Asi si nemusíme zakrývať oči pred faktom, že s toxickými látkami sa stretávame bežne: máme ich v oblečení, v predmetoch, ktoré používame a dokonca aj v potravinách, ktoré konzumujeme. Určite by sme ich čakali v čistiacich prostriedkoch, vo farbách, v nátere na nábytku, možno v elektronike…ale aj v jedle? Aj v košeli, či blúzke, ktorú máme práve na sebe?
Áno, škodlivé chemikálie máme v oblečení aj v jedle. Do tela sa nám dostávajú vdychovaním, cez pokožku, v potrave. Ako povedala hovorkyňa organizácie Greenpeace Slovensko Lucia Szabová, „znížiť použitie zdraviu nebezpečných chemikálií v domácnosti je pritom jednoduché. Všetko, čo na to potrebujeme, je použiť takzvaný zdravý sedliacky rozum a niekedy stačí poriadne si prečítať informácie o výrobkoch.“

Pozor na tieto škodlivé chemikálie

Mimochodom, škodlivé chemikálie v oblečení testovali na Univerzite v New Yorku, sekcia Mirobiológie a imunológie. V svetoznámej relácii Good Morning, America ich prezentoval riaditeľ sekcie doktor Philip Tierno. O výsledkoch písali aj ABC News.
Test nohavíc, búnd, spodnej bielizne (všetko nové z obchodu) ukázal, koľko nechutných zložiek ukrývajú. Okrem iného kožnú flóru, zvyšky fekálií, kvasinky ap. Ako sa tam dostali? Nielen zo samotnej výroby, ale aj pri predchádzajúcich skúšaniach inými ľuďmi…
P.Tierno preto radí každé nové oblečenie dôkladne vyprať predtým, ako ho začnete nosiť.

Ale poďme na ďalšie zaujímavé chemikálie, s ktorými prichádzame denne do styku:

Retardéry horenia

Výrobcovia plastov nechcú, aby sa ich výrobky pochádzajúce z ropy vznietili. Preto k mnohým plastovým živiciam pridávajú retardéry horenia. Tie môžu zachrániť život – nikto predsa nechce, aby sa mu v blízkosti kozuba vznietila na tele polyesterová košeľa.

„Najčastejšie sa používajú polybrómované difenylestery a organofosfáty (skratky tých najškodlivejších sú TDCIPP, TPHP a TBPP). A to nie je v poriadku,“ upozorňuje expertka Chantal Plamondonová, autorka knihy Život bez plastov. „Tieto chemikálie sú mimoriadne toxické a v prostredí pretrvávajú dlhý čas. Štúdie ukázali, že poškodzujú endokrinný systém, pričom zapríčiňujú rozličné ochorenia, od poruchy fungovania štítnej žľazy až po poruchu plodnosti a iné problémy s rozmnožovaním a vývojom, teda ohrozujú najmä tehotné ženy a dojčatá.“

Zaujímavý je aj ďalší fakt – teraz sa dobre držte.
Chemické retardéry horenia nezabraňujú vznieteniu nábytku, a proti ich používaniu sa stavajú dokonca aj hasiči, lebo retardéry produkujú toxické plyny a dym.

Antimikróbne látky

Poviete si – veď to je super. Anti – mikróbne, čiže proti mikróbom. Takže vlastne zdraviu prospešné, no nie?
No nie! Ide o syntetické antimikróbne látky, inak povedané pesticídy. Pridávajú sa nielen do takých vecí, ako sú ústne vody, zubné pasty, dezodoranty, mydlá, sanitizéry či kozmetika.
Sú aj vo všetkých druhoch plastov pre domácnosť ako v nádobách na potraviny, kuchynských doskách, zubných kefkách, lekárskych prístrojoch, športovom náradí, oblečení, domácich prístrojoch, dokonca aj v hračkách.

Teraz si možno kladiete otázku – načo sú dobré takéto antimikróbne látky?
Chantal Plamondonová to výborne vysvetlila – neimpregnované plasty sa totiž ľahko degradujú, menia farbu a uvoľňujú nepríjemné pachy. Tie spôsobujú baktérie, huby, riasy, kvasinky, plesne a iné mikroorganizmy.
No a výrobcovia to vyriešili po svojom. Počas lisovania pridávajú do plastov mimoriadne toxické biocídy, ktorými ich impregnujú.
A ako odborníci zistili na mnohých testoch, takéto biocídy (napríklad triclosan) preniká do nášho tela cez pokožku, poškodzuje endokrinný systém a ohrozuje štítnu žľazu.
Jeho rozsiahle používanie prispieva k vývoju rezistencie baktérií na antibiotiká, čím sa znižuje účinnosť antibiotík.

Ťažké kovy

Ďalšia toxická zložka, s ktorou prichádzame denne do kontaktu.
Ide o olovo, kadmium, ortuť a arzén. Bežne sa používajú ako stabilizátory pri výrobe mimoriadne toxického plastového polyvinylchloridu (PVC).
Ortuť sa používa aj ako katalyzátor pri výrobe vinylchloridu, základnej stavebnej jednotky PVC.
Tieto ťažké kovy sú naozaj problematické, čo vám potvrdia mnohí experti.
Napríklad olovo je potenciálny nervový jed a poškodzuje mozog a obličky. Škodí najmä deťom, u ľudí môže spôsobovať rakovinu.
Kadmium je známy karcinogén spôsobujúci vážne, trvalé poškodenie pľúc a obličiek.
Ortuť, podobne ako olovo, vážne poškodzuje nervový systém, mozog, obličky, a navyše aj žalúdok a črevá. Je to potenciálny karcinogén.
Arzén je známy karcinogén. Dlho sa o ňom vie, že je to jed, ktorý poškodzuje pokožku, žalúdok, črevá, pečeň, žlčník, obličky a pľúca.

Prečítajte si tiež
Ako nakupovať bez plastov? Čo do akej tašky?

Tak čo hovoríte? Začnete si trošku viac všímať, čo obsahuje oblečenie, ktoré si kupujete? Možno by ste mali viac preferovať oblečenie z organickej bavlny.
Hľadajte na šatách štítok OEKO-TEXT Standard 100, ktorý zaručuje, že oblečenie otestovali v nezávislom laboratóriu a neobsahuje nebezpečné množstvá látok, ako sú azo farbivá, ftaláty, pesticídy, či alergie vyvolávajúce farbivá.
Keď si kúpite nové oblečenie, radšej ho pred nosením dvakrát dôkladne operte. Ak sa nemá prať, aspoň šatám doprajte cyklus v horúcej sušičke.