Zabudnuté hrady Malých Karpát. Biely Kameň, Dračí hrádok, Kuchyňa…

LinkedIn

Prechádzky po slovenských hradoch vždy stoja za to. Spojíte to s turistikou, spoznáte nový kút našej krajiny a navyše sa vrátite v čase. Nahliadnuť do histórie je vždy lákavé a obohacujúce. Už pri predstave, že na mieste, kde práve stojíte, stál niekto aj pred sto, dvesto, tisíc rokmi, je neuveriteľná.
O to viac to platí pri pátraní po už zaniknutých historických lokalitách. LepšíDeň.sk v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vás pozývajú na výlet k zrúcaninám a zabudnutým hradom, ktorých máme na Slovensku neúrekom.
Objavte spolu s nami zabudnuté hrady Malých Karpát ako Biely Kameň, Dračí hrádok, Starý pezinský hrad, či Hrad Kuchyňa.

 

Zabudnuté hrady Malých Karpát

Mnohé hory, lesy ukrývajú staré zrúcaniny, ktoré dýchajú históriou a tajomnom. Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m) síce nepatria medzi vysoké pohoria, no práve v tom je ich krása. Všetko v nich máte na dosah ruky. Nie je potrebné príliš premýšľať o vrtkavosti počasia, o dĺžke túry či o mnohých ďalších aspektoch. Ide o turisticky nenáročnú, no krásnu lokalitu.
Malé Karpaty sú začiatkom Karpatského oblúka a zároveň jeho najzápadnejším pohorím. Ponúkajú množstvo turisticky atraktívnych miest a ukrývajú zaujímavé zrúcaniny zaniknutých hradov. Známy Pajštún či Devín necháme nateraz bokom – písali sme o nich samostatné články. Poďme sa teraz pozrieť na iné štyri zrúcaniny.

1. Hrad Biely Kameň

zabudnuté hrady Malých Karpát - Biely Kameň

Cesta k hradu Biely Kameň.

Najrozsiahlejší a najzachovalejší zo štvorice zabudnutých hradov je hrad Biely Kameň. Nachádza sa severozápadne od mesta Svätý Jur v lokalite zvanej Neštich. Prístupný je po žltej turistickej značke, ktorej začiatok je na železničnej zastávke Svätý Jur. Prechádzkou cez zástavbu, námestie a miernym, miestami strmším stúpaním sa na hrad dostaneme zhruba za 50 minút, no ak zastaneme autom až v hornej časti mesta, za 15 minút sme hore. Hrad sa nachádza v nadmorskej výške 300 m. Je výrazne porastený vegetáciou a jeho múry zasiahnuté hlavne časom. O to viac poteší úprava výstupných schodov do útrob hradu.

Biely Kameň nahradil pôvodné slovanské hradisko na opačnej strane údolia, vystavané v období Veľkomoravskej ríše, slúžil zrejme na ochranu západnej hranice Uhorska.
Prvá písomná zmienka o hrade Biely Kameň pochádza z roku 1271, aj keď existuje domnienka, že ho založili templári už v 11. storočí.
Počas agresívnych tureckých vpádov v roku 1663 bol hrad vypálený. Zničené bolo aj mesto Svätý Jur. Dodnes sa z hradu zachovalo zopár múrov a na niektorých miestach je badať predpokladaný tvar hradu.

Hrad je v súčasnosti dobrým miestom na relaxáciu. Počas teplejších dní sa dá využiť ohnisko priamo uprostred hradu. Pre rozrastenú vegetáciu je výhľad značne obmedzený a počas leta v podstate žiadny, no aj napriek tomu je toto miesto veľmi príjemné na trávenie času v útrobách lesa.

 

2. Dračí hrádok

Zabudnuté hrady Malých Karpát - Dračí hrádok

Najzápadnejšie položený z predstavovaných hradov je Dračí hrádok, inak nazývaný aj Hadí hrad. Nachádza sa v katastri obce Borinka.
Hrádok pravdepodobne stál už v 13. storočí a jeho majitelia boli páni zo Svätého Jura a Pezinka rovnako ako hradu Biely Kameň.

História Dračieho hrádku je veľmi nejasná. Niektorí historici tvrdia, že nejde o hrad, ale len o ochrannú vežu neznámeho hradu. V hre by mohol byť Stupavský hrad, no ten bol podľa viacerých indícií skôr reprezentačný zámok. Presná poloha zaniknutého hradu je neznáma. V knihe Stupava – Potulky je dokonca Dračí hrádok stotožňovaný so Stupavským hradom a píše sa o ňom ako o tom istom objekte.

O „našom“ Dračom hrádku existuje aj teória, ktorá považuje hrad za provizórnu stavbu určenú na oslavy korunovácií kráľov, prípadne aj ako kulisu k rytierskym hrám. Avšak najviac dôkazov svedčí v prospech teórie, že Dračí hrádok bol akýmsi pobočným hrádkom hradu Pajštún. Slúžiť mohol ako vysunuté sídlo či na prípadné prenocovanie.

Prechádzka k Dračiemu hrádku
Tú si možno naplánovať buď ako krátky popoludňajší výlet, alebo ako dlhšiu túru. Autom môžeme prejsť k turistickému smerovníku Pod Dračím hrádkom (nachádza sa na ceste za Borinkou smerom na Košarisko), pokračujeme po žltej turistickej značke a následne po významovej odbočke žltej značky sme za 30 minút prechádzky lesom na Dračom hrádku.
Núka sa aj začiatok v obci Borinka, následný ostrý výstup po červenej značke na Pajštún a po žltej na Dračí hrádok. Návrat je potom možný asfaltkou do Borinky. Tento variant zvládneme za štyri hodiny aj s dlhými prestávkami na obdivovanie malokarpatskej prírody.

 

3. Starý pezinský hrad

Zabudnuté hrady Malých Karpát - starý pezinský hrad

Vrch, na ktorom stál Starý pezinský hrad.

Pri hľadaní zrúcaniny hradu zväčša nájdeme aspoň nepatrné pozostatky. V prípade tohto hradu sme okrem zarasteného kopca a vyplašeného diviaka nenašli nič. GPS súradnice však neklamali a udaná poloha hradu sedela s miestom, na ktorom som stál.

Zaniknutý hrad je len pár metrov od hlavnej cesty cez Babu. Leží nad sútokom potokov Sedláčkov jarok a Blatina. Časť hradného vrchu padla za obeť kameňolomu. V rôznej literatúre sa dočítame, že hrad bol drevený s prípadným pokrytím hlinou.
V okolí hradného kopca je množstvo kameňov s až príliš ideálnym tvarom na stavbu pevnosti. Pripomína to rozpadnuté múry popadané dole strmým svahom.

Zrejme sa pýtate, ako bol vôbec tento hrad objavený? Objavili ho až v tomto storočí na základe archeologických nálezov starej keramiky. Dlho zostal neobjavený, pretože bol zle zakreslený do mapy. Ten, kto hrad stáročia dozadu zakresľoval, si pomýlil doliny povyše Pezinka, a tak ľudia hrad márne hľadali. Je pomerne hlboko v horách na stiesnenom a úzkom vrchole. Jeho funkcia bola zrejme strážna. Strážiť mohol cestu, ale aj miestne bane. V podhradí sa počas éry grófov z Jura a Pezinka ťažilo zlato, čo by vysvetľovalo umiestnenie hradu tak ďaleko od mesta Pezinok.

Výstup k hradu je najprijateľnejší z lokality zvanej Rybníček, ktorá sa nachádza v blízkosti motoristického areálu Kameňolom. V mieste sa dá zaparkovať a pre nemotoristov je k dispozícií autobusová zastávka. Výstup je krátky, niekoľkominútový, no kopec je poriadne ostrý (GPS súradnice 48.343727 17.222250).
Zo skalnatého vrcholu je čiastočný výhľad do doliny. Je takmer isté, že na hradnom vrchu zaniknutého hradu nenájdeme nikoho, keďže ani väčšina domácich o existencii hradu nemá ani tušenie.

 

4. Hrad Kuchyňa

Zabudnuté hrady Malých Karpát - hrad Kuchyňa

Pozostatky hradu Kuchyňa.

Nad lokalitou Vývrať sa nachádza ďalší zaniknutý hrad Kuchyňa, po ktorom ostali nepatrné pozostatky kamenných stien. Dokonca nepoznáme ani jeho pôvodné meno, nemáme k dispozícií žiadnu písomnosť. Spĺňa však typické znaky hradu, najpravdepodobnejšie strážil cestu a v jeho blízkosti sa nachádzala stredoveká osada. Historici sa domnievajú, že vznikol na prelome 13. a 14. storočia.
Presný tvar hradu je len domnienka. Zaujímavosť je aj názov hradného vrchu v starých mapách. Do 19. storočia bol vrch označovaný menom Zámecsek, v novších mapách už názov vrchu ostal nepomenovaný.

V blízkosti zaniknutej stavby sa nachádza vrch s názvom Zámok. Prístup je od turistického označenia Vývrať, ležiaceho na modrej značke. V tomto bode je nutné turistické značenie opustiť. Po asfaltke doľava a následne po približne 500 metroch sa dostaneme k rampe označujúcej Lesy SR.

Prístupové chodníky sú z tohto miesta dva. Pustite sa doľava – pri poľovníckej posiedke je nutné odbočiť doprava, prejsť krížom cez lúku a po improvizovanej lesnej ceste ísť až po druhú odbočku lesnej cesty doprava. Po niekoľkých desiatkach metrov zbadáme na kopci vpravo od nás zvyšok hradného muriva. A to je náš hrad. (GPS súradnice 48.4214 17.19681).
Na vrchole sa nachádza ohnisko a pre vegetáciu je čiastočný výhľad. Zaniknutý hrad je obklopený pokrivenými bukmi, ktoré robia zo zrúcaniny stredovekej stavby tak trochu strašidelné, no pritom kúzelné a krásne miesto.

Text a foto: Matej Motyčka
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Predplaťte si najstarší časopis Krásy Slovenska.

časopis Krásy Slovenska


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.