Niekedy dokáže urobiť lepší deň naozaj maličkosť. Niečo malé, pekné, čímsi zvláštne, jedinečné. Máme pre vás taký tip. Poďte sa prejsť spolu s nami do sveta starých porcelánových hrnčekov. Málokto dnes už vie, čo sa ukrýva za slovami bucľáky či mušláky. Pred vyše storočím boli súčasťou domácností a slúžili ako na ozdobu, tak aj na bežné používanie. V súčasnosti hrnčeky patria medzi klenoty zberateľov. Jednotlivé kúsky im prinášajú dvojnásobnú radosť – keď ich objavia a potom pridajú do svojej zbierky.
Zberateľstvo tejto porcelánovej nádhery patrí dnes medzi zriedkavé vášne. Medzi nadšených zberateľov vzácnych starých hrnčekov patria aj Jaroslava Tomšíková z Nového Mesta nad Váhom a Ivan Šuch z Valaskej. Ich priateľstvo sa zrodilo práve vďaka tejto ušľachtilej zberateľskej záľube. Pozrime sa na ich zberateľské kúsky – v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám tiež prezradíme tajomstvo zdobenia starožitných hrnčekov.
Jedinečné zbierky
Zberateľka Jaroslava Tomšíková zbiera hrnčeky približne jeden a pol roka. „Mám rada všetko, čo je spojené s históriou, starožitnosťami a starými predmetmi. Nie sú to len hrnčeky, ale aj predmety, ktoré používali naši predkovia v domácnosti a na poli,“ vysvetľuje.
V jej zbierke sa nachádza asi sto kusov hrnčekov rôznych tvarov a s rozličnými motívmi, ktoré sú pre ňu pýchou a radosťou zároveň. Na policiach u nej doma môžeme vidieť bucláky, mušláky aj iné tvarovo zaujímavé hrnčeky.
„V mojej zbierke sú aj dva bucláky po manželových predkoch s motívom sv. Panny Márie a sv. Jozefa. Sú pre mňa veľmi cenné, pretože sú staré viac ako 100 rokov,“ zanietene vysvetľuje. „Mám hrnčeky hlavne s kvetinovými motívmi, ale moja zbierka obsahuje aj hrnčeky s podobizňou rakúsko-uhorského panovníka Franza Jozefa a iné, ktoré iste stoja za pozornosť.“
Práve hrnček s podobizňou Františka Jozefa (vpravo na obrázku) je zo zbierky najhodnotnejší, má nielen vysokú cenu, ale patrí k zberateľským unikátom.
Veľmi zaujímavé a obľúbené sú pre laikov málo známe a nezvyčajné motívy modrých čerešní. Je to zberateľmi vyhľadávaný a vzácny vzor.
Za veľmi cenné považuje Jaroslava Tomšíková tiež hrnčeky s motívmi detí a Predanej nevesty.
Vo svojej zbierke má niekoľko kusov tohto druhu, na ktoré je patrične hrdá. „Tieto moje ‘starinky’, ako ich volám, nachádzam po burzách na Slovensku, ale aj v Čechách. Je to kus umenia nášho ľudu, ktoré ako zberateľka veľmi obdivujem. Moje hrnčeky sú dôkazom, že aj ľudia v minulosti boli veľmi šikovní,“ objasnila Jaroslava Tomšíková.
V zbierke Jaroslavy Tomšíkovej sa nachádza približne sto hrnčekov.
Šťavnaté a voňavé hrnčeky
Zberateľa unikátnych starožitných hrnčekov Ivana Šucha inšpirovali k ich zbieraniu spomienky na detstvo a predkov, ktorí zopár takýchto vlastnili. Jeho zbierka sa postupne rozrástla až na 60 kusov.
Ivan Šuch so svojou zbierkou.
„Hrnčeky mojej zbierky pochádzajú z rôznych kútov Slovenska i Čiech,“ opisuje. „Veľa z nich mám z južného Slovenska. Každý je jedinečný, každý má svoju vlastnú históriu, ktorú vám veľakrát prezradí aj predávajúci. Zachovalo sa ich pomerne málo, preto rozširovať zbierku v súčasnosti nie je jednoduché, a tak sa zberatelia potešia každému novému ,úlovku´. Na týchto porcelánových skvostoch nájdeme rôzne, no vždy jedinečné motívy. Málokedy sa stane, že sa nájdu po toľkých rokoch, odkedy sa hrnčeky už nevyrábajú, dva rovnaké kusy a s rovnakým motívom.“
V zbierke Ivana Šucha môžeme obdivovať starožitné porcelánové hrnčeky, na ktorých sú vyobrazené rozličné obrazy. Nájdeme na nich aj geometrické tvary v podobe štvorcov, akoby ich namaľoval španielsky umelec Pablo Picasso.
A aj také, ktoré sú jednofarebné, bez motívu.
Ďalšie v sebe skrývajú nežnú romantiku kvetov. Nie sú to len „kráľovné kvetov“ – ruže, ale aj sirôtky, fialky, konvalinky, nezábudky či nevädze. Niekedy sú zobrazené aj kombinácie rôznych kvetov.
Bezpochyby „šťavnato“ pôsobí pohľad na hrnčeky s ovocnými motívmi. Oči si môžeme popásť na zobrazenom ovocí od výmyslu sveta. Okrem jabĺk či hrušiek v zbierke nechýba jesenné zátišie s orieškami, zobrazená rozkrojená tekvica, čerešne či strapec hrozna.
Prečítajte si tiež
Rozprávkový svet ruží. Arborétum Borová hora.
Za zmienku určite stoja hrnčeky s prírodnými či s poľovníckymi motívmi. V súčasnosti sú takmer nezohnateľné a exkluzívne kusy práve tie, na ktorých sú ľudské postavy, najmä panovníci, ľudia v rôznych situáciách, alebo so sakrálnou tematikou.
V zbierke Ivana Šucha môžeme z nich nájsť hrnčeky s náboženskou tematikou. Okrem zobrazenia Božej rodiny sú medzi nimi aj samostatné hrnčeky s Pannou Máriou či Ježišom Kristom. „Na dámy a pánov v dobových oblečeniach či panovníkov som zatiaľ šťastie nemal,“ hovorí zberateľ. Zo zvieracích vzorov sa môže popýšiť sýkorkou či tetrovom. Nemôžeme zabudnúť spomenúť ani hrnčeky s nápismi v švabachovej nemčine či maďarčine, ktoré v preklade väčšinou znamenajú spomienku.
Hrnčeky s namaľovanými ľudskými postavami sú v súčasnosti takmer nezohnateľné.
Tajomstvo zdobenia hrnčekov
V Súči žil v rokoch 1870 až 1930 Ján Polczy, ktorý maľoval na porcelánové hrnčeky výlučne motívy ovocia v prenádherných farbách. Čisté nádoby kupoval z porcelánok a potom ich zdobil. O jeho prácu mali ľudia záujem široko-ďaleko. V roku 1930 dielnička zanikla. Nik nevie prečo, a o osude majstra sa už nikto nič nedozvedel.
V obci Omšenie približne v tých istých rokoch maľoval na hrnčeky ďalší majster Jozef Jurina. Výlučne však len kvety a ruže. Horný lem zdobil len perleťovozlatou farbou. Aj o jeho výrobky bol mimoriadny záujem.
Napríklad starožitné hrnčeky s kvetinovými vzormi sú dnes už viac-menej raritou (vpravo).
Obidvaja mali dohodu, že každý z nich bude používať na hrnčeky iné zdobenie. Jeden kvety a ruže, ten druhý ovocie. Jednoducho povedané, nechceli si konkurovať. Mali dokonca uzavretú písomnú zmluvu, v ktorej stálo, že ak by niekto z nich mal záujem vo svojom obvode predávať krčiažky či hrnčeky s tematikou toho druhého, môže si ho od neho kúpiť, pričom dostane zľavu. Túto dohodu korektne dodržiavali.
V období, keď pracovali Polczy a Jurina, ich ozdoby na hrnčekoch či krčiažkoch napodobňoval Štefan Hunc z Dolnej Poruby. Robil to tak dokonale, že sa jeho práce nedali odlíšiť od pravej maľby. V roku 1907 prestal z neznámych dôvodov pracovať a aj jeho osud je zatiaľ zahalený rúškom tajomstva. Isté ale je, že jeho výrobky boli rovnako veľmi vyhľadávané.
Krása navždy učarí našim očiam, no predovšetkým sa naveky vpíše do našich duší. Nie obyčajná, lacná. Ale tá, ktorá je na prvý pohľad nenápadná, ale vyžaruje akési ľudské fluidum.
text: Katarína Šuchová
foto: Katarína Šuchová a Jaroslava Tomšíková
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 7-8/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.
