V lese žil viac ako štyri roky. Jeho život nemal smer, hľadal sa, bol zavalený myšlienkami, s ktorými si nevedel poradiť. Možno máte občas aj vy taký pocit. Sme presýtení informáciami, faktami a útek z civilizácie môže niekedy výborne pomôcť. Možno aspoň na pár hodín, aj to vás vie nabiť energiou. Ešte lepšie na pár dní, počas ktorých môžete nájsť pokoj a rovnováhu. Švéd Markus Torgeby urobil ráznejší krok – odišiel žiť do lesa, aby získal novú perspektívu a pohľad na život.
Prinášame vám niekoľko jeho tipov, ako prežiť v prírode – založenie ohňa prakticky s ničím. Ako efektívne vysušiť oblečenie, keď poriadne zmoknete. Prečo je vlna na nezaplatenie, ako mať stále nohy v teple a ako odsať výživnú živicu z brezy?
„Keď som už nemal čo dať do úst, na niekoľko týždňov som sa zamestnal ako opatrovateľ v starobinci v Järpene. Zo zárobku som vyžil ďalší polrok,“ popisuje Markus svoje obdobie života v lese. Ak vás to zaujíma oveľa viac, prečítajte si jeho knihu Pod šírym nebom, vyšla aj v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.
Markus rúbal drevo, nosil vodu, skrátka, pracoval fyzicky, aby prežil a zohrial sa aj v zime. Všetko robil v pokojnom tempe, mal čas venovať sa svojim myšlienkam. Prešli aj dva mesiace bez toho, aby s niekým prehovoril. „Odkedy hlava spolupracovala s telom, zmenil sa aj môj štýl behu. Pochopil som, že už nikdy nebudem najlepší, a preto už pre mňa beh nebol iba o meraní času a o vysokých ambíciách,“ spomína si.
Keď bežal po kopcoch alebo nevyšliapaných lesných cestičkách, netrénoval pre budúce ciele. Po ničom netúžil a žil v prítomnosti.
4 roky v prírode – užitočné tipy
Zápalky, zapaľovač alebo kresadlo?
Až počas života v lese si Markus uvedomil, aký dôležitý je oheň. Dáva slobodu. S obyčajnou škatuľkou zápaliek môžete založiť oheň a kdekoľvek si navariť.
No tú nemáte vždy a nevýhodou je, že nefungujú, keď navlhnú. Čiže v lese sa človek veľmi rýchlo naučí, že ich treba skladovať v igelitovom vrecku. Keby si mal vybrať, zvolil by radšej kresadlo.
Kresadlo ľudia používali už v mladšej kamennej dobe. Nenavlhne, nemá voľné časti, ktoré by sa mohli zničiť, a neopotrebuje sa. Vždy vykreše iskru, aj keď má človek mokré ruky a vzduch je vlhký, stačí len trochu praxe a plánovania.
Vezmete napríklad suchú hubu, napríklad práchnovec kopytovitý. Priložíte k nej oceľ, po ktorej rýchlym tvrdým pohybom prejdete nožom. Tým vznikne iskra a po jemnom fúkaní sa iskra rozhorí. Keď sa nôž trie o kresadlo, vznikne špecifický pach, ako keď brzdí vlak. To je zmes ocele a ohňa.
„Napríklad zapaľovače na cigarety sú v lese úplne zbytočné. Skladajú sa zo súčiastok, ktoré sa často kazia, a nedajú sa použiť, ak má človek rukavice. V treskúcej zime sa plyn schladí na nízku teplotu, takže vznikne iba malý modrý plamienok,“ radí Markus.
Ako založiť oheň?
Vedieť založiť oheň patrí k všeobecným schopnostiam. Stačí zopár vedomostí, zápaliek, lásky a trpezlivosti. Najprv však potrebujete niečo horľavé. V lese vždy nájdete množstvo vhodného materiálu, treba však začať v malom.
Markus odporúča nájsť brezu a odlúpiť suchú kôru. Je to podobný pocit, ako stiahnuť odumretú kožu. Keď máte plné vrecko kôry, máte dosť na založenie ohňa. Potom odlomíte tenučké konáre, ktoré rastú vždy nízko, pri kmeni smrekov. Z praskania môžete počuť, aké sú suché – nezáleží na tom, či leje ako z krhly, horné vetvy vždy chránia tenké konáre v spodnej časti. Zoberte ich toľko, aby ste naplnili bežnú igelitovú tašku.
Potom na zemi pohľadajte konáre s hrúbkou prsta. Zozbierajte ich toľko, koľko sa vám zmestí do náručia. Nakoniec pozbierajte rovnaké množstvo konárov s hrúbkou predlaktia. Teraz môžete založiť oheň.
Ak fúka, nájdite závetrie. Platí pravidlo, že na založenie ohňa by mala stačiť jedna zápalka. Vtedy ste dobre pripravení. V opačnom prípade sa musíte pripraviť dôslednejšie. Najprv položte hrubšie konáre na zem ako základ. Vlastným telom vytvorte bariéru proti vetru, veľké konáre zasypte suchou kôrou a zapáľte ich. Ak sa oheň rozhorí, opatrne priložte na kôpku tenké konáriky. Zatlačte ich k plameňu, a keď sa chytia, pridajte hrubšie konáre a potom ešte hrubšie.
Ukladajte ich neusporiadane, potrebujú totiž dostatok vzduchu a priestoru, vtedy budú horieť najlepšie. Len čo sa plameň poriadne rozhorí, môžete doň nahádzať čokoľvek – tenké alebo hrubé konáre, suché či mokré. Nedá sa to pokaziť.
Najlepšia ovsená kaša
V lese nie je vždy niečo na jedenie a Markus prežil doslova na vlastnej ovsenej kaši. Experimentoval, skúšal a napokon vytvoril dokonalú ovsenú kašu v prírodných podmienkach:
Pripravíme si oceľový hrniec, lyžicu, nôž, mlieko, ovsené vločky, škoricu, hrozienka, figy a tvrdé jablko. Nájdeme studenú tečúcu vodu. Založíme oheň, pokojne môže aj trochu čmudiť – dym kašu zaujímavo ochutí.
Do hrnca nalejeme pol litra vody a pridáme škoricu, za hrsť hrozienok a figy nakrájané na menšie kúsky. Varíme, kým sa voda nezafarbí od sušeného ovocia, potom pridáme jablko nakrájané na kocky.
Opäť chvíľu povaríme. Ak sa nedá regulovať teplo ohňa, prilejeme trochu vody. Nasypeme tri decilitre ovsených vločiek a varíme, kým kaša nezhustne. Dolejeme mlieko a jeme priamo z hrnca, kým nebude žalúdok spokojne priasť.
Tip: Koncom leta môžeme pridať čučoriedky, maliny alebo iné lesné plody. V zime človek minie viac energie, takže navrch môžeme naliať smotanu.
Sušenie oblečenia a ponožiek
V daždi majte dlhý nepremokavý pršiplášť. V nejakej súprave vám bude teplo a spotíte sa, v pršiplášti po kolená môže zdola prúdiť vzduch a tým sa reguluje teplo. Na výlet v ktoromkoľvek ročnom období si do nepremokavej igelitovej tašky v ruksaku vždy pribaľte súpravu suchého oblečenia, ktorá pozostáva zo spodnej bielizne, z hrubšieho svetra a ponožiek.
Sušenie ponožiek je pomerne ľahké a uspokojujúce. Pri ohrievaní jedla si ich navlečte na ruky a sušte nad liehovým varičom alebo ohňom. Budete cítiť, ak budú príliš horúce, a nezničíte ich. To by sa mohlo ľahko stať, keby ste ich prehodili cez konár alebo zavesili na šnúru nad ohňom.
„Mojou najobľúbenejšou metódou je toto: pevnú fľašu na vodu naplním vriacou vodou a natiahnem na ňu mokré ponožky. Čím je vonku chladnejšie, tým rýchlejšie schnú – potrvá to nanajvýš päť minút. Z vody potom pripravím čaj alebo fľašu použijem na vyhriatie spacieho vaku,“ popisuje Markus Torgeby v knihe Pod šírym nebom.
Sušenie oblečenia trvá dlhšie. Najlepšie je založiť oheň a sedieť pri ňom v mokrom oblečení. Teplo z ohňa a ľudské teplo spôsobia, že vlhkosť zmizne. Podobne ako pri ponožkách budete vedieť, kedy je horúčavy priveľa. Ak zavesíte oblečenie na šnúru nad ohňom, nezabudnite dávať pozor, aby sa nezničilo.
Vlna je na nezaplatenie
Vlna je materiál, ktorý ľudstvo používa tisícky rokov. V teple schladí a v zime zahreje. Zahreje aj vtedy, keď zvlhne. Vyrába sa z nej odev od spodnej bielizne a ponožiek po svetre a čiapky. Ovce sa pasú na tráve a polia vďaka nim nikdy celkom nezarastú.
Vlna zachytí tridsať percent vlhkosti a stále hreje. Nijaký iný materiál to nedokáže. Vlna obsahuje lanolín, ktorý pri kontakte s vlhkosťou vytvára vlastné mydlo a odpudzuje nečistoty. Kvalitný vlnený odev sa ľahko udržiava, stačí ho na chvíľu zavesiť. Vlna nepáchne.
Vlnená spodná bielizeň je neraz drahšia ako syntetická, ale keď si človek vypočíta, čo za svoje peniaze dostane, oplatí sa to. Bez ohľadu na to, koľko technických termínov výrobcovia syntetickej spodnej bielizne používajú, stále platí, že predávajú produkty zlej kvality.
Vyhýbajte sa však upravenej vlne.
Základ – nohy v teple
Zimné topánky, ktoré obchodníci v súčasnosti predávajú, sú zvyčajne tvrdé a tvarované tak, aby sme do nich ľahko vložili nohu. Práve preto chodidlo mrzne. Pohľadajte radšej mäkké topánky z materiálu, ktorý na seba viaže veľa vzduchu. Podrážka by mala byť poddajná a široká, vtedy môžu pracovať všetky svaly chodidiel a bude vám od nôh teplo.
V lete chodí Markus zvyčajne naboso, po tvrdom povrchu v sandáloch. Ak je mokro alebo zima, nosí gumové čižmy so zhrnutou sárou. Väčšina dnešných turistických topánok je príliš tvrdá. Hodia sa napríklad na túru v kamenistej južnej Európe, ale švédska príroda je mäkká a vlhká, a preto je lepšia obuv, v ktorej sa musia zapojiť všetky svaly chodidiel. Nohy by mali byť vytrénované a silné – to je ich úloha. Argument, že stabilné topánky uľahčia prácu chodidiel, sú podľa markusa len prázdne reči predajcov.
Sekera a nožík
Markus na sekeru nedá dopustiť a doslova mu veľakrát zachránila život. Nôž má na rezanie povrazov, štiepanie malých kúskov dreva a kresanie iskier, no predovšetkým na rozptýlenie. Ak necháte nôž a myšlienky putovať po kúsku dreva, môže vzniknúť hocičo od varechy po detskú hračku.
Zožeňte si mäkkú drevenú rukoväť, ktorá sa pohodlne drží v ruke, podľa možnosti so zarážkou medzi rukoväťou a čepeľou noža, aby ste sa neporezali, keby sa vám nožík vyšmykol. Alternatívou je kúpiť si obyčajný plastový nožík značky Mora, ktorý sa dá kúpiť za menej ako desať eur. Keďže je taký univerzálny, zohnať ho možno takmer všade.
Prečítajte si tiež
Ako prežiť dnešný deň šťastne? 3 jedy, ktoré oberajú o pokoj.
Odsávanie živice z brezy
Na jar, keď sa objavia prvé brezové púčiky, je načase načerpať zopár litrov živice. Strom to nepoškodí, vznikne len malá ranka, ktorá sa rýchlo zacelí, a ostane po nej iba nenápadná jazva. Pre brezu je to ako krvácanie z nosa.
Budete potrebovať vŕtačku, rúrku alebo slamku, povraz a fľašku. Do kmeňa vyvŕtajte šikmo dohora dieru širokú ako malíček a hlbokú približne dva centimetre. Zatlačte rúrku alebo slamku tak, aby vyústila do fľašky, ktorú pripevníte k stromu. Za niekoľko hodín sa fľaška naplní.
Sladká brezová živica obsahuje zdravé aminokyseliny, enzýmy a stopové prvky ako vápnik, draslík, horčík a mangán. Keď slnko a púčiky zvnútra vysušia strom, korene vytiahnu zo zeme vodu, ktorá vylezie hore kmeňom a roztečie sa do konárov sťaby potôčik ignorujúci gravitačný zákon. Po týždňoch vypučia lístky a už sa nebude dať načerpať.
Zdroj a foto: Markus a Frida Torgeby, Ikar, Pod šírym nebom