Poznáte jedovatý hmyz na Slovensku? Pozor na tieto chrobáky

S príchodom teplejších dní sa príroda prebúdza a s ňou aj rozmanité druhy hmyzu. Niektoré sú pre nás prospešné, iné môžu byť otravné a niektoré dokonca nebezpečné. Vedeli ste, že aj na Slovensku môžete stretnúť jedovaté druhy chrobákov?
Možno nepoznáte jedovatý hmyz na Slovensku, neviete, na ktoré chrobáky si dávať pozor. Prečítajte si, ktoré chrobáky môžu predstavovať riziko, aké majú obranné mechanizmy a prečo by ste sa im mali radšej vyhýbať.

Chrobáky a ich význam v prírode

Hmyz tvorí najpočetnejšiu skupinu živočíchov na našej planéte, s viac ako miliónom známych druhov. Chrobáky (Coleoptera) predstavujú obrovskú skupinu s približne 400 000 druhmi. Na Slovensku žije viac ako 10 000 druhov chrobákov, pričom niektoré sú ohrozené a iné sa šíria ako invazívne druhy. Hoci väčšina z nich nie je pre človeka nebezpečná, existujú výnimky, ktoré môžu pri kontakte spôsobiť bolestivé poranenia alebo zdravotné komplikácie.

Prečo sa ľudia boja chrobákov?

Mnoho ľudí vníma chrobáky ako nepríjemné či dokonca odpudivé. Strach z nich často pramení z obáv, že môžu hrýzť, bodnúť alebo nečakane vletieť do telesných otvorov. Niektoré druhy však môžu byť skutočne nebezpečné, a to nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj vďaka toxínom, ktoré produkujú.

Jedovatý hmyz na Slovensku

Pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria)

Tento zelenkavý chrobák, známy aj ako španielska muška, bol v minulosti používaný ako afrodiziakum. Obsahuje toxín kantharidín, ktorý môže pri kontakte s pokožkou spôsobiť bolestivé pľuzgiere. Požitie už 30 mg tejto látky môže byť pre človeka smrteľné. Zaujímavosťou je, že pľuzgiernik patrí medzi najdlhšie používané prírodné jedy v histórii.

Májka fialová (Meloe violaceus)

Má podobný jedový mechanizmus ako pľuzgiernik lekársky. Ak sa cíti ohrozená, vylučuje jedovatý výpotok, ktorý spôsobuje bolestivé pľuzgiere. Tento druh je však zároveň chránený, preto je dôležité ho neohrozovať.
V Guinnessovej knihe rekordov sa spomína ako jeden z najdlhšie žijúcich jedovatých chrobákov, pričom jeho larválny vývoj môže trvať niekoľko rokov.

Strelček väčší (Brachinus crepitans)

Tento chrobák sa bráni unikátnym spôsobom – v zadočku má chemickú žľazu, kde mieša hydrochinón a peroxid vodíka. Po zmiešaní vzniká horúca, vybuchujúca kvapalina, ktorú dokáže vystreknúť na útočníka. Teplota tejto látky môže presiahnuť 100 °C!
Tento obranný mechanizmus je považovaný za jeden z najsofistikovanejších v živočíšnej ríši.

Splošťula bahenná (Nepa cinerea)

Aj keď patrí do skupiny vodných ploštíc, jej bodnutie je veľmi bolestivé a môže spôsobiť opuch. Táto dravá vodná ploštica dýcha pomocou zadočku a v prípade nebezpečenstva vstrekuje do rany toxín, vďaka čomu si vyslúžila prezývku “vodná včela”. Zaujímavosťou je, že dokáže prežiť až hodinu pod vodou bez potreby nadýchnutia.

Roháč veľký (Lucanus cervus)

Tento majestátny chrobák s veľkými hryzadlami môže pri kontakte spôsobiť bolestivé uhryznutie. Samčeky síce majú väčšie hryzadlá, ale sú menej účinné ako hryzadlá samičiek, ktoré majú silný stisk schopný preniknúť aj do dreva.
V Guinnessovej knihe rekordov sa spomína ako najväčší chrobák Európy, pričom jeho telo môže dosahovať až 10 cm.

Lienka sedembodková verzus Lienka ázijská

Naša pôvodná lienka sedembodková (Coccinella septempunctata) je známa ako prirodzený predátor vošiek, vďaka čomu je veľmi užitočná pre ekosystém.
Naopak, invázna lienka ázijská (Harmonia axyridis) sa množí omnoho rýchlejšie, vytláča pôvodné druhy a dokonca konzumuje aj larvy iných lienok. Navyše môže spôsobiť alergické reakcie a bolestivé štípance, najmä ak sa dostane do kontaktu s pokožkou človeka. Lienka ázijská dokáže meniť svoje sfarbenie v závislosti od podmienok prostredia, čo je jedným z dôvodov, prečo ju môžeme vidieť v rôznych odtieňoch.

Strach z hmyzu – entomofóbia

Niektorí ľudia trpia extrémnym strachom z hmyzu, známym ako entomofóbia alebo insektofóbia. Tento strach môže spôsobovať psychické aj fyzické symptómy, ako sú búšenie srdca, úzkosť, či dokonca panické ataky. U niektorých ľudí môže entomofóbia prameniť z negatívnych skúseností v detstve alebo z evolučného strachu pred neznámym a potenciálne nebezpečným hmyzom. Pri silnej entomofóbii existujú terapeutické metódy na jej zmiernenie, ako je kognitívno-behaviorálna terapia alebo postupná expozícia hmyzu v kontrolovanom prostredí.

5 krokov, ako zvládnuť fóbiu z hmyzu:

Pochopenie strachu. Uvedomte si, že väčšina hmyzu je neškodná. Identifikujte, čo presne vás desí – je to pohyb hmyzu, jeho vzhľad alebo možnosť, že vám ublíži?
Kontrolované vystavenie (desenzibilizácia). Začnite pozerať obrázky hmyzu v bezpečnom prostredí. Postupne sledujte videá, aby ste si zvykli na pohyb. Ak ste na to pripravený, pozorujte hmyz z diaľky v prírode alebo v teráriu.
Dychové a relaxačné techniky. Keď pocítite úzkosť, sústreďte sa na dýchanie (pomalý nádych nosom, výdych ústami). Použite progresívnu svalovú relaxáciu (napätie a uvoľnenie svalov na tele).
Môžete si prečítať aj náš článok Ako zvládnuť pocity úzkosti a panický záchvat? Tu sú 3 účinné stratégie.
Racionálne myslenie. Overte fakty – napr. pavúky v našom prostredí nie sú jedovaté, včely neútočia bez dôvodu. Pripomeňte si, že panika nie je nutná – hmyz sa vás pravdepodobne bojí viac než vy jeho.
Pomoc odborníka. Ak je fóbia silná a ovplyvňuje váš každodenný život, môže pomôcť kognitívno-behaviorálna terapia (CBT).

Hmyz hrá v prírode dôležitú úlohu a väčšina druhov nie je pre človeka nebezpečná. Avšak pri kontakte s jedovatými chrobákmi je najlepšie zachovať odstup a neriskovať nepríjemné zdravotné problémy. Ak stretnete niektorý zo spomínaných druhov, obdivujte ho radšej z bezpečnej vzdialenosti.

Foto: Unsplash.com, Freepik.com
wikimedia.org, wikimedia/spacebirdy