Príbuzenské vzťahy. Názvy a pomenovanie príbuzných

Ako pomenovať svojich príbuzných? S tými najbližšími je to jednoduché – mama, otec, brat, sesternica, ujo.. ale viete, ako sa povie bratrancovej sesternici? A kto je vám synovec brata vašej babky? A čo sestra vášho syna, ktorú počal váš neverný manžel?
Zložitejšie to býva pri vzťahoch, ktoré vznikli svadbou a rôzne vzťahy do x-tého kolena. Vtedy už príbuzenské vzťahy a ich pomenovanie dostáva iné obrátky 🙂

Správne pomenovanie uľahčuje nielen komunikáciu v rodine či so známymi, ale zíde sa aj pri tvorbe rodokmeňov a pri vyhľadávaní predkov.

 

Najbližšie príbuzenské vzťahy

Tie sú zväčša najľahšie.
Matka a otec, čiže rodičia. Brat a sestra, čiže súrodenci. Deti.
Rodičia otca a mamy sú prarodičia – babička a dedko, starí rodičia. Bez toho, že by sa rozlišovalo, z ktorej strany sme ich získali.
Deti našich detí sú vnúčatá, vnučka a vnuk. Ich deti sú pravnúčatá, pravnuk a pravnučka.

Otcov brat je strýko alebo strýc, jeho manželka stryná.
Mamin brat je mužovi aj žene ujo, či ujec. Jeho manželka ujčiná.
Otcova alebo mamina sestra je vám teta a jej manžel sváko. Toto pomenovanie má dva významy – spomínaný v príbuzenskom vzťahu alebo národnostné oslovenie pre staršieho človeka na dedine.

Bratranec je mužský potomok súrodencov vašich rodičov, sesternica je ženský potomok. Čiže syn vášho uja, tety, či strýka je váš bratranec a jeho dcéra sesternica:
Pozor však na pomenovanie sestricasestrenec – to sú deti vašej sestry vo vzťahu k vám. Tak isto je to aj s bratovcombratanicou: ide o označenie detí vášho brata.
Dnes sa však už takéto pomenovania nerozlišujú. Dcéra vášho súrodenca je vaša neter. Syn vášho súrodenca je synovec.
Pre príslušníkov ďalšej rodiny sa zvykne užíva výraz kmeňovec.

Kmotor a kmotra je pomenovanie krstných rodičov vo vzťahu k rodičom dieťaťa. V latinčine slovo commáter označovalo spolumatku, teda ženu zastupujúcu matku pri krste.

príbuzenské vzťahy

Príbuzenské vzťahy po svadbe

Svadbou „vznikajú“ manželia, čiže manžel a manželka.
Rodičia manžela sú svokrovci, jeho otec je vám svokor, mama zasa svokra.
Ale pozor – hoci sa toto pomenovanie používa aj pri manželkiných rodičoch, správne sú tesťovci. Čiže manželkin otec je vám tesť a jej mama testiná. Dnes sú tieto pomenovania dochované väčšinou v nárečiach a takto to uvádza aj Jazykovedný ústav Ľ.Štúra. „Menšiu frekvenciu používania týchto slov (oproti svokor, svokra) si možno vysvetliť tým, že po vydaji mladá žena odchádzala od svojich rodičov k rodičom manžela,“ vysvetľuje doc. Mgr. Jaromír Krško, PhD., ktorý sa príbuzenskej terminológii venoval hlbšie. „Rodina z jej strany žila inde a vzájomné návštevy v minulosti neboli také časté, pretože išlo o prekonanie väčších vzdialeností.“

V prípade páru rovnakého pohlavia sa aj po svadbe ponecháva pomenovanie druh a družka, nie manžel/manželka.

Pre tesťovcov ste vy zať (manžel pre rodičov manželky). Manželka je zasa pre rodičov svojho manžela nevesta.
Svokrovci a tesťovci (bežne svokrovci a svokrovci) sú si navzájom svatsvatka, čiže spoločne svatovci. V praslovančine toto slovo označovalo len príbuzného, ktorý bol pozvaný na svadbu. Z toho vzniklo aj pomenovanie starosvat, starejší – človek poverený vedením svadobnej hostiny.

Švagor a švagriná sú jasné pomenovania, hoci nie presné a jediné.
Poznáme aj slová dever, zolva, šur, jatrvenica, ktoré však už dnes takmer neexistujú (veľmi ojedinele v nárečiach).
Ako vysvetľuje Jaromír Krško, dever bol manželov brat, jeho vydatá sestra sa označovala slovom děverica.
Manželova slobodná sestra, ktorá bola spravidla vrstovníčkou a najbližšou priateľkou manželky sa volala zolva (zolvica).
Širší rodinný vzťah vyjadrovalo pomenovanie jatrvenica, pretože to bola žena manželovho brata.
Manželkiných súrodencov reprezentovali slová šur – to bol manželkin brat a šura (šurica) bola manželkina sestra.
„Neskôr tieto pomenovania ustúpili všeobecnejším pojmom švagor, švagriná, ktoré sa do slovanskej slovnej zásoby dostali z maďarčiny,“ dodáva Jaromír Krško z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prastrýkoprateta sú súrodenci vašich prarodičov, čiže babičky a dedka, a ich manželov a manželiek. Prastrýkovia sú všetci súrodenci našich predkov bez znásobovania predpony pra-.

pestujte si priateľstváPrečítajte si aj
Pestujte si priateľstvá. Budete mať lepší život.

Príbuzní z druhého kolena

Vzdialenejšie príbuzenské vzťahy zvykneme sprevádzať pomenovaním – to je sesternica z druhého kolena, bratranec z tretieho kolena…

Zjednodušene si to vysvetlíme na postupnosti:
Súrodenci majú spoločného rodiča.
Bratranci a sesternice majú spoločného starého rodiča.
Bratranci a sesternice z druhého kolena majú spoločného prastarého rodiča.
Bratranci a sesternice z tretieho kolena majú spoločného pra-prastarého rodiča.
atď.

Ak sa vášmu bratrancovi narodí syn, je to váš bratranec z druhého kolena (jeho dcéra je vaša sestrenica z druhého kolena).

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 8 047 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: