Podľa jedného prieskumu každý druhý človek túži napísať knihu…či skôr stať sa vďaka nej slávny. Pri pohľade na Dana Browna, J.K.Rowlingovú, Jo Nesboa a mnohých ďalších (najpredávanejších) autorov súčasnosti je to pokušenie nemalé. A keď navyše vidíte ako nejaké odtiene pôvodne uverejňované na webe priniesli milióny dolárov, slávu a (od mnohých) uznanie obyčajnej žene, ktorá „len skúšala“ čosi napísať, túžba byť v podobnej situácii je veľká.
Mnohí začínajúci alebo už „zabehnutí“ autori si to nepriznávajú. Stačí im vydať knihu, dať svetu správu o tom, čo chceli a ak sa nájdu čitatelia, bude to fajn. Ale všetci spisovatelia – bez výnimky – chcú čitateľov, čo najviac čitateľov, ktorí by si prečítali ich knihu, prežili pri nej príjemný relax, zamysleli sa, inšpirovali.
„Spisovateľ by mal písať to, čo musí, a nehovoriť o tom,“ povedal Ernest Hemingway po prevzatí Nobelovej ceny v roku 1954.
Tak už nehovorme a pozrime sa na rady ako písať od siedmich známych a skúsených spisovateľov, ktorí dosiahli vo svojom remesle úspech. A potom hor sa do písania:-)
7 známych spisovateľov radí ako písať
ERNEST HEMINGWAY
Zvyk je železná košeľa a len cvičením sa budete zlepšovať. Hemingway preto odporúčal začať písať o šiestej hodine ráno a pokračovať prípadne až do poludňajšieho slnka. Nič by vás nemalo rozhádzať, vyrušiť.
„Píšte a ďalší deň píšte znova. Čoskoro príde zlom, po ktorom sa tohto zvyku bude ťažké vzdať.“ V určitých intervaloch sa zastavte a popremýšľajte, či je to dobré a či budete vedieť pokračovať aj zajtra – čiže viete, ako sa bude príbeh ďalej odvíjať? Čo urobia postavy? Ako pridáte nový zvrat a prekvapenie, ktoré čitateľa zaujme?
„Prestaňte sa obávať neúspechu,“ radí Ernest Hemingway, „a vždy sa zastavte, keď začnete plánovať úspešné veci.“ Musíte zacítiť stav pokoja a ten potom preniesť do podvedomia, kde zostane navždy. Splynúť s ním. Najväčší nepriateľ je strach. Ak sa niečoho obávate (zvládnem to? sú tie postavy plastické? je to uveriteľná zápletka?), váš mozog bude unavený ešte predtým, ako napíšete prvé slovo.
ISAAC ASIMOV
Spisovateľ musí byť pripravený písať za každých okolností. Nielen vtedy, keď si všetko na stole pripraví, uvaril si kávičku, položil vedľa nej tabuľku čokolády a pohodlne sa usadil. Musíte byť pripravení na nápady, inšpirácie a sadnúť, písať, zachytiť ich, radí známy autor sci-fi.
Jeho kolega Sprague de Camp vyhlásil, že každý, kto chce písať, si musí vyhradiť štyri hodiny nerušenej samoty, pretože trvá dlho, kým sa „do toho“ dostanete. A keby vás niekto vyrušil, museli by ste začať úplne odznova.
„Nie každý však vie počítať so štyrmi hodinami samoty,“ reaguje Isaac Asimov. „Dôležité je byť schopný dať sa do písania kedykoľvek a kdekoľvek. Ak nemáte práve štvrťhodinku čo robiť, stačí to na napísanie strany alebo dvoch. Nepotrebujem sa niekde posadiť a premrhať dlhé minúty usporadúvaním myšlienok, aby som sa dal do písania.“
MARY HIGGINS CLARKOVÁ
Niektorí autori zápasia s nedostatkom námetov. Základnú myšlienku majú, ale keď sa príbeh začne rozvíjať, dochádzajú im nápady. „Moja rada pre nich je jednoduchá. Prečítam si článok v novinách alebo v časopise a z nejakého dôvodu mi utkvie v mysli. Treba si všímať, vnímať, mať stále otvorené oči, uši, všetky zmysly,“ odporúča známa autorka napínavých príbehov.
Tak to bolo, keď si prečítala článok o človeku, ktorý pred tridsiatimi piatimi rokmi ako mladý študent zmizol z internátu a približne raz do roka zavolá domov, pričom odmieta poskytnúť akúkoľvek informáciu o tom, prečo odišiel a kde je.
Jeho mama je už staršia žena, no ešte vždy dúfa, že jedného dňa, skôr ako zomrie, ho uvidí.
Takto vznikla jej kniha Kde si teraz? „Keď ma situácia zaujme, vytýčim si tri body: Predstavme si. Čo to znamená? Prečo?“ Kostru má hotovú a začne písať.
JO NESBO
Kráľ severskej detektívky radí veľa čítať. Neustále, všetko, každý deň a až potom začať písať. „Ja som čítal naozaj veľa. V podstate som písanie odkladal, ako to najviac išlo. Až do svojich 37 rokov. A potom sa to spustilo a začal som písať ako šialený,“ prezrádza Jo Nesbo.
Dôležité je podľa neho písať o svete, ktorý poznáte vy aj čitateľ, ale zároveň musíte postavy udržiavať svieže a zaujímavé. Dejová línia príbehu musí byť starostlivo naplánovaná.
Ak píšete o politických alebo spoločenských záležitostiach, popisujte, ale nepredpisujte, nesúďte. Nebojte sa pri písaní upravovať, niečo zdôrazniť a niečo nechať na pokoji. Vždy však majte na pamäti – uveriteľnosť. V opačnom prípade vám to čitateľ neodpustí.
JOY FIELDINGOVÁ
Najdôležitejšie sú postavy, tvrdí Joy Fieldingová, ktorej príbehy sú plné ťažkých ľudských osudov, skúšok a náhod. A najmä silných ženských hrdiniek. „Ich konanie je výsledkom dokonalého pozorovania ľudí,“ vysvetľuje autorka. Všímajte si ľudí – ako konajú, prečo tak robia a čo mení ich rozhodnutia.
„Vždy som nadšená, keď sa čitatelia stotožnia s mojimi postavami; keď sa do nich vžijú. Existuje množstvo kníh napísaných z mužskej perspektívy, a ja som sa vždy snažila vyrozprávať zaujímavé príbehy o skutočných ženách z pohľadu ženy. Píšem najmä príbehy o obyčajných ľuďoch, ktorí sa dostanú do mimoriadnych situácií; o ľuďoch, ktorých životy sa ocitnú v kríze a oni sa z toho musia dostať,“ približuje Joy Fieldingová.
DAN BROWN
Čítajte články a knihy o písaní, o správnej technike, stavbe príbehu, opise plastických postáv, umení vyskladania zvratov a prekvapení do vhodnej kompozície. Jeden z najpredávanejších autorov Dan Brown dokončil svoj prvý román s pomocou príručky Ako napísať románový trhák od knižného agenta Alberta Zuckermana.
„Uprostred písania svojho prvého románu Digitálna pevnosť som dostal výtlačok tejto knihy. Pomohla mi dokončiť rukopis a presadiť jeho vydanie,“ spomína Brown.
Beletriu takmer nečíta, ale sústredí sa na literatúru faktu. Z nej nasáva informácie pre svoje budúce príbehy. Tiež študoval diela iných autorov – ako píšu, čo u nich funguje, ktoré pasáže ho ako čitateľa chytili a vtiahli. V tomto smere odporúča Johna Steinbecka pre brilantné vtiahnutie čitateľa do priestoru, Roberta Ludluma pre komplexnosť zápletky a J. K. Rownlingovú za to, ako dokáže vytvoriť magickú atmosféru.
Rovnako ako Jo Nesbo odporúča veľa čítať. „Keď som vyrastal, nemali sme televízor, takže som nenásytne čítal. Vyrástol som obklopený knihami. So sestrou sme týždeň čo týždeň podnikali nájazdy do verejnej knižnice v Exeteri a vracali sme sa s plnými náručami kníh,“ spomína svetoznámy autor Da Vinciho kódu.
MICHAL VIEWEGH
„Učil som tvorivé písanie sedem rokov a často som svojim študentom spomínal citát, že nie každý zvuk je hudba a nie každá zapísaná udalosť je literatúra,“ rozpráva najúspešnejší český spisovateľ posledných rokov. „Vysvetľoval som im, že opísať romantický večer na lavičke v parku je možno dôležité pre nich, ale nemusí to byť zaujímavé pre čitateľov, pretože deväť z desiatich to zažilo rovnako.“
Nie všetko je natoľko pozoruhodné, zábavné alebo vzrušujúce, aby z toho mohla vzniknúť literatúra. Preto musíte fabulovať.
Dá sa podľa Viewegha písanie naučiť? „Herci majú vysokú školu, režiséri a výtvarníci tiež, jedine spisovatelia ju nemajú. Videl by som v tom čiastočne diskrimináciu, ale je to zároveň dôkaz toho, že aj písanie je remeslo a dá sa o ňom aspoň hovoriť. Netvrdím, že sa dá bezo zvyšku naučiť. Nemožno niekomu odovzdať talent, nemožno naučiť každé ucho počúvať dialóg, nemožno naučiť empatii a iným veciam dôležitým pre písanie. Ale určite je možné dať ľuďom pár praktických rád týkajúcich sa kompozície románu, vytvárania literárnej postavy,“ dodáva Michal Viewegh.
Jeden komentár
Myšlienku o štyroch hodinách neprerušovanej samoty nepočujem po prvý raz, ale vždy ma pobaví. Po štyroch hodinách sa nielenže dostanem „do toho“, ale už dávno aj „z toho“. 🙂 Aj keď mám čas, tak dlho sa skrátka ani zďaleka nedokážem sústrediť.