Ak ste boli alebo ste rodičom, určite ste riešili otázky typu – rozvíja sa moje dieťa správne? Nemalo by už hovoriť/chodiť/čítať/majstrovať…doplňte si vhodnú činnosť.
Dnešní rodičia akosi príliš riešia a znepokojujú sa rozvojom svojich detí najmä v predškolskom veku.
Na jednej strane je to v poriadku, pretože si deti lepšie všímame, vnímame ich silné a slabé stránky, vieme reagovať na prípadné anomálie.
Ale ako upozorňuje pedagogička a psychologička Anna Bykovová, „niekedy príliš skoro plánujeme zapísať deti najprv do modernej škôlky, potom do superškoly, na krúžok, do kreatívno-vzdelávacieho centra atď. Na rozvíjanie dieťaťa však nie vždy sú potrebné špeciálne pomôcky, špeciálne metodiky, špeciálne vybavené triedy a špeciálne pripravení pedagógovia,“ dodáva.
Odborníci odporúčajú to hlavné – stačí prítomnosť dospelého, ktorému záleží na rozvíjaní schopností dieťaťa. Či už je to mama, otec, starká alebo dobrá suseda. Ak je pripravený dospelí, potom sa na supermotivačné pomôcky a metódy zmenia aj tie najjednoduchšie veci.
Špeciálne školské pomôcky?
Firmy prichádzajú neustále s novinkami na predškolské rozvíjanie detí, s novými produktami…pretože to rodičia chcú a vyžadujú. Lebo niekde na instagrame videli to…na facebooku zasa ono…a na pintereste boli nádherné fotky perfektných predškolských pomôcok.
Nuž, móda je móda…ale väčšinou ide o rodičovské potreby, nie detské.
My rodičia totiž cítime potrebu utíšiť vlastné obavy: „Venujeme dostatočnú pozornosť rozvíjaniu nášho dieťaťa? Je na to či ono teraz správny čas? Nepremeškali sme chvíľu, keď bolo treba kúpiť encyklopédiu?”
Deti nepociťujú potrebu vlastniť encyklopédiu. Dali by prednosť tomu, aby všetky potrebné informácie získali z priamej živej komunikácie. Z citovej skúsenosti.
Rozvíjajúce hračky
Mnohí rodičia zháňajú rôzne rozvíjajúce hračky, aby posunuli svoje deti ďalej. No faktom zostáva, že zďaleka nie všetky sú skutočne rozvíjajúce.
Radšej sa sústreďte na kontakt s dieťaťom, lebo nie je ani tak dôležitá „rozvíjajúca hračka“, ale „hračka s rozvíjajúcim potenciálom“. Čiže nerozvíja len samotná hračka, ale oveľa viac náš prístup, komunikácia s dieťaťom.
Podľa odborníkov je veľmi málo hračiek, ktoré by mohli samy osebe niečo rozvíjať u dieťaťa bez súčinnosti s dospelým. A to je dobre.
Veď obyčajné plastové vedierko a lopatka sa môžu zmeniť na supermotivačné v rukách dospelého, ktorý nimi predvedie dieťaťu rozličné pokusy. Keď použije vodu, piesok, zem alebo sneh.
Čo sa stane s pieskom, ak ho nasypeme do vedra s vodou?
A čo sa stane so snehom, kameňmi či hlinou, ktoré dáme do vedierka s vodou?
Potvrdzuje sa, že rozvíjajúci potenciál hračky priamo závisí od rozvíjajúceho potenciálu dospelého, ktorému sa dostane do rúk.
Buďte tvoriví
Takže ak chceme prispieť k správnemu rozvoju svojich detí, všetko sa začína najmä od nás samých. „Od toho, či vieme tvorivo myslieť. Či vieme vyhľadať potrebné informácie. To stačí. Význam rozličných centier rozvoja maloletých vidím jedine v tom, aby pomáhali dospelým rozvíjať tento potenciál u seba,” myslí si Anna Bykovová, ktorej tiež vyšla v slovenčine praktická príručka Motivačné aktivity lenivej mamy , dávnejšie tiež Samostatné dieťa.
Moje dieťa už číta…
Niektorí rodičia sa snažia naučiť svoje dieťa čo najskôr rozpoznávať písmenká a čísla, dokonca čítať v ranom predškolskom veku. Veď keď sa to teraz naučia, budú o krok vpredu, budú mať výhodu, tvrdia.
Predstavte si teda také nadané dieťa, ktoré si od dvoch rokov samo číta rozprávky. Sedí samo v izbe s knižkou a číta. Dospelých k tomu nepotrebuje, a teda sa vytráca emocionálny kontakt s nimi.
Nevýhody?
Dieťa je ochudobnené o dôležitú skúsenosť živej emočnej interakcie, čo závažne brzdí rozvíjanie emočného intelektu.
Tiež je fyziologicky nesprávne takto preťažovať zrak najmenších detí.
Treba si tiež uvedomiť, že znalosť písmen dieťa ešte nepribližuje k schopnosti čítať. Niektorí škôlkári poznajú písmená, vedia prečítať text, ale nevnímajú ho a nerozumejú mu. „Čítanie nie je jednoducho zručnosť, ale pomerne komplikovaný proces myslenia, a na jeho realizáciu musia ešte fyzicky dozrieť určité mozgové štruktúry,“ pripomína Anna Bykovová.
Poznámka na záver
Snaha naučiť dieťa čítať čím skôr pochádza od rodičov, z ich narcistického uvažovania.
Z túžby pochváliť sa úspechmi dieťaťa.
Z potreby sa týmto spôsobom sebarealizovať.