Naozaj sú plastové slamky cestou do pekla? Začalo sa šieste vymieranie ľudstva? Musíme sa všetci obliecť do zelenej a ochraňovať planétu stoj čo stoj?
A čo pralesy – pľúca planéty, skutočne horia?
Mnohé informácie, ktoré sa dnes verejnosť dozvedá o životnom prostredí a podnebí, nie sú pravdivé. Neraz sú povrchné, zavádzajúce, zbytočne strašiace a alarmujúce…áno, treba sa správať ekologicky, chrániť planétu, ale nie cez preháňanie a „upravované“ informácie.
O to sa pokúša inšpiratívna kniha Apokalypsa nehrozí od Michaela Shellenbergera, ktorý je 30 rokov ekologickým aktivistom a dvadsať rokov skúma životné prostredie. Píše o klimatických zmenách, sleduje súvislosti a teraz sa snaží vyvrátiť rôzne mýty.
Apokalypsa nehrozí. Naozaj!
Environmentálna panika nám všetkým ubližuje.
Keď sa v roku 2019 šírilo presvedčenie, že „miliardy ľudí zomrú“, čo prispelo k narastajúcej úzkosti naprieč všetkými generáciami, Shellenberger prehovoril. Ako popredný odborník na energetiku sa rozhodol, že je načase oddeliť vedu od fikcie. V knihe Apokalypsa nehrozí sa do hĺbky zaoberá environmentálnymi problémami, nepravdivými vyhláseniami vedcov a jednostrannými záujmami environmentálnych organizácií.
Kniha ponúka množstvo konkrétnych informácií a zaujímavých príkladov z celého sveta. Iba málo ľudí totiž vie, že:
- ľudstvo nespôsobuje svoje „šieste masové vyhynutie“
- Amazonský prales v skutočnosti nie sú „pľúca sveta“
- za nebezpečné požiare v Austrálii a Kalifornii nemôže zmena klímy
- emisie uhlíka v najbohatších krajinách sveta od polovice 70-tych rokov klesajú
Vďaka týmto do značnej miery neznámym faktom o lesných požiaroch, plastovom odpade, vymieraní živočíšnych a rastlinných druhov, využívaní pôdy či výrobe energie, ktoré len ťažko nájdeme v známych verejnoprávnych médiách, a originálnemu prístupu skúseného ekológa má kniha šancu zaujať aj slovenských čitateľov a podnietiť tak kultivovanú diskusiu
Alarmizmus nám ubližuje
Alarmizmus podľa neho bráni vecnej analýze a v dôsledku toho aj efektívnemu riešeniu problémov. Ako zasvätený environmentalista má jasný názor na mierové využívanie jadrovej energie: bez CO2, s vysokou hustotou energie a mierou bezpečnosti.
„Mám dojem, že spoločenská diskusia o klimatických zmenách sa nám v posledných niekoľkých rokoch vymkla z rúk. Vybral som si svoju prácu, lebo som presvedčený, že prírodu treba chrániť. Zároveň však verím, že všetci ľudia na našej planéte si zaslúžia bezpečný a dobrý život. Nie strašenie,“ tvrdí Shellenberger.
Miesto vyplakávania potrebujeme podľa neho pozitívnu, humanistickú a racionálnu ekológiu. Každý fakt, tvrdenie a argument v tejto knihe vychádzajú z najnovšieho vedeckého poznania, ktoré pre oblasť ekológie sumarizujú významné organizácie, ako Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a ďalšie. Jej cieľom je obhajovať vedu pred politickými útokmi sprava i zľava.
V knihe Apokalypsa nehrozí sa zaoberá tým, ako a prečo sa stalo, že mnohí ľudia považujú zásadné, no riešiteľné ekologické problémy za príznak konca sveta. No pritom tí, čo kreslia najčernejšie scenáre, vehementne odmietajú ich najlepšie a najjednoduchšie riešenia.
Cez príbehy ľudí z celého sveta, ktorí sa pričinili o záchranu konkrétnych živočíšnych druhov a biotopov, ukazuje, že ekológia, energetika a ekonomika nie sú oddelené oblasti, ale v skutočnosti spolu bytostne súvisia.
„Michael Shellenberger je bystrý, odvážny a politikou nezaťažený pragmatik. Úprimne miluje prírodu a považuje za svoju morálnu povinnosť hľadať praktické riešenia, ktoré prispejú k jej ochrane. Ak podobne uvažujete aj vy, prečítajte si knihu Apokalypsa nehrozí.“
JONATHAN HAIDT, autor knihy Righteous Mind: Why Good People are Divided by Politics and Religion
Pozrite si ďalšie KNIŽNÉ TIPY.
Skutočný koniec sveta
Ak chcete zblízka vidieť, ako vyzerá koniec sveta, stačí zájsť do Konžskej demokratickej republiky v strednej Afrike. Keď človek zo západného sveta navštívi Kongo (tak ho volajú miestni), uvedomí si, že naše obavy z klimatickej apokalypsy sú ďaleko od skutočných problémov rozvojových krajín. Odcestoval som tam v decembri 2014, aby som skúmal tunajšie rozsiahle využívanie palivového dreva a jeho dopady na ľudské zdravie a faunu, najmä na legendárne horské gorily.
Už niekoľko minút po prechode hraníc z Rwandy do konžského mesta Goma som doslova onemel pri pohľade na chaos a extrémnu chudobu. Maličké, niektoré ani nie trojročné deti sa tam preháňali na motorkách po cestách posiatych obrovskými výmoľmi. Ľudia bývali v chatrčiach s plechovými strechami. V minibusoch so zamrežovanými okienkami sa na seba tislo nepredstaviteľne veľa pasažierov.
Všade sa povaľovali odpadky a kde-tu ste na kraji cesty našli obrovské kopy stuhnutej lávy, pripomínajúce sopečný hnev driemajúci tesne pod zemským povrchom….
Foto: Tatran, Unsplash.com, LepšíDeň.sk
