska.

 

Ako vznikol Kamenný vodopád?

Kamenný vodopád pod Šomoškou je výsledkom špecifického procesu tuhnutia lávy bazaltového alebo fonolitového typu. Tvrdí to vedecky akceptovaná hypotéza. Kamenné stĺpy sú najčastejšie z bazaltu, tmavej jemnozrnnej horniny, ktorá sa nazýva aj čadič, lebo vyzerá ako očadený čierny kameň. Zriedkavejšie bývajú aj z fonolitu – zelenkastej sopečnej horniny, ktorá po údere železným kladivom vydáva zvonivý zvuk, a preto sa tiež nazýva znelec.

Pre obidve horniny je typické, že často vznikajú postupným chladnutím pomerne homogénnej lávovej hmoty. Tým, že pritom stráca veľké množstvo vody a plynu, tvorí sa v nej pravidelná sieť prasklín. Na povrchu lávového prúdu vniká pravidelná päť- alebo šesťboká sieť puklín pripomínajúca včelí plást. Čosi podobné sa prejavuje aj na povrchu bahna vysychajúcej mláky alebo jazera.

Pravidelné praskliny siahajú dovnútra stuhnutej lávy v kolmom smere na plochu chladnutia. Veľkosť siete prasklín závisí od rýchlosti chladnutia lávy. Ak žeravá hmota tuhne rýchlo, sieť má drobné oká a stĺpy pod ňou sú tenké, s hrúbkou do jedného centimetra. Dlhšie prebiehajúcim ochladzovaním lávy narastá veľkosť siete aj stĺpov až do hrúbky niekoľko decimetrov.

stredoveké Slovensko Skalka nad VáhomPozrite si ďalšie tipy na
CESTOVANIE po SLOVENSKU.

 

Hrad Šomoška

Od Kamenného vodopádu je len kúsok cesty na hrad Šomoška. Donedávna bol hradnou zrúcaninou, ktorú sa podarilo obnoviť do stavu takmer celistvého hradu. Je pohraničnou pamiatkou, a to doslova. Štátna hranica vedie po západnom a južnom úpätí hradného kopca, preto je celý hradný areál kompletne slovenský, zatiaľ čo podhradská dedina Somoskő je maďarská. Vďaka polohe je oveľa komfortnejším východiskom na hrad ako oveľa vzdialenejšia Šiatorská Bukovinka.

Prístup zo slovenskej strany však poskytuje pôvabné prírodné scenérie a okolie maďarskej obce nám pre zmenu umožňuje navštíviť miestny geopark. Pri pohľade na pekný kamenný hrad s mohutnou valcovou vežou je nám jasné, že jeho stavitelia mali dôvtip. Využili prírodné danosti na uľahčenie stavebných prác. Šesťboké kamene vytvorené nalámaním čadičových kamenných stĺpov pri murovaní do seba pekne zapadajú vytvárajúc pevné múry podobajúce sa na včelí plást.

hrad Šomoška

 

Protiturecká pevnosť

Útek uhorského kráľa Bela IV. z bojiska pri rieke Slaná po prehratej bitke s Tatármi bol mimoriadne dobrodružný. Medzi hradmi, ktoré mu na tomto strastiplnom úteku pomáhali, sa spomína aj hrad Šomoška. Ak je to pravda, musel jestvovať už pred rokom 1241. Niektoré pramene však predpokladajú, že je mladší. Najťažšie časy hrad prežíval počas tureckých vojen, pretože bol strategicky významnou protitureckou pevnosťou čeliacou početným útokom osmanských vojsk. Na úspešnú obranu hradu proti mnohonásobnej presile útočníkov nestačila udatnosť a vojenská zdatnosť, v talóne obrancov nesmela chýbať ani lesť a účinná kamufláž. O tom, čo všetko strážcovia hradu Šomoška na Turkov vymysleli a či boli úspešní, hovoria  ľudové povesti.

Jednu takú o slamených vojakoch nájdete aj v spomínanej knihe Záhadné miesta z vydavateľstva Dajama. Ak máte radi Slovensko, spoznávanie jeho zaujímavých a často menej známych lokalít, odporúčame po tejto „záhadnej“ knižnej sérii siahnuť. Môže byť skvelým sprievodcom pri potulkách Slovenskom, či už s priateľmi alebo rodinou s deťmi.

 

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Foto: Dajama, Wikimedia/Civertan Grafikai Stúdió a Wikimedia/Dodoni


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author