Ak hrozia blesky, hľadajte samozrejme úkryt a nie pod stromom. To už poznáte. No ak iba leje ako z krhly a nehrmí, neblýska sa, vtedy sa pokojne skryte pod strom. No nie je strom ako strom. Dôležité je všímať si listy a konáre – máme pre vás tipy, ako si vybrať ten „správny strom“, pod ktorým zmoknete v lejaku čo najmenej.
Kým sa k tomu dostaneme, pripomeňme si ešte, čo robiť a nerobiť, ak sa počas búrky aj blýska.
Búrka s bleskami
Auto či stodola sú bezpečnejšie, než keby ste ostali stáť na otvorenom priestranstve, akurát sa nesmiete dotýkať ich kovových častí. Vzdiaľte sa od osamelo stojacich vysokých objektov, napríklad stromov, a pokiaľ je to bezpečné, snažte sa dostať čo najnižšie.
Ak ste vo vode, vyjdite z nej a vzdiaľte sa od nej. Nedržte nič kovové, a ak je riziko bleskov vysoké, dočasne sa zbavte všetkého, čo má kovové časti, napríklad palíc či batoha s kovovým rámom.
„Ak ste na otvorenom priestranstve, nemáte sa kde skryť a bojíte sa, snažte sa čo najviac „zmenšiť“: skrčte sa alebo si čupnite. Neľahnite si však na zem. Môže vám pomôcť pravidlo „30 : 30“ – ak je medzi bleskom a zahrmením odstup menší ako 30 sekúnd, hľadajte úkryt. Ak ste vnútri, počkajte po poslednom zahrmení aspoň pol hodiny, kým vyjdete z budovy,“ radí Tristan Gooley, ktorý je skúseným prírodným navigátorom. Je jediným žijúcim človekom, ktorý letel sólo a sám sa plavil cez Atlantik, a je členom Kráľovského inštitútu navigácie a Kráľovskej geografickej spoločnosti.
Lejak bez bleskov – kam sa ukryť?
Keď sa naučíte rozoznávať rôzne stromové dáždniky, nebudete sa vedieť dočkať, kedy zaprší, aby ste si ich mohli vyskúšať 🙂
- Koruny stromov sú rozmanité. Smrek, gaštan jedlý, borievka a hloh majú napríklad veľmi husté koruny.
- Breza, smrekovec a vŕba majú zase riedke, deravé koruny.
- Borovica lesná, jelša a dub sú niečo medzi.
„Hustota koruny je však len jeden aspekt. Medzi veľkosťou listov a účinnosťou dáždnika je prekvapivý vzťah. Čím má strom väčšie listy, tým viac dažďa z nich spadne na zem, čiže je to presne naopak, ako by väčšina ľudí čakala, keď sa bežia schovať,“ píše spomínaný Tristan Gooley v knihe Tajný svet počasia, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatran.
Prečo je dub zlým dáždnikom?
Bukové listy pri silnom lejaku prepustia dvakrát toľko dažďa než borovicové ihličie.
Dub je všeobecne jeden z najhorších dáždnikov, prepustí viac dažďa, ako ho zachytí. Asi sa tomu čudujete, ale súvisí to s architektúrou listov. Listy vedú vodu smerom k hrotu, preto sú vo vlhkejších oblastiach bežnejšie špicaté listy. Na hrote listu sa však udrží len jedna veľká kvapka, ktorá odtiaľ aj tak spadne. Ihličie je podstatne tenšie, ale každá ihlička udrží celú kvapku. Na plochu jedného listu sa zmestí takých ihličiek viac než tucet.
Stromové dáždniky fungujú lepšie, keď nefúka, vietor z nich totiž striasa vodu. Čím je dážď kratší a slabší, tým skôr vás pred ním ochráni hocijaký strom. Nakoniec každý z nich kapituluje a začne ten dážď prepúšťať, ale medzi jednotlivými druhmi stromov sú výrazné rozdiely.
Stromové dáždniky
Niektoré stromy sú k turistom ohľaduplné, dážď im steká po konároch ku kmeňu a po ňom priamo na zem, až sa im pritom na kôre robia malé potôčiky. Iné stromy vedú dážď od stredu k okrajom, podobne ako skutočný dáždnik.
Ďalšie vám ho prepustia pomedzi konáre rovno na hlavu. „Neviem ako vy, ale ja mám radšej stály dážď na otvorenom priestranstve ako zákerné veľké kvapky, ktoré mi pri páde zo stromu trafia rovno za krk,“ dodáva Tristan Gooley.
Sledovať, ako dážď steká po kôre, je podstatne príjemnejšie, ako keby vám mal stekať po chrbte. Niektoré stromy sú nezbedné, iné veľkorysé a treba si vedieť vybrať.
Všímajte si tvar konárov
Zvislé konáre sú lepší dáždnik než tie vodorovné. Zvažujúce sa konáre majú napríklad smreky, duglasky a iné ihličnany, ktoré dažďové kvapky vedú preč od stredu stromu a vašej hlavy. Lejak takým stromom oblieka sukňu z veľkých dažďových kvapiek.
Stromy s konármi, ktoré trčia k nebu (topole, buky, cyprusy, borievky, ale aj niektoré vŕby a ihličnany), vedú vodu smerom k vlastnému kmeňu. Skúste sa po poriadnom lejaku postaviť pod buk a uvidíte, ako mu hladkou kôrou stekajú potoky vody a zalievajú na nej trsy machu. Mach tam rastie preto, že tadiaľ steká dážď, nie preto, že ide o severnú stranu stromu, ako by sa mnohí domnievali.
Duby, cédre, smrekovce a borovice majú veľa protivných vodorovných konárov. Ich koruny udržia toľko dažďa, koľko unesú listy. Akurát, že potom po nich nestečie ani ku kmeňu, ani k okrajom stromu, ale odrazu nám spadne na hlavu.
Prečítajte si tiež
Ako podľa zvierat určíte predpoveď počasia?
Perfektný stromový dáždnik
Najväčším prekvapením je však asi borievka. Kombinácia hustej ihličnatej koruny s tvarom konárov z nej robí špičkový dáždnik. Tento krík chráni zem pod sebou pred dažďom tak dobre, až tam niekedy vznikajú mikropúšte, kde sa darí suchomilným organizmom, ako napríklad hubám.
Borievka je však drobná a pichľavá, takže málokomu napadne schovať sa akurát pod ňou. Cenu za najlepší dáždnik vyhráva za hustú ihličnatú korunu, ideálnu výšku a šírku, dokonalý tvar konárov a relatívne častý výskyt smrek obyčajný. V hustom daždi sa teda skryte pod smrekový dáždnik a pozorujte, ako po kmeňoch okolitých stromov steká voda. Uvidíte, ako dlho vydrží v lejaku suchý kmeň smreka.
Foto: Freepik.com, Vecteezy.com