Len pár kilometrov od Spišskej Novej Vsi, na sútoku Levočského potoka a rieky Hornád, leží obec Markušovce. Je to miesto, kde sa stretáva bohatá história s prírodnými krásami, a kde aj bežná prechádzka uličkami dokáže človeka preniesť do minulých storočí.
Povieme vám o histórii Markušoviec, od stredovekej strážnej osady až po šľachtické sídlo Mariássyovcov. Preskúmate ich architektonické poklady – kaštieľ, letohrádok Dardanely a kostol sv. Michala, spoznáte unikátny prírodný útvar Markušovský skalný hríb. A tiež nahliadnete do života obce dnes, vrátane rómskej osady, komunitného centra a spoločenských aktivít. Dedina plná kontrastov ukazuje, že jej identita sa rodí z histórie, prírody a živého ľudského spoločenstva.
Obec Markušovce susedí s Lieskovanmi, Matejovcami nad Hornádom, Odorínom, Rudňanmi, Spišskou Novou Vsou, Tepličkou a Závadkou. Toto miesto je ideálne pre spojenie pokojného vidieckeho života s dostupnosťou väčšieho mesta, a zároveň pre turistov predstavuje skvelý východiskový bod do okolitých prírodných krás.
Obec, ktorú sa oplatí navštíviť
Na prvý pohľad pôsobia Markušovce ako pokojná spišská dedina so školou, obchodmi, športoviskami a historickým centrom, no keď sa človek začne dívať pozornejšie, objaví bohatstvo, ktoré ďaleko presahuje bežný obraz vidieckej obce. Markušovce sú miestom, kde sa stretáva šľachtická história, nádherná príroda Slovenského raja, pestrý kultúrny život aj realita rómskej osady, ktorá je súčasťou života obce. Všetko dohromady tvorí jedinečnú mozaiku, ktorá robí z Markušoviec obec, o ktorej sa oplatí rozprávať.
Od strážnej osady k šľachtickému sídlu
História Markušoviec siaha hlboko do stredoveku. Už na začiatku 12. storočia bola obec spomínaná ako hraničná a strážna osada. Po tatárskom vpáde v roku 1241 osadu obnovil Markus, syn vojaka Golu, zakladateľa miestneho zemepanského rodu Mariássyovcov. Názov „Terra Marci“, Zem Markova, sa postupom storočí zmenil na dnešné Markušovce.
Najväčší vplyv na obec mal šľachtický rod Mariássyovcov, ktorý tu sídlil celé stáročia. Už v 14. storočí získal právo ťažiť zlato a striebro na svojich pozemkoch, čo bolo na Spiši veľmi významné. Postupne vybudovali rozsiahle hospodárstvo a z obce sa stalo miestne centrum s mlynom, jarmokmi či kúriami. Dnes si túto éru pripomíname najmä vďaka architektonickým skvostom, ktoré sa v obci zachovali.
Kaštieľ a letohrádok Dardanely
Dominantou obce je renesančný kaštieľ Markušovce z roku 1643, pôvodne opevnená budova s okrúhlymi vežami a valom. Kaštieľ je obklopený francúzskym parkom s troma terasami, ktoré spájajú kamenné schodiská, a dodnes pripomína šľachtickú eleganciu a život aristokracie. Dnes slúži ako múzeum a návštevníci tu nájdu expozície hudobných nástrojov a reprezentatívne miestnosti.
Letohrádok Dardanely dokončili v roku 1778 a postavili ho pre hudobné a spoločenské podujatia. Dodnes sa tu konajú koncerty vážnej hudby, festivaly a spoločenské akcie. Letohrádok aj park obklopujúci kaštieľ ukazujú, že Markušovce boli miestom, kde sa spájal reprezentačný život s každodenným fungovaním obce.
Desať kúrií a kostol sv. Michala
Zaujímavosťou je, že v Markušovciach sa zachovalo až desať šľachtických kúrií a menších kaštieľov. V žiadnej inej spišskej obci ich nenájdeme toľko. Každý z nich má osobitnú architektúru a umelecké detaily, ktoré dokumentujú bohatstvo a kultúrnu úroveň spišskej šľachty. Spolu s farským kostolom sv. Michala archanjela, ktorý má gotické základy z 13. storočia a barokovú prestavbu po požiari v 18. storočí, tvoria historický klenot regiónu.
Kostol sv. Michala archanjela, pôvodne neskorománsky, bol prvýkrát spomínaný v roku 1280. Po prestavbách v 15. a 16. storočí získal gotický aj barokový charakter. Kostol je svedkom stáročí viery, požiarnych skúšok aj obnovenej veže, ktorá dnes dominuje dedine.
Prírodný skvost Markušovský skalný hríb
Len niekoľko kilometrov od centra obce, nad pravým brehom rieky Hornád, stojí unikátny prírodný útvar, Markušovský skalný hríb. Tento viac než 8 metrov vysoký skalný útvar vznikol nerovnomerným zvetrávaním zlepencov, ktoré tvoria jeho spodnú časť, a pieskovca, ktorý odoláva erózii vo vrchnej časti.
Riečna erózia Hornádu, čiastočne veterná činnosť a rozdielna odolnosť hornín vytvorili zaujímavý hríbovitý tvar. Je prístupný náučným chodníkom, ktorý vedie cez zlepencovú skalnú stenu, a je jedným z najznámejších hríbovitých útvarov na Slovensku.
Tento geologický jav je na Slovensku ojedinelý. Podobné tvary možno nájsť v Súľovských skalách, pri Liskovej či v Gaderskej doline, no markušovský útvar patrí medzi najznámejšie. Náučný chodník prevedie návštevníkov aj okolitou dolinou.
Pozrite si všetky fotografie z Markušoviec:
Markušovce plné života
Markušovce dnes nie sú len múzeum pod holým nebom, ale predovšetkým živá obec so silnou komunitou. Žije tu vyše 4 700 obyvateľov a obec má všetko, čo moderný život potrebuje – základnú školu, materskú školu, knižnicu, zdravotné stredisko s lekármi pre deti aj dospelých, zubnú ambulanciu, obchody, reštaurácie, športové ihriská, vlakovú stanicu či poštu.
Obľúbená je napríklad miestna zmrzlina alebo rodinné podniky, ktoré ponúkajú pizzu či tradičné jedlá. Športovo založení obyvatelia sa stretávajú na futbalových zápasoch, kultúrne podujatia zase lákajú do parku pri kaštieli.
Rómska osada – súčasť obrazu obce
Markušovce však nie sú len o šľachtickom dedičstve a turistických atrakciách. Významnú časť obyvateľov tvoria Rómovia, ktorí žijú v osade na okraji obce. Odhaduje sa, že ich je približne 1 700, čo je takmer tretina populácie. Väčšina žije v jednej väčšej osade, menšia časť v druhej. Podmienky v osadách sú často náročné, no obec sa snaží zlepšiť život obyvateľov prostredníctvom sociálnych a vzdelávacích programov.
Dôležitým krokom bolo vybudovanie komunitného centra, ktoré slúži ako priestor na stretávanie, vzdelávanie a podporu sociálnych aktivít. Organizujú sa tu kurzy pre deti i dospelých, prednášky o zdraví, ale aj kultúrne a športové podujatia.
Spoločné podujatia a integrácia
Jedným z najkrajších príkladov spolužitia je Deň Rómov, ktorý sa každoročne koná na miestnom ihrisku. Celý deň sa nesie v znamení hudby, tanca, spevu a radosti. Tradičné jedlá a súťaže spájajú všetkých obyvateľov obce bez rozdielu. Deti si zasúťažia v hrách, dospelí varia guľáš, nechýba tombola ani športové zápasy.
Takéto podujatia dokazujú, že spoločná aktivita dokáže premostiť rozdiely a budovať komunitu.
Prečítajte si tiež
Rozprávkový Spiš. To najlepšie a najkrajšie.
Projekty a nové príležitosti
Na podporu rómskej komunity sa v Markušovciach realizujú viaceré projekty. Jedným z nich je program miestnych občianskych a preventívnych služieb, ktorý vytvára pracovné miesta priamo pre ľudí z osady. Vďaka nemu sa môžu zapojiť do údržby verejných priestranstiev, bezpečnostných hliadok či drobných obecných prác.
Okrem toho pôsobia v osade zdravotní asistenti a sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú rodinám pri návštevách lekára, zabezpečovaní hygieny alebo pri zápise detí do školy. Hoci zmeny prichádzajú pomaly, majú veľký význam – každé dieťa, ktoré dokončí školu, každá rodina, ktorá sa presťahuje do legálneho bytu, je malým krokom vpred.
Markušovce ako živá mozaika
Keď sa pozrieme na Markušovce zvonku, môžeme ich vnímať cez krásu kaštieľa, romantiku letohrádku Dardanely, či pôvab skalného hríbu. Keď sa však pozrieme hlbšie, objavíme oveľa viac – život obce, ktorý je pestrý, náročný aj fascinujúci zároveň.
Markušovce sú dedinou, kde sa história pretína s modernou, kde šľachtické dedičstvo stojí vedľa rómskej osady, kde sa bojuje s problémami, ale aj oslavuje hudba a tanec. Sú miestom, ktoré ukazuje, že pravá identita sa tvorí zo všetkého, čo k životu patrí – z úspechov aj pádov, z krásy aj ťažkostí.
A možno práve preto sú Markušovce také výnimočné.
Foto: LepšíDeň.sk/autorka
