Letné horúčavy sú určite nepríjemné, ale práve vtedy máme mnohé zdravotné problémy, ktoré prináša klimatizácia a prievan. Zapíname vetranie, rôzne ventilátory, otvárame okná, aby sa čo najviac vyvetralo a pritom si neuvedomujeme, ako ľahko si môžeme ublížiť. Prudké schladenie počas horúčav sa môže napohľad zdať ako ideálne – každému robí dobre -, ale môže mať následky, dokonca trvalé. Krátkodobý pocit ochladenia sa môže rýchlo zmeniť na bolestivé zdravotné problémy. Na čo si dať pozor? Ako správne vetrať a schladzovať organizmus? Aké sú najčastejšie riziká?
„Závisí vždy od vnímavosti každého jednotlivca a celkovej odolnosti organizmu, ako bude reagovať na klimatizáciu,“ povedal Michal Jajcaj z Úradu verejného zdravotníctva. Klimatizácia prináša úľavu, ochladenie, ale aj viacero negatív, ak nedodržíme niektoré zásady. Nie je to len priame „fúkanie“, ale aj baktérie, ktoré na nás priamo pôsobia.
Riziká klimatizácie
Najhoršie je to na pracoviskách, kde je v jednej kancelárii niekoľko ľudí, ktorí majú rôzne nároky na klímu. Dohodnúť sa býva občas nemožné bez toho, aby sa niekto necítil ukrivdený. Najčastejšie sa potom objavujú bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu a poruchy imunity. Pri dlhodobom pôsobení klímy nastupujú príznaky, akoby na nás „liezla“ choroba – cítime sa malátny, unavení.
Zaujímavé je, že sa neraz vraciame z dovolenky nachladení. V teplých a tropických krajinách je totiž klimatizácia povinnou výbavou každého hotela. Ak sa tam chceme pohybovať, sme jej vystavení a postupne si privodzujeme zdravotné problémy. Vraciame sa tak nachladení, máme problémy s dýchaním, prípadne nám už cestou domov prepukne choroba. Tečie nám z nosa, kašleme, bolia nás uši a môže sa zvýšiť aj teplota.
Pozor na prudké zmeny
Veľké problémy si môžu privodiť ľudia trpiaci kardiovaskulárnymi ochoreniami, najmä pri prechodoch z chladnej klimatizovanej kancelárie do teplého vonkajšieho prostredia. Podľa doktora Mariána Tótha to môže spôsobiť až infarktové stavy. Telo si pri takýchto prechodoch musí zvyknúť, je treba istý čas na prispôsobenie.
Termoregulácia je však u každého iná a závisí najmä od veku. Slabšia je u starších ľudí a malých detí. Tiež sa znižuje v dôsledku niektorých chorôb ako sú kardiovaskulárne, ale tiež pri užívaní liekov. Záleží aj na pravidelnom pohybe, otužovaní a celkovom stravovacom režime človeka.
Vždy si teda doprajte aspoň pár sekúnd na prispôsobenie organizmu, keď vychádzate do horúčav. Ak to nedodržíte, organizmus musí vynaložiť priveľa úsilia na termoreguláciu a zbytočne sa vysiľuje. Negatívne dôsledky sa nemusia prejaviť hneď, ale až po dlhšom čase, keď budete mať oslabenú imunitu a budete častejšie chorľaví.
Výraznejšie problémy môžu mať aj alergici. Prúdením vzduchu sa v ovzduší rozprúdia aj čiastočky prachu, ktoré neraz obsahujú aj rôzne druhy baktérií.
Riziká prievanu
Keď sa snažíme čo najskôr vychladiť miestnosť a nemáme klímu, pomáha prievan. Najmä ráno alebo neskoro večer, keď sú teploty na nižších hodnotách a osviežujú. Nikdy však nebuďme pridlho v takomto prievane. Sem patrí aj schladzovanie ventilátormi, jednoducho prúdením vzduchu. Ten totiž škodí očiam, ušiam, ktoré sú citlivé na fúkanie studeného vzduchu. Môže sa to prejaviť zápalom, slzením, pocitom svrbenia v oku, začervenaním alebo až infekciou.
Veľmi časté sú aj neurologické problémy spôsobené prievanom. Dostavujú sa bolesti chrbtice alebo tvárových nervov, najmä trojklanného nervu.
Často si vytrpia svoje aj šoféri, ktorí majú otvorené okno, na ňom položenú ruku – spôsobuje to bolesti predlaktia. Nervy, ktoré sú v predlaktí, sú totiž vystavené prudkému chladu a prievanu. Vzniká zápal, ktorý sa prejavuje bolesťami.
Prievan a klimatizácia bez rizík
Existuje niekoľko pravidiel, ktoré sa oplatí dodržiavať, aby ste sa vyhli problémom z klímy a prievanu. Tiež sa držte zásad, ktoré pomáhajú prežiť horúčavy lepšie a príjemnejšie. Tu sú:
- Vždy sa vyhnite priamemu prúdeniu vzduchu na dlhší čas; krátkodobo to neškodí, no už 10-15 minút môže znamenať neskoršie problémy.
- Je to síce lákavé, ale nemajte príliš vysoké rozdiely medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Ten rozdiel by mal byť nanajvýš 7 až 8 stupňov. Vyhnete sa tak teplotnému šoku.
- Myslite vždy na prispôsobenie organizmu pri prechode z chladného do teplého prostredia. Pobudnite napríklad niekoľko minút v menej chladnej miestnosti, na chodbe ap.
Prečítajte si tiež
7 tipov, ako sa vyspať v horúčavách.
- Teplotný šok po opustení vychladenej budovy môžete zmierniť tak, že sa pred odchodom napijete nie príliš chladného nápoja. Môže to byť nechladená minerálka.
- Klíma v aute. Prúd vzduchu nesmie prúdiť priamo na vás, ale na predné sklo alebo na nohy. Používajte ho len krátkodobo, povedzme 15 minút, vypnite a po čase zasa zapnite.
- Nepite príliš studené nápoje (teplota by mala byť od 12 do 15 stupňov), ani sladké, ktoré zvyšujú pocit smädu. Žiadny alkohol. Ideálne sú minerálky, bylinkové a ovocné čaje, šťavy.
- Zabráňte tzv. insolácii, čiže prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná. Stiahnite žalúzie a rolety.
- Ak už ste to prehnali s klímou alebo ste „dostali prievan“, pomôžu očné kvapky alebo očný gél (pri bolestiach očí, zápaloch očných spojiviek alebo rohoviek). Pri ľahkých ušných bolestiach pomôžu ušné kvapky s obsahom organickej soli hliníka s adstringentným účinkom (aplikujte ich na vatu a tú si necháte v ušiach).
- Pri zápaloch nervov je účinný tiamín z radu vitamínov skupiny B. Jeho hlavným zdrojom je droždie, obilné klíčky a syr.
Mohlo by vás zaujímať:
Horúčka lieči, nezrážajte ju hneď. A pomáhajú zábaly, či teplý čaj?
Letné horúčavy sa blížia. Ste pripravení?
Opaľovanie – kedy nám môže škodiť a na čo myslieť?
Trápi vás zápcha? Tieto tipy vám pomôžu!
Brušná chrípka, či črevná viróza. Aký má priebeh a čo pri nej naozaj pomáha?
Kliešte sú všade. Na koho „lezú“ a ako sa chrániť?
