Hrad Strečno. Tajomný a legendárny – tipy, čo tam vidieť

Výrazná dominanta, ak cestujete medzi Žilinou a Martinom. Stredoveký hrad Strečno je zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok a stále priťahuje množstvo návštevníkov. V roku 1994 sa tam nakrúcal americký film Dračie srdce, kedysi tam žila významná osobnosť slovenských dejín Žofia Bosniaková. O jej živote sa tradujú viaceré legendy a dokonca bola námetom pre historický román Joža Nižnánskeho. No a pod hradom nájdete repliku stredovekej dediny Paseka.
To je len pár dôvodov, prečo navštíviť hrad Strečno asi 11 kilometrov od Žiliny.

Zrúcaniny sa vypínajú na ľavom brehu rieky Váh na vápencovom brale. V minulosti to bola najbezpečnejšia pevnosť Považia. Rodiny s deťmi určite zaujmú nielen prechádzky tajomným prostredím hradu, ale aj stredoveké praktiky mučenia či maketa hradu.
V spolupráci s vydavateľstvom turistických sprievodcov Dajama sme pre vás pripravili virtuálnu návštevu tejto nádhernej zrúcaniny. Povieme vám, ako sa tam dostať a čo sa oplatí pozrieť. Pridáme zaujímavosti, tipy pre rodiny s deťmi, aj povesť o legendárnej Margite a Besnej.

Ako sa dostať na hrad?

Tento hrad patrí k najdostupnejším hradom na Slovensku.
Jeho prehliadka sa dá absolvovať aj na záver asi 5 hodinovej túry napr. z Martinských holí, ale väčšina návštevníkov s deťmi a najmä motoristi určite radi zaparkujú na parkovisku pod hradom Strečno vedľa rušnej hlavnej cesty spájajúcej Martin so Žilinou. Z parkoviska vedú schody na plošinu s bufetom, za ktorým pokračujeme v priamom smere a potom odbočíme doľava. Po pár metroch sa ocitneme pri padacom moste, za ktorým sa nachádza už brána do hradu.

Jeho neustále rekonštruovaná zrúcanina, ktorú spravuje Považské múzeum, dnes tvorí neodmysliteľnú súčasť krajinnej scenérie Malej Fatry a ponúka z viacerých miest nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Hrad Strečno

Z parkoviska pod hradom vedú schody na plošinu s priestormi Považského múzea. V podhradí vybudovali v roku 2013 oddychovú zónu so stredovekou dedinou Paseka. Jej návštevu s deťmi však radšej uskutočníme až po prehliadke hradu, ku ktorému sa dostaneme po miernom výstupe. Ocitneme sa pri padacom moste a za ním na nás už čaká brána do hradu.

„Hrad je dnes prístupný verejnosti ako konzervovaná ruina. Pôvodný strážny hrad na vrchole skaly v súčasnosti reprezentuje nielen päťpodlažná hranolová veža so vstupom na prvom poschodí, ale aj priľahlé malé nádvorie s cisternou a obytná budova, ktorú neskôr začlenili do stavby východného paláca. Tento objekt postupne rozšírili o nový dvor, na ktorom stojí dvojkrídlový južný palác s točitým schodiskom, a o severný palác zakončený gotickou kaplnkou,“ popisujú autori v knihe Hrady pre deti 2 z vydavateľstva Dajama. Nájdete v nej 25 najkrajších výletov po stredoslovenských hradoch, užitočné informácie, zaujímavosti a tipy. Predtým vyšli aj Hrady pre deti 1 – západoslovenské hrady, a samozrejme, pripravujú sa aj výlety po hradoch na východnom Slovensku.

Najbezpečnejšia pevnosť

Na nižšie položenej západnej terase sa nachádza prvé predhradie, kde vyhĺbili do skaly 88 metrov hlbokú studňu. Predhradie je prístupné priechodom v budove veľkej brány, zahrnujúcej i pôvodnú bránovú vežu, a na opačnej strane sa končí nad zrázom hranolovou vežou. Obranu hradu podporila aj výstavba druhého predhradia s trojicou oblých bášt.

Vybudovaním veľkej obdĺžnikovej bašty, ktorá chránila vstupnú časť, a predsunutého opevnenia na opačnej strane zabezpečili Strečno predovšetkým pred diaľkovým útokom delostreľby. Ranobarokové delové bastióny, ktoré sú vidieť už len na historických vyobrazeniach hradu, dvojúrovňové delové pozície v priestore tretieho predhradia, priekopy a zemné násypy vytvorili do polovice 17. storočia zo Strečna mimoriadne dobre opevnený hrad.

Pútavá Kováčska dielňa

V zrekonštruovaných priestoroch sa možno oboznámiť s expozíciami Považského múzea, ktoré sa venujú najmä dejinám hradu a jeho okolia. Deti určite zaujme expozícia pod názvom Kováčska dielňa. Jej návštevníci sa môžu zoznámiť napr. so špeciálnymi kováčskymi nástrojmi, ako sú kováčske kladivá rôznych tvarov a hmotnosti, ktorými kováč kul rozžeravený kus železa na potrebný tvar, kováčske kliešte atď.
Zároveň sa dozvedia veľa zaujímavostí z pracovného života kováčov, ktorí nielenže podkúvali kone, okúvali vozy, kolesá, rebriny a vyrábali motyky, sekery, lopaty či kosy, ale medzi ich výrobky patrili aj obločné mreže či svietniky.

V miestnosti s expozíciou zrekonštruovali aj ohnisko na pôvodných základoch, ktoré sa tu nachádzali. Deti budú určite zvedavé aj na výstavu venovanú Žofii Bosniakovej, ktorá bola najznámejšou historickou osobnosťou žijúcou na hrade. Pre jej dobré skutky a pomoc chorým a chudobným ju nazývali aj Sväticou zo Strečna. V krypte hradu Strečno je od roku 2007 umiestnená hlinená kópia Žofiinej múmie. Spolu s inými exponátmi tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke.

Zaujímavé podujatia

Vo vybraných dňoch sa na hrade uskutočňujú podujatia, ktoré sú uvedené na hlavnej stránke múzea. V letných mesiacoch sú súčasťou programu prehliadok hradu aj predstavenia s vystúpeniami rytierov, sokoliarov i s ukážkami starých remesiel. Obľúbené sú aj nočné prehliadky hradu, podujatia k Medzinárodnému dňu detí, hradná škola pre deti s výukou historických remesiel, stretnutia kováčov pod názvom „Kutie“, beh do hradných schodov, atď. Každoročným vyvrcholením hradných podujatí bývajú augustové Hradné hry Žofie Bosniakovej.

Pre deti budú atraktívne aj viaceré vyhliadkové miesta, pretože Strečno patrí aj k hradom s najkrajšími vyhliadkami. Nádherný pohľad sa nám ponúka najmä z hradnej veže a z chodníka nad hradom. Krásny výhľad smeruje do Strečnianskeho prielomu v doline Váhu a časti Domašínskeho meandra. Na severe vidieť hrebeň krivánskej časti Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu a Kysucké Beskydy.

Stredoveká dedina Paseka

Po prehliadke hradu sa na spiatočnej ceste môžeme zastaviť v stredovekej dedine Paseka, ktorú postavili autenticky podľa dobových stredovekých stavieb. Ide o niekoľko malých drevených domčekov so slamenými strechami. Sú to domy stredovekého pekára, rybára, ľudovej liečiteľky a útulne pre pútnikov. Nájdeme tu aj zvonicu a studňu.

Využité sú tradičné materiály tých čias – drevo a tŕstie. Deti sa potešia aj ihrisku a ak prídeme na hrad v čase konania nejakého podujatia, uvidia v malom amfiteátri aj ukážky remesiel či rôzne kultúrne vystúpenia.

Po prehliadke hradu Strečno a dedinky Paseka môžete v okolí nájsť množstvo zaujímavých miest, ktoré sa tiež oplatí navštíviť. Kúsok od Strečna je Terchová – nielen Terchovské múzeum, ale aj rozhľadňa, či Jánošíkove diery. Prečítajte si viac v našom článku.
Kúsok od Strečna v Žiline nájdete aj Budatínsky hrad. Pod hradom si môžete objednať splav na plti po Váhu – priamo v dedinke Strečno. Alebo sa previezť kompou zo Strečna na druhý breh Váhu do Nezbudskej Lúčky.

Prečítajte si tiež
Na bicykli okolo vodného diela Žilina.

Margita a Besná

Kedysi dávno žila pod hradom krásna a dobrá dievčina Margita. Otca už nemala, ale mala veľmi zlú macochu. Ona nevedela druhým dávať radosť, iba robiť zle. Štekala na každého ako pes, nuž nečudo, že dostala prezývku Besná. Najviac nenávidela svoju nevlastnú dcéru. Nielen pre jej krásu a dobrotu, ale bolo v tom ešte aj voľačo iné. Margita sa totiž zaľúbila do švárneho junáka menom Jurko.

Celé Strečno prialo mladým, pretože sa mali radi. Macocha lásku nepoznala, jej neostalo v srdci nič iné, len nenávisť. Rozhodla sa, že sa Margity zbaví a tým si získa Jurkovo srdce.
„Margitka moja milovaná, pomôž mi, asi umriem,“ povedala jej jedného večera.
„Čo sa vám stalo? Ako vám môžem pomôcť?“, opýtala sa jej Margita.
„Jedine lekár mi pomôže, ale on býva ďaleko. Pokiaľ ma máš rada, dôjdi po neho,“ prosila.

Margita sa teda obliekla a šla po lekára cez les. Macocha striehla na ňu za jedným stromom a keď videla Margitu, ako hľadá cestu, zhodila ju z kopca priamo do Váhu. Vlny zaniesli Margitino telo ku skale, ktorá od tých čias nesie jej meno. Mládenec Jurko na druhý deň márne prehľadal celé okolie, milú nenašiel. Macocha však odvtedy nemala dobrý spánok. Zjavoval sa jej duch Margity a pravidelne ju strašil. Macocha sa nevedela vyspať, zostarla a doslova zomierala za živa. Načisto zošalela a skočila do Váhu zo skaly, ktorá sa odvtedy volá Besná. Pri plavbe po Váhu je dodnes tento úsek nebezpečný a utopilo sa tu už veľa ľudí.

Foto: Dajama, Považské múzeum