Čo robiť, keď vám rastlina žltne, vädne alebo chradne?

Či už máte vlastnú záhradku alebo si pestujete rastliny v byte, na parapete – niekedy vám začnú vädnúť a padať. Napríklad na záhradke mladé rastlinky šalátu a mrkvy ležia zvädnuté na zemi. Na výhonkoch visia zoschnuté listy či puky. Staršie listy žltnú a na stonkách a koreňoch sa objavujú hnedé plôšky… Prezriete rastliny, ale nenájdete žiadne vošky, húsenice, či podozrivé škvrny na listoch. Čo sa stalo? Dá sa ešte zachrániť? Čo robiť, keď rastlina žltne a vädne?

Nižšie sa pozrieme na 4 najčastejšie dôvody žltnutia a vädnutia rastlín. Najskôr však spomeňme jeden, ktorý môže postihnúť každého, nech sa akokoľvek stará o rastliny. Silné mrazy spôsobujú škody najmä na jar, keď už rastliny vyhnali nové listy, kvety a výhonky. Možno to poznáte – listy hortenzie, ktoré po mrazivej noci zostali hnedé, oschnuté. Nechránený vavrínovec, oleander ai. Treba ich chrániť, obaliť napríklad svetlou textíliou alebo slamou, prípadne natrieť vápnom.

Keď rastlina žltne a vädne

Zvädnuté, chátrajúce, zožltnuté a unavené rastliny. To nie je veľmi príjemný pohľad, najmä ak ide o vaše obľúbené rastliny, ktorým ste sa svedomito venovali a zrazu neviete, čo sa deje.

1.NEDOSTATOK DUSÍKA

Prvá možná príčina. Bez dusíka neprebieha nijaká tvorba bielkovín a bez bielkovín nie je nijaký rast. Tak znie rovnica rastu bez ohľadu na to, či ide o kvety, zeleninu alebo bylinky.

Príznaky. Keď rastlina trpí nedostatkom dusíka, rozpoznáte to podľa listov sfarbených do žltozelena. Postihnuté bývajú predovšetkým staršie dolné listy alebo listy vo vnútri rastliny. Ožltnú, smerom od vrcholu začnú vädnúť a nakoniec odumierajú. Okrem toho celá rastlina zaostáva v raste, pretože pre rast je dusík nevyhnutný. Z hľadiska množstva je to najdôležitejší výživový prvok.

Napríklad kapusta patrí medzi rastliny, ktoré vyžadujú veľké množstvo dusíka. Jeho nedostatok sa prejaví zožltnutím starších vonkajších listov, ktoré postupne dostanú jemný červenofialový nádych.

Dusík je nielen súčasťou aminokyselín (bielkovín) a chlorofylu, ale aj mnohých dôležitých enzýmov, alkaloidov a vitamínov, ktoré rastlina nevyhnutne potrebuje na fotosyntézu. Ak chýba dusík, fotosyntéza sa spomalí alebo úplne zastaví. Pri veľkom nedostatku dusíka listy opadávajú. Takéto rastliny s nedostatočnou starostlivosťou kvitnú priskoro, alebo nevytvárajú nijaké kvety. Aj ich plody sú menšie a nedostatočne sladké.

Čo robiť?

Nedostatok dusíka sa objavuje predovšetkým na piesočnatých pôdach, z ktorých sa dusíkaté zlúčeniny ľahko vymývajú. V akútnom prípade by ste mali okamžite hnojiť pŕhľavovým výluhom s obsahom dusíka zriedeným vodou v pomere 1 : 10. Po následnom ďalšom zriedení môžete týmto výluhom postriekať aj listy.

Na výrobu pŕhľavového výluhu zmiešajte 1 kg čerstvej alebo 200 g sušenej pŕhľavy s 10 l vody a na potlačenie zápachu pridajte dve hrste bentonitu, kamennej múčky alebo dubových listov. Nádobu prikryte látkou s riedkou štruktúrou alebo pletivom, denne miešajte, až kým výluh nezačne po pár dňoch kvasiť. Keď sa po dvoch až troch týždňoch prestane tvoriť pena, výluh je hotový.
Ďalšou možnosťou je vysiať rastliny na zelené hnojenie (bôbovité rastliny, ako viku, lupinu, ďatelinu).
Pri nedostatku dusíka je dôležité správne hnojenie – čiže kompost, hnojivá s riasami, pŕhľavový výluh a rohovina. Od augusta by ste už nemali hnojiť, aby rastliny ukončili svoj rast a do zimy vstúpili mocné.

Príliš veľa dusíka?

Aj priveľa dusíka sa prejaví symptómami ako choroba: daná rastlina vytvára veľa listovej hmoty a málo kvetov a plodov, listy nadobudnú jemný modrý odtieň a keďže nie sú dosť pevné, majú to hubové choroby, vošky a ostatné škodce ľahšie. Pri veľkom nadbytku dusíka sa objavia aj popáleniny. Pomáha nastielanie slamou, ako aj vysiatie facélie.

2.NEDOSTATOK DRASLÍKA

Draslík je pre rastliny významný výživový prvok, pretože ich chráni pri suchu a mraze vďaka svojej schopnosti regulovať množstvo vody.

Príznaky. Pri nedostatku draslíka zožltnú najprv vrcholy a okraje listov. Zhnednú, stočia sa dohora a zvädnuté ovisnú. Podobne sa prejavujú aj škody spôsobené suchom. Nedostatok draslíka spoznáte podľa toho, že hnednutie postihuje predovšetkým staršie listy. Tie neodpadnú, ale zostanú visieť na rastline.

Napríklad pri paradajkách sa vplyvom nedostatku draslíka nepravidelne tvoria zrelé bledé plody. Pri uhorkách zasa plody mäknú a pri ovocí ako sú jablká, hrušky, marhule, či slivky sa vytvorí menšie množstvo drobných plodov s nevýraznou chuťou.
Draslík totiž spevňuje bunkové pletivo a chráni ho pred mechanickým poškodením. Tieto škody sa môžu prejaviť aj na uskladnenom ovocí a zelenine, lebo dostatok draslíka v tkanive buniek predlžuje skladovateľnosť plodov.

Čo robiť?

„Listy kostihoja sú známe vysokým obsahom draslíka. Pri nedostatku draslíka teda siahnite po výluhu z kostihoja (zriedenom 1 : 10). Tento výluh je vhodný ako základné hnojivo pre rajčiaky, ktoré neustále vyžadujú dostatok draslíka,“ radí nemecká biologička a botanička Bärbel Oftringová, ktorej vyšla v slovenčine aj kniha Ako ťa zachrániť?

Draslík sa nachádza aj v rôznych prípravkoch z rias, paprade, v kamennej múčke a drevnom uhlí, ako aj v kompostovanom kravskom hnoji a hnoji ošípaných. Keďže je ľahko rozpustné vo vode, dážď alebo silný prúd vody ho ľahko zmyje do hlbších vrstiev pôdy a stáva sa pre rastliny nedostupné. Vďaka svojej schopnosti posilňovať tkanivo zvyšuje pevnosť a odolnosť rastlín proti chorobám a škodcom. Okrem toho dostatočné množstvo draslíka prispieva k vytvoreniu väčších plodov a k vyššiemu obsahu vitamínu C.

3.NEDOSTATOK HORČÍKA

Ďalší dôvod, prečo vám rastlina žltne, vädne a celkovo neprospieva. Horčík je totiž pri fotosyntéze rovnako dôležitý ako pre človeka železo pri viazaní kyslíka na červené krvinky.

Príznaky. Tie vidíme predovšetkým na starších listoch. Zatiaľ čo pri nedostatku dusíka staršie listy zblednú, pri nedostatku horčíka sa na nich objavia škvrny. Nedostatok horčíka rozpoznáte podľa škvŕn medzi zdravými zeleno lemovanými žilkami, ktoré sú najskôr svetlé, neskôr žlté a nakoniec zhnednú. Aj okraje listov môžu zhnednúť a začnú sa stáčať. Postihnuté listy predčasne opadávajú.

Nedostatok sa prejaví aj hnedými okrajmi listov na viniči, žltými vrcholmi pri trávach a ihličnatých drevinách, alebo žltými pásmi medzi zelenými žilkami listov. Listy chradnú, plody zostávajú menšie a rast koreňovej sústavy zaostáva.

Čo robiť?

Horčík ovplyvňuje aj rast a úrodnosť. S jeho nedostatkom sa stretávame predovšetkým pri kyslých a ľahkých piesočnatých pôdach, pretože sa z nich ľahko vymýva. Dbajte na to, aby hodnota pH v pôde alebo v substráte (pri črepníkových rastlinách) neklesla pod hodnotu 6.
V pôde prehnojenej dusíkom, fosforom a draslíkom sa pri hnojení minerálnymi hnojivami tiež zredukuje množstvo horčíka dostupného pre rastliny.
Horčík je obsiahnutý vo vápne z morských rias, v láve a v niektorých kamenných múčkach, ktoré by ste mali aplikovať podľa pokynov na obale. Medzi hnojivá bohaté na horčík patrí aj kieserit, horčíkové vápno a dolomit.

4.NEDOSTATOK ŽELEZA, CHLORÓZA

Železo patrí medzi životne dôležité prvky, pretože zohráva významnú úlohu pri enzýmoch ovplyvňujúcich tvorbu chlorofylu.

Príznaky. Povrch listov je sfarbený do svetložlta, vystupuje len tmavozelená žilnatina. Chlorózou trpia väčšinou mladšie listy, zatiaľ čo staršie listy v dolnej časti rastliny si zachovávajú normálne zelené sfarbenie. Nedostatok železa sa môže vyskytnúť vo vápenatých, kyslých, suchých pôdach, pretože vysoké hodnoty pH zabraňujú príjmu dostupného železa rastlinám, ktoré potrebujú nižšie hodnoty pH, ako napríklad rododendron a hortenzia.

Na množstvo železa sú citlivé aj divé ruže, magnólie a kôstkoviny, bobuľoviny, citrusové rastliny, ako aj uhorky, paprika a rajčiaky, predovšetkým vtedy, keď pôda obsahuje priveľa fosforu. Nové listy sú bledožlté, občas dokonca biele s typickou tmavozelenou žilnatinou.
Chloróza sa vyskytuje zvyčajne pri črepníkových rastlinách, ktoré sa zalievajú tvrdou vodou z vodovodu. Používajte preto radšej dažďovú alebo odvápnenú vodu.

Čo robiť?

Pri nedostatku železa rastliny postupne zastavia rast a vytvárajú menej kvetov. Železo je v pôde zvyčajne dostupné v dostatočnom množstve. Väčšinou je však viazané v kryštálovej mriežke rozličných pôdnych minerálov a koreňom rastlín nie je k dispozícii priamo.

Na vytiahnutie železa z hlbších vrstiev pôdy, aby bolo prístupné pre rastliny, môžete vysiať kostihoj, fazuľu, náprstník, hviezdicu alebo čakanku. Pri chloróze môžete hnojiť špeciálnymi hnojivami s vyšším obsahom železa aj postrekmi na list. Zabezpečte dobré prevzdušnenie pôdy pomocou drenáže, pravidelné kyprenie a zelené hnojenie.

Na potlačenie machu v trávniku sa predávajú prostriedky s obsahom železa. Obsahujú síran železnatý, ktorý spolu s vodou môže vytvoriť prudko jedovaté plyny a kyseliny s obsahom síry. Položte si otázku, či takéto jedovaté látky chcete vôbec vo vlastnej záhrade používať!