Jeden z najkrajších romanticky upravených zámkov na Slovensku. Rozprávkový Smolenický zámok. A druhý, ktorý už zostal len romantickou zrúcaninou – Ostrý Kameň. Dva body, na ktoré vás zavedieme. Nachádzajú sa pod najvyšším vrchom Malých Karpát a naším východiskovým bodom bude mestečko Smolenice, kam sa môžete doviesť autom, alebo autobusom. Ideálne je naplánovať si túto turistickú spoznávaciu prechádzku na júl alebo august. Práve v týchto dvoch letných mesiacoch je totiž Smolenický zámok prístupný pre verejnosť. Inak patrí vede – je domovom vedeckých pracovníkov SAV a počas celého roka sa v ňom uskutočňuje množstvo vedeckých konferencií a sympózií.

Prechádzku k zámku teda začneme v Smoleniciach na autobusovej zastávke pri obecnom úrade. Po hlavnej ulici sledujeme žlté turistické značky, ktoré nás severovýchodným smerom privedú k odbočke doľava. Tu sa k žltej pripája modrá značka.
Po takto vyznačenej ceste sa okolo kostola a cintorína dostaneme k futbalovému ihrisku, kde motoristi môžu zaparkovať auto. Ďalej sa dá pokračovať len pešo. Strmšou skratkou cez les alebo po asfaltovej ceste okolo jazierka v parku prídeme k zámku.

Smolenický zámok

Na východnom úpätí Malých Karpát neďaleko Trnavy sa nad obcou Smolenice nachádza „rozprávkový“ Smolenický zámok. Zámok postavili na mieste hradu, ktorý slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty.
Od roku 1777 ho vlastnili Pálffyovci, ktorí ho v druhej polovici 19. storočia romanticky prestavali. Upravili ho podľa vzoru francúzskych zámkov a patrí k najkrajším romanticky upraveným stavbám na Slovensku. Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje okolitý prírodno-krajinársky anglický park, ktorý voľne prechádza do hustého malokarpatského lesa.

Smolenický zámok patrí medzi nepočetnú skupinu celistvo zachovaných hradných stavieb na Slovensku, ktorá je však podobne ako Bojnický zámok od základu romanticky prestavaná. Zámok stojí na mieste pôvodného stredovekého hradu, vybudovaného na nevysokom kopci na východnom okraji Malých Karpát.

Dobové obrazy a fotografie, ako aj náčrt J. Könyökyho z prelomu 19. a 20. storočia ukazujú, že zámok do značnej miery kopíruje pôdorys pôvodného hradu. Stavitelia v snahe vytvoriť komfortné panské sídlo budovali v podstate novotvar, aj keď sa hmota starého hradu pravdepodobne zakomponovala do vonkajšieho opevnenia zámku.

Dolné nádvorie so vstupnou bránou Smolenického zámku.

Dominanta zámku

Dominantou zámku je mohutná šesťboká veža, postavená na mieste veže pôvodného hradu. Na vežu sa napájajú dve zámocké krídla, východné obytno-administratívne krídlo s Červeným a Modrým salónikom a severné krídlo s veľkou zasadačkou, jedálňou a terasou. Obe krídla spolu s hospodárskou prístavbou vymedzujú horné nádvorie s parkom a fontánou.
Dolné nádvorie na východnej strane ohraničuje hradbový múr s kruhovou a nárožnou baštou, pri ktorej sa nachádza kaplnka.

Vstup do areálu zámku je cez priechod v severnom krídle, z oboch strán obstavanom kruhovými baštami. Na západ od neho stoja obytný objekt a budova s Poľovníckym salónikom.
V jeho interiéri a exteriéri sa s obľubou prechádzajú každú sobotu mladomanželia, ktorí sa tu fotografujú a filmujú, a často sa tu usporadúvajú aj svadobné hostiny. Zámku chýba historický mobiliár, preto je najatraktívnejším momentom prehliadky úžasný výhľad z polygonálnej veže.

Havrania skala. Legenda

Smolenický zámok, ležiaci pod Havraňou skalou, bol na začiatku 18. storočia svedkom veľkej lásky. V krajine v tom čase zúril boj medzi cisárskymi oddielmi a rákócziovským vojskom. Jedným z významných veliteľov povstalcov bol aj Ladislav Ocskay. Pri dobývaní Smolenického zámku sa dostal do zajatia, kde sa zoznámil s kastelánovou dcérou Iľkou. Obaja zahoreli láskou, avšak Iľkin otec im dal jednoznačnú podmienku. Zobrať sa môžu len vtedy, keď Ocskay opustí rady povstalcov a vzdá sa cisárovi. Ocskay si vypýtal čas na rozmyslenie a po viacerých tajných a ľúbostných stretnutiach pod Havraňou skalou nakoniec prijal kastelánovu podmienku. Zdalo sa, že snúbencom nič nebude brániť v šťastí. Avšak rákócziovskí vojaci Ocskaya uniesli do hlavného povstaleckého tábora v Nových Zámkoch, kde ho popravili. Zvesť o jeho smrti sa doniesla k Iľke, ktorá každý deň chodila milého oplakávať k Havranej skale. Po roku aj ona od žiaľu zomrela.

Od hradu k hradu

Teraz sa presunieme od Smolenického zámku na Ostrý Kameň a vezmeme si na pomoc vynikajúcu príručku vydavateľstva Dajama Od hradu k hradu. Trasa meria 13 km a stúpanie je cca 800 metrov. Spolu s návratom ide o náročnejšiu tras, zaberie vám asi 5 hodín.

Ideálne je absolvovať trasu formou okruhu, tak ako je navrhnutá. Na úvod odporúčame vybrať sa od Smolenického zámku po modro značkovanom turistickom chodníku. Ten vedie takmer po spádnici a až po dosiahnutí nadmorskej výšky okolo 500 m sa stáča do mierneho a pohodlne stúpajúceho šikmého traverzu smerujúceho nad Čertov žľab. Tu sa k nám zľava pripojí zelená značka z Čertovho žľabu, ktorú neskôr použijeme pri návrate. My však pokračujeme krátkym úsekom (neskôr ho prejdeme aj v opačnom smere) k smerovníku Záruby-sedlo.

Náš ďalší tip:
Čachtický hrad a Beckov.

Od tohto miesta stále sledujeme modré značky, ktoré vedú západným smerom po lesnej ceste severne od vrchu Čelo. Onedlho prídeme k asfaltovej lesnej ceste, po ktorej pohodlne okolo prameňa Jaskyniarska studnička zídeme na križovatku turistických ciest Brezinky-rázcestie. Z rázcestia, na ktorom sa stretajú všetky farby turistických značiek, odbočíme doprava na červeno značkovanú Štefánikovu magistrálu, po ktorej krátko pokračujeme spoločne so žltými a zelenými turistickými značkami.
Asi po 250 m na rázcestí Brezinky zídeme zo spevnenej cesty a žltej značky, ktorá vedie doľava k vodnej nádrži Buková. Odbočíme doprava na chodník, ktorý najskôr krátko vedie takmer po vrstevnici.

Na mieste, kde zelená značka pokračuje smerom do Bukovej, odbočíme opäť doprava. Po červeno značkovanom chodníku, ktorý miestami veľmi strmo stúpa lesom, onedlho dosiahneme zrúcaninu hradu Ostrý Kameň.

Hrad Ostrý Kameň

Ostrý Kameň a hrebeň Zárub.

Severozápadne od Smoleníc sa zachovali v Malých Karpatoch ruiny hradu Ostrý Kameň – bývalej kráľovskej pohraničnej pevnosti, postavenej na ochranu Českej cesty. Hrad Ostrý Kameň vybudovali na dobre obrániteľnom, ale ťažšie prístupnom mieste na skalnej hrane horského hrebeňa, ktorý vybieha z vrcholu Zárub smerom na západ. Nadmorská výška hradu je 562 m.
Hrad, nazývaný aj Ostriež (pravdepodobne podľa strmého návršia, na ktorom leží, či strážnej funkcie, ktorú plnil), bol od 14. storočia majetkom viacerých šľachtických rodov.

V čase tureckých vojen ho rozšírili o dolný hrad. Začiatkom 18. storočia ho poškodili Rákócziho vojská a odvtedy pustne. Najkratší prístup k hradu je od lokality Brezinky, odkiaľ smeruje aj naša hradná trasa, ktorá dokonale preverí našu fyzickú kondíciu.
Návšteva hradného vrchu nás odmení prekrásnym výhľadom na Malé Karpaty a Záhorskú nížinu. Zo skál, z ktorých niektoré majú aj vlastné mená (Horná bašta, Dolná bašta, Hrebeň), sú nádherné výhľady najmä na Záhorie.

Zrúcanina hradu stojí v západnej časti hrebeňa Zárub, ktorý je azda najkrajšou časťou hrebeňovky Malých Karpát. Na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny na hrebeni stála pôvodne menšia pevnosť. Zostali z nej silne rozrušené zvyšky obdĺžnikovej stavby napojenej na hranolovú vežu so vstupnou bránou.

Zbojník Hrajnoha. Legenda

Hrad Ostrý Kameň bol kedysi dôležitým strážnym miestom stojacim v blízkosti obchodnej tzv. Českej cesty, po ktorej počas celého roka prechádzalo množstvo kupcov, obchodníkov či zámožných pánov a takisto sa prepravovalo veľa tovaru. Nečudo, že táto cesta priam magicky priťahovala aj rôzne pochybné živly a najmä zbojníkov. Jedným z najznámejších bol zbojník Hrajnoha, ktorý pochádzal z myjavských kopaníc a v polovici 18. storočia bol doslova postrachom kupcov prechádzajúcich po Českej ceste popod hrad Ostrý Kameň. Zalesnený terén poskytoval celej jeho zbojníckej družine dostatok možností na úkryt, a tak ho vrchnosť dlho nemohla dolapiť. Podarilo sa jej to až v roku 1768, keď ho v Trnave odsúdili na smrť rozštvrtením a následne vyvesením na výstrahu. Podľa legendy ho vraj potom pochovali niekde v lesoch pod hradom Ostrý Kameň a na jeho hrob, pretože sa ho báli aj po smrti, privalili obrovský kameň. Dnes ten kameň možno vidieť v Smolenickom parčíku.