Mlieko a mliečne výrobky. Škodia, či prospievajú?

O škodlivosti mlieka sa toho píše často a veľa. Neraz protichodné názory, polemika, štúdie, testy, odborníci. Je na každom z nás, ako sa k tomu postavíme. Naozaj nám mlieko a mliečne výrobky škodia? A ako vlastne? Komu viac a komu vôbec? Prípadne čím nahradiť mliečne výrobky a ako si doplniť živiny, ktoré obsahujú.

Mlieko

Mlieko je bohatý zdroj bielkovín, minerálnych látok (vápnika, jódu) a niektorých vitamínov (A, D, E, B12). Na to netreba zabúdať… no tiež si treba priznať, že povedzme vápnik vie telo využiť len z malej časti. Mlieko totiž obsahuje aj síru a čím viac konzumujeme bielkoviny s obsahom síry, tým viac dochádza k uvoľňovaniu vápnika z kostí. A to spôsobuje ich lámavosť.
Hoci bielkoviny v mlieku sa považujú za kvalitné, čoraz viac ľudí má s ich trávením problémy a majú na ne alergiu.

Mlieko (kravské aj materské) tiež obsahuje laktózu (mliečny cukor). Túto laktózu musí telo spracovať, rozštiepiť, a to sa deje za pomoci enzýmu – laktázy. Produkcia tohto enzýmu však vekom klesá, pretože telo je geneticky naprogramované tak, aby vedelo tráviť laktózu v čase dojčenia. No a s ukončením dojčenia sa potreba štiepiť laktózu znižuje. Preto veľa ľudí trpí na laktózovú intoleranciu, ktorá sa prejavuje napríklad kŕčmi, hnačkou, nafukovaním.

Prečítajte si článok
o intolerancii laktózy.

Odporcovia mlieka tvrdia, že mlieko a mliečne výrobky poškodzujú sliznicu tenkého čreva, čím sa narušuje imunitná bariéra medzi črevom a krvou, a nestrávené bielkoviny prenikajú do krvného obehu (hoci nestrávené by sa tam nemali dostať). Vytvára sa hlien, ktorého sa telo snaží zbaviť. Ak ho nevylúči, usadzuje sa na stenách ciev a slizníc.

Mlieko však rozhodne nemožno zavrhnúť – živiny, ktoré obsahuje, sú pre organizmus prospešné. Používa ho aj ajurvéda pri rôznych zdravotných problémoch. Problémom však je, že mlieko v škatuli v obchode prešlo dlhú cestu od nadojenia až k vám, počas ktorej bolo rôzne tepelne ošetrované (napr. pasterizáciou alebo UHT ohrevom, aby bolo trvanlivé), homogenizované a inak upravované. Ako liek sa však používa čerstvé, neupravované mlieko.

Mliečne výrobky

Najmä tavené syry obsahujú rôzne prídavné látky, napr. taviace soli, farbivá a pod. „Všeobecne možno povedať, že najvhodnejšie sú neochutené kyslé mliečne výrobky – acidofilné mlieka, biele neochutené jogurty,“ píše Peter Planieta, a Zuzana Marková v knihe Varíme s láskou. „Ale ani tie neodporúčame konzumovať viac ako 3-krát týždenne. Kyslé mliečne výrobky obsahujú probiotické kultúry, ktoré zlepšujú stav tráviaceho traktu. Netreba však veriť všetkému, čo sa nám reklama snaží podsunúť.“

V skutočnosti veľa z probiotických baktérií je zlikvidovaných na svojej ceste do čriev ešte v žalúdku, kde neprežijú jeho kyslé prostredie. Okrem toho dlhá záručná doba im tiež nesvedčí, preto hľadajte a kupujte živé prírodné neochutené kyslé mliečne výrobky čo najmenej upravované.

Neviete sa vzdať mlieka?

Ak sa mlieka a mliečnych výrobkov neviete vzdať a nerobia vám zdravotné problémy, kupujte aspoň kvalitné mlieko a mliečne výrobky, najlepšie z domáceho alebo overeného zdroja alebo v biokvalite.
Ak ste zvyknutí na ochutené jogurty, skúste ich vymeniť za biele a dochuťte si ich napríklad škoricou, medom, kakaom, karobom alebo stéviou. Ovocie alebo vločky sa v kombinácii s jogurtom komplikovanejšie trávia.

Ak vám kravské mlieko a výrobky z neho spôsobujú problémy, skúste ich načas vylúčiť a nahradiť kozími alebo ovčími produktmi.
Kozie mlieko má inú stavbu bielkovín, menej aminokyselín s obsahom síry a menej zaťažuje imunitný systém.

Prečítajte si aj
Kozie mlieko. Dobré proti rakovine aj artritíde.

Alebo môžete vyskúšať rastlinné mlieka, majú príjemnú sladkú chuť. Napríklad mandľové, ryžové, sójové, pohánkové alebo kokosové mlieka. Môžete ich piť, používať na varenie či pečenie.
Taktiež môžete používať sójovú, ryžovú alebo kokosovú smotanu.
„Baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sa nachádzajú v jogurte, nájdete hojne aj v kyslej kapuste, fermentovom ochucovadle miso alebo sójovej omáčke shoyu či tamari,“ radia autori v knihe Varíme s láskou.

Zdroje vápnika

Mnohí ľudia sa obávajú, že vyradením mlieka a mliečnych výrobkov z jedálnička, prídu o potrebný vápnik. Omyl.
Dobrými zdrojmi vápnika je zelená a divá zelenina ako brokolica, kel, kôpor, petržlenová vňať, žerucha, púpavové listy, mandle, mak, sezam, strukoviny, tofu, figy, ryby, morské riasy, vajcia.

Okrem toho konzumujte aj potraviny bohaté na horčík ako orechy, tmavú listovú zeleninu, obilniny, strukoviny. Správny pomer horčíka a vápnika totiž napomáha lepšiemu využitiu vápnika.
Dopĺňajte si vitamín D, chodievajte každý deň von, slnečné žiarenie je potrebné na vytváranie vitamínu D v tele, ktorý tiež pomáha metabolizmu vápnika. A vyhýbajte sa sýteným nealkoholickým nápojom, údeninám, taveným syrom, odporúča v knihe Peter Planieta a Zuzana Marková. Fosforečnany v nich obsiahnuté totiž znižujú vstrebávanie vápnika.