V centre mestečka nájdete cintorín a na jeho mieste bol kedysi Tekovský hrad. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1075. Obec pritom osídlili už v neolite, pretože mal výhodnú polohu. V dedinke našli aj sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej ríše. Niekdajšia obec s mýtom je dnes Starý Tekov. Pánom spomínaného hradu bol koncom 13.storočia Matúš Čák Trenčiansky, pôvodný zemný hrad sa stal aj župným sídlom a za vlády Dionýza sa pri hrade utáboril kráľ Štefan.
Starý Tekov
Starý Tekov je dedinka, ktorá má len 1500 obyvateľov, no bohatú históriu. Nachádza sa v okrese Levice, autom je to do Levíc asi osem kilometrov, cca 10 minút.
Za návštevu stojí Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, čo je pôvodne predrománska stavba. V roku 2011 tam pri archeologickom výskume odkryli najstaršie murivo predrománskej stavby.
Sovietska armáda aj ostreľovanie Nemcami
Ako popisuje vo svojom článku časopis Krásy Slovenska, pred 75 rokmi pred Vianocami zastala sovietska armáda pred Hronom, usadila sa v Starom Tekove a blízkom okolí a vytrvala tu celé tri mesiace. Dedina dovtedy žila svoj každodenný život, kým sa tu neusadil strach, streľba, hrozba nečakaných výpadov. Potom evakuácia a vyrabované domy.
Najstaršiu Tekovskú ulicu s domami pokrytými slamenou strechou Nemci spoza Hrona podpálili zápalnými guľkami a domy vyhoreli.
Keď koncom marca 1945 ruské vojská prerazili front, bolo treba začať odznova. Dedina sa zviechavala z následkov len ťažko. A nebolo to po prvýkrát, veď v minulých storočiach niekoľkokrát Turci napadli Starý Tekov, bývalé župné mesto Tekovskej stolice, a tento kraj rabovali, podpálili, nivočili.
Od roku 2006 sa v Starom Tekove uskutočňuje pripomienka bojov z obdobia II.svetovej vojny. Rekonštrukciu historických bojov na Hrone označujeme aj ako Boje na Hrone 1945 a je to najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku.
Pôvodný ľudový Starý Tekov
„Dnes v Starom Tekove pociťujem akúsi posvätnosť miesta, kde som sa narodil, kde som prežil svoje detstvo a svoju mladosť až do dospelosti,“ rozpráva slovenský fotograf a starotekovský rodák Milan Hlôška. „Tu sa formoval môj život a tu som vstrebával do seba zvyky a obyčaje, ktoré sme s dôslednosťou dodržiavali a svätili ich. Sú zapísané hlboko v srdci a v našej duši.“
Chodí po uliciach dediny a obzerá sa po starých domoch, ktoré ešte ostali z pôvodnej ľudovej architektúry. S drevenými štítmi do ulice, s malými okienkami a červenými muškátmi. Vo dvore sú hlinené portále-žudrá do pitvorov. Už iba málo domov s charakteristickými prvkami tekovskej zástavby sa zachovalo, ustupujú novým trendom a novým prvkom.
Pri socializácii dediny v päťdesiatych rokoch mali zabudnúť na všetko, čím dedina dovtedy žila. Na kroje, zvyky a obyčaje. Kroje sa odkladali do truhlíc a takmer sa na ne zabudlo. Iba niekoľko „tvrdohlavých“ žien si ich ponechalo a nosia ich dodnes. Ale to sú už staršie ročníky, ktoré vymierajú.
Chýrna husacina
Takmer sa zabudlo na bývalú slávu Tekova, keď ženy v tekovskom kroji vzbudzovali pozornosť a obdiv, keď sa chovali husi a pripravovala sa chýrna husacina a predávala sa na trhoch v Leviciach. Skoro v každom dvore gagotal veľký kŕdeľ husí, na nedeľnom obede nesmela chýbať husacina, dnes je to už skoro vzácnosť.
Prišiel však rok 1966 a hŕstka nadšencov (s požehnaním vrchnosti) sa rozhodla zorganizovať folklórne slávnosti v Starom Tekove pod názvom Tekov tancuje a spieva v polovici augusta, na hostinu, ako sa vraví. Bolo že to radosti a nadšenia, v Starom Tekove by jablko neprepadlo na zem, provizórny amfiteáter pred školou bol malý, ľudia nadšení pri pohľade na krásne, skoro zabudnuté kroje.
A keď v ďalšom roku pripravili tradičnú tekovskú svadbu s mladuchou s partou na hlave, ženíchom na koni pri prenášaní nevesty, sprievod svadobníkov v krojoch s košmi plnými koláčov, tradičný radostník, bola to paráda. Slzy v očiach, dojemné pohľady, boľavé spomienky.
„Vtedy sme si pomysleli: toto všetko sme mali zavrhnúť, o toto všetko sme mali prísť?“ pýta sa Milan Hlôška. „A tak sa odvtedy v Starom Tekove usporadúvali Tekovské folklórne slávnosti v novom amfiteátri pod bujačňou. Aj keď boli krízové roky, ktoré tekovskému folklóru nepriali, a slávnosti tak trochu absentovali, dnes môžeme povedať, že ich sláva a charakter ožívajú a znova sa dostávajú do povedomia folkloristov a milovníkov ľudovej kultúry. Tekovčania sa rozhodli organizovať ich každý rok. V polovici augusta v amfiteátri tak zaznievajú znova piesne a tance Tekova, mládenci a dievky predvedú tekovské kroje.“
Čarovné okolie
Ale nielen folklórom žije Starý Tekov. Rieka Hron ukrýva množstvo zákutí, tajomnými rozprávkami opradený Čertov kút či Starý Hron. Miesta, ktoré upútajú milovníkov prírody, kde nájdu pokoj na chvíle oddychu návštevníci tohto kraja.
Neodmysliteľnou raritou Starého Tekova bola kompa cez Hron, ktorá niekoľko desaťročí prevážala ľudí na druhý breh rieky, ale má už svoje za sebou, pretože ju nahradil nový most medzi Starým a Novým Tekovom.
Ak už budete v okolí Starého Tekova, odporúčame navštíviť napríklad Ranč u Bobiho, Tekovskú hvezdáreň v Leviciach, Levický hrad, či v lete kúpalisko Margita – Ilona. Môžete si urobiť malú výpravu na Bobrie rameno, či jednodňový splav rieky Hron.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
text a foto: Milan Hlôška, LepšíDeň.sk, Dajama/Krásy Slovenska
Predplatné časopisu nájdete TU.