Dnes máme všade čisto, príliš veľa hygieny a preto aj choroby a alergie – tvrdia niektorí ľudia. Vraj kedysi žili ľudia v špine a nemali toľko ochorení. Naozaj je to také jednoduché a priamočiare? Skutočne platí, že príliš veľa hygieny nám skôr škodí, oslabuje imunitu? A „koľko špiny“ by sme si teda mali dopriať, ak chceme byť zdravší?
Preberieme si to, určite vás zaujmú niektoré fakty a zistenia 🙂
Sme chorľavejší…
Počul ste už napríklad o ulceróznej kolitíde? Je to nepríjemný zápal hrubého čreva a je dvakrát častejší v západnej Európe ako vo východnej Európe.
Alergiami trpí okolo 20 % všetkých Američanov.
V súčasnosti trpíme oveľa častejšie chorobami ako senná nádcha, skleróza multiplex, Cronova choroba, astma…
Všetky tieto poruchy majú spoločného menovateľa: imunitný systém buď reaguje prehnane na zdanlivo neškodný spúšťač, napríklad peľ kvitnúcich rastlín, arašidy, exkrementy prachových roztočov alebo znečistenie vzduchu (v skratke, alergie).
Alebo zájde ešte ďalej a rovno napáda a zabíja civilné bunky, čo prežívame ako autoimúnne ochorenia, napríklad cukrovku 1. typu.
Hypotéza o hygiene
„Na infekcie popritom umiera menej ľudí. Koncom osemdesiatych rokov jeden vedec zistil, že miera výskytu určitých alergií u detí súvisí s počtom ich súrodencov,“ upozorňuje Phillip Dettmer, ktorý je zakladateľom a hlavným autorom jedného z najúspešnejších vedeckých blogov na YouTube Kurzgesagt – In a Nutshell s vyše 18 miliónmi odberateľov a jednou miliardou pozretí. V slovenčine mu vyšla inšpiratívna kniha Imunita.
Ponúka sa preto otázka, či „nehygienický kontakt“ medzi súrodencami vedie k vyššiemu počtu infekcií v detstve a či by to mohlo mať ochranný účinok proti alergiám. A tak sa zrodila hypotéza o hygiene a takmer okamžite sa stala obeťou svojej vlastnej výzvy. Jej odkaz bol priveľmi prostý, príliš dokonalý a priveľmi dobre zodpovedal duchu doby.
Myšlienka bola podľa P.Dettmera jasná: v horlivej snahe zbaviť sa príčiny chorôb sa ľudia stali priveľmi čistými a sterilnými. Dopustili sa tým hriechu voči prírode, a preto teraz trpíme imunitnými poruchami. Zdalo sa logické, že imunitný systém v skutočnosti na správne fungovanie potrebuje škodlivé infekcie. Riešenie sa javilo rovnako ľahké a priamočiare. Prosto buďte menej čistí, prestaňte si umývať ruky, možno zjedzte čosi pokazené a špárajte sa v nose.
Prečítajte si tiež
Správne sprchovanie. Ktorý chyby robíme najčastejšie?
Vši, kliešte, červy…
Ako to už býva, realita je oveľa komplikovanejšia a jemne odlišná. Veľa vedcov dnes hnevá, ako hypotéza o hygiene prenikla do popkultúry a myslenia. Vedie totiž k „inštinktívnym“ záverom zo strany laikov, napríklad k rozšírenému názoru, že je dobré nakaziť sa chorobami, lebo ich prekonanie nás posilní, keďže ide o prirodzený spôsob fungovania ľudí v minulosti.
Pozor! Aj naši predkovia lovci a zberači bývali chorí. Je nemožné získať presné čísla, no niektorí vedci odhadujú, že až jeden z piatich ľudí zomrel na infekciu patogénmi. Choroby však neboli rovnaké ako dnes. Zvieracie parazity boli oveľa väčším problémom ako v súčasnosti. Bežné boli vlasové a šatové vši, kliešte a najmä červy.
Keď sa z nás stali poľnohospodári a obyvatelia miest, náš životný štýl sa navždy zmenil – a s ním aj choroby, ktoré nás sužovali. Život vo vzájomnej blízkosti vytvoril perfektnú živnú pôdu pre infekčné choroby.
Špinaví predkovia?
Naši predkovia nemali vymoženosti ako mydlo a kanalizáciu, takže veľa toho robiť nemohli – naopak, nedostatok vedomostí situáciu ešte zhoršil. A keď ľudia začali domestikovať zvieratá, žili s nimi bok po boku a často dokonca spali v jednej miestnosti, niektoré patogény na nich preskočili. Náš nový životný štýl sa ukázal ako dokonalé prostredie na adaptovanie patogénov našich nových zvieracích priateľov na ľudí a naopak. V dôsledku toho za posledných desaťtisíc rokov vznikla v podstate každá infekčná choroba, ktorú poznáme dnes. Od cholery cez pravé kiahne, osýpky a bežné prechladnutie až po ovčie kiahne.
A tu sa znova stretávame s hygienou. „Hygiena je pri našej ochrane pred všetkými týmito chorobami neuveriteľne dôležitá. Potom, čo sme pred dvesto rokmi objavili drobný svet s triliónmi obyvateľov, začali sme si umývať ruky a čistiť a oddeľovať vodné zdroje od miest, kam chodíme na veľkú. Jedlo sme začali baliť do sterilných materiálov a odkladať na chladné miesta, aby ho patogény nemohli využiť ako skratku rovno do našich čriev,“ vysvetľuje P.Dettmer v knihe Imunita, v ktorej nám ukazuje vnútro organizmu a záhadný systém, ktorý nás drží zdravých a vlastne aj nažive. Rozoberá rôzne aspekty imunity – protilátky, zápaly, baktérie a vírusy, parazity…to všetko zrozumiteľne, pútavo a s množstvom ilustrácií.
Hygiena je predsa len dôležitá
Toto všetko je také dôležité, že sa oplatí si to zopakovať: mikroorganizmy spôsobujúce infekčné choroby sú pre naše biologické prostredie pomerne nové. Naše telá a imunitné systémy nemali stovky tisíc rokov na to, aby sa vyvíjali súčasne s nimi. Osýpky vás neurobia odolnejšími, len vám na dva týždne pokazia život. A ak váš imunitný systém nie je v dobrej kondícii, môžu vás tiež prosto zabiť. Nebezpečné patogény sú jednoducho nebezpečné.
Čistá voda zachránila doslova stovky miliónov životov. Hygiena – od pravidelného umývania rúk až po správne skladovanie potravy – je neuveriteľne dôležitá. Taká dôležitá ako vakcíny, ak nie viac.
Hygiena je tiež kľúčovou obrannou líniou, ktorá nás drží v bezpečí pred nebezpečnými infekciami, napríklad v prípade globálnej pandémie. Kašľanie do lakťovej jamky, pravidelné a správne umývanie rúk a nosenie rúšok nám dáva čas na zásahy väčšieho rozsahu, napríklad vakcíny alebo lieky.
Vďaka hygiene netreba predpisovať toľko antibiotík, čo automaticky bojuje proti antibiotickej rezistencii. Chráni slabších členov spoločnosti, ako malé deti alebo seniorov, ľudí s oslabenou imunitou, tých, čo chodia na chemoterapiu alebo trpia genetickými poruchami.
Prečo sme teda chorľavejší?
Hygiena je teda dobrá. Ak však nie je na vine hygiena, čo je príčinou prudkého nárastu porúch imunitného systému v posledných päťdesiatich rokoch? pýta sa Phillip Dettmer.
„Nuž možno by ste nečakali odpoveď, že predsa len to súvisí s mikróbmi, akurát iným spôsobom. Zdá sa, že aby ste si vytrénovali imunitný systém, musíte sa stretávať s neškodnými priateľmi. Váš imunitný systém potrebuje príjemné stretnutia na ihrisku, aby sa naučil, kedy byť jemný a zhovievavý. Tento pohľad na interakcie s mikróbmi okolo nás dostal viacero rozličných mien, no najlepšie sedí azda hypotéza o „starých priateľoch“, ktorá sa oveľa viac upriamuje na našu evolúciu,“ dodáva.
A tiež priznáva – trochu špiny vám neuškodí a v skutočnosti vám môže prospieť. Nanešťastie väčšina ľudí už nežije na farmách. Dnes sa neobklopujeme takým rozmanitým mikrobiálnym ekosystémom, po boku akého sme sa vyvíjali. Izolujeme sa od všetkých druhov prírodných prostredí. Úlohu tu nezohráva jediný faktor, ale viacero rozličných.
Dokonca aj v rozvinutých krajinách množstvo štúdií odhalilo, že deti, ktoré vyrastajú na vidieku a predovšetkým na farmách obklopené zvieratami a oveľa viac vystavené vonkajšiemu prostrediu, oveľa menej trpia imunitnými poruchami. Takže sa zdá, že hoci je jedno, či je dom čistý alebo nie, je dôležité, či je obklopený kravami, stromami a kríkmi a či sa tam voľne preháňajú psy.
Takže aký je záver? Umyte si ruky minimálne po každej návšteve toalety, upratujte byt, no nesterilizujte ho, a riadne čistite pomôcky na prípravu pokrmov. Deťom však dovoľte hrať sa v lese…
Foto: Tatran, Unsplash.com, Pexels.com
