Asertivita. Čo to vlastne je, ako funguje a ako ju zlepšiť pri komunikácii s druhými?

LinkedIn

Počuli ste už niekedy pojem „asertivita“?
Určite áno, aj ste ho možno použili, no nie každé presne vie, čo to naozaj znamená a ako sa prejavuje. A čo je ešte dôležitejšie – ako ju u seba zlepšiť a získať tak viac pre seba.
Mimochodom, Andrew Salter bol v roku 1949 prvým psychológom, ktorý tento pojem použil a zároveň položil základy asertívnej komunikácie. Ide o mimoriadne dôležitú vlastnosť alebo schopnosť, ktorá sa vám zíde pri každej komunikácii.
Či už sa rozprávate so šéfom v práci alebo s kamarátmi pri káve, je dobré vedieť správne sformulovať a vyjadriť svoje myšlienky. Nech komunikujete s kýmkoľvek, nie je jedno, akým spôsobom komunikácia prebieha.
Čo to teda tá asertivita je a ako u seba túto vlastnosť zlepšiť?

 

Čo vlastne znamená asertivita?

Základom asertivity je podľa portálu Psychology Today myšlienka, že v komunikácii nie sme sami a mali by sme rešpektovať priania a myšlienky iných ľudí.
Zároveň by sme však mali byť schopní vyjadriť vlastné názory, myšlienky, priania a dať najavo, kde sú naše hranice. Napríklad, ak vás niekto pozve na kávu, no vy nechcete ísť, povedzte to. Rešpektuje však, ak niekto odmietne vaše pozvanie.

Asertívny človek si vypočuje a rešpektuje názory iných, nebojí sa však obhájiť aj vlastné stanovisko. Dokáže prijať konštruktívnu kritiku, akceptuje však aj komplimenty. Nemýľte si ale asertivitu s násilným presviedčaním. Asertívny človek nevyžaduje, aby ste s jeho názormi za každú cenu súhlasili ani nie je vo vyjadrovaní svojich potrieb agresívny či drzý. Ako hovorí psychologička Joree Rose, mnoho ľudí má s asertivitou problém práve preto, lebo nedokážu odhadnúť, kedy je správanie asertívne a kedy je drzé.

Asertivita má množstvo výhod. Napríklad ľudia, ktorí dokážu asertívne vyjadriť svoje pocity a myšlienky, sú menej úzkostní, a to aj v záťažových situáciách. Asertívni ľudia sú väčšinou sebavedomejší a keďže svoje potreby a pocity komunikujú priamo a nenásilne, majú zvyčajne lepšie vzťahy so svojim okolím.
Neasertívny človek neustále uprednostňuje pocity a požiadavky iných. Prispôsobuje sa aj na vlastný úkor, radšej v tichosti trpí a je pasívny. Môžeme teda povedať, že asertívny človek je v živote spokojnejší ako ten, kto svoje názory nevyjadrí a nechá ostatných, aby prekračovali jeho hranice.

ako byť asertívny?

 

Asertivita sa dá naučiť

Našťastie, asertivita je vlastnosť, ktorú si môžeme takpovediac vybudovať, naučiť sa ju. Ako píše portál Psychcentral, dokážeme sa naučiť postaviť sa za svoje práva bez toho, aby sme porušovali práva iných.
Ako na to?

1. Ako ste komunikovali doteraz?

Prvým krokom je zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom ste komunikovali doteraz. Používate ako obranný mechanizmus humor alebo ste pasívne- agresívni? Akým štýlom obraňujete svoje postoje a vyjadrujete svoje potreby?

 

2. Výčitky svedomia nie sú potrebné

Mnoho ľudí sa bojí čokoľvek odmietnuť kvôli výčitkám svedomia. Je však dôležité uvedomiť si, že ak napríklad s niekým odmietnete ísť na kávu, neznamená to, že odmietate daného človeka. Jednoducho na to teraz nie je vhodný čas alebo na posedenie nemáte náladu. To nie je dôvod na výčitky svedomia.

 

3. Zaujmite asertívny postoj

Telo a myseľ sa navzájom ovplyvňujú viac, ako by ste si možno mysleli. Nezabúdajte preto na reč tela a zaujmite asertívny postoj. To znamená, vystrite chrbát a postavte sa tak, aby ste mali zo seba dobrý pocit, aby z vás vyžarovalo sebavedomie.
Udržiavajte očný kontakt, nebojte sa druhej osobe pozrieť priamo do očí. Želaný efekt vám môžu pomôcť dosiahnuť aj dychové cvičenia. Vďaka nim nadobudnete istotu a budete menej nervózni.

správne dýchanie znižuje stresPrečítajte si tiež
Ako vám správne dýchanie zlepší náladu a dodá energiu?

 

4. Precvičujte

Ak sa nechcete vrhnúť do asertivity strmhlav, nacvičte si ju s niekým, koho poznáte a komu dôverujete. Otestujte si rôzne situácie a uvidíte, ako vám padne tá či onaká reakcia. Následne rozoberte, ako vám to išlo. Konštruktívna spätná väzba totiž nikdy nie je na škodu. Keď sa potom ocitnete v situácii, keď budete asertivitu potrebovať aj v skutočnosti, začnite malými krokmi. Dajte napríklad najavo, že by ste si radšej dali pizzu ako cestoviny. Povedzte, že chcete ísť radšej do kina ako na koncert.

 

5. Správanie iných nemôžeme kontrolovať

Dôležitým krokom je uvedomiť si, že správanie druhých nemôžete kontrolovať. To, ako niekto zareaguje na vašu asertivitu, preto nie je vaša zodpovednosť. Ak sa niekto nahnevá preto, lebo si chcete pozrieť iný film, nemôžete za to.
Rovnako sme však sami zodpovední za vlastné reakcie. Keď teda niekto na vašu požiadavku reaguje hnevom, pokúste sa jednať pokojne a nepúšťať sa do zbytočných konfliktov. Pamätajte, že pokiaľ rešpektujete hranice druhého človeka, je dôležité, aby ste vyjadrili aj vlastné potreby a pocity.

Zdroj: Mindtools, Psychology Today, Healthline, Psychological Science, Psychcentral
Foto: Pixabay.com, Unsplash.com


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Petra Sušaninová