Tamara Šimončíková Heribanová: Naša Emilka je ten najväčší zázrak

Dcéra Emilka je pre ňu prvoradá a mnohé veci išli bokom, aby sa jej mohla venovať naplno. Možno aj projekty, ktoré by rada robila, bola by v nich skvelá, no materstvo nechcela robiť na pol plynu. Aj preto čitatelia už dlho čakajú na ďalšiu jej knihu.
Občas sa však Tamara Šimončíková Heribanová objaví v médiách ako naposledy z plesu v Opere. V nádhernom kroji vyrážala doslova dych. Tami miluje kroje, zbiera ich už 15 rokov a pre náhly mimoriadny záujem Slovákov o kroje má aj vysvetlenie: svet je globalizovaný, neraz žijeme vo virtuálnych svetoch a takéto prejavy ľudovosti, príslušnosti k určitej národnosti, komunite sa stávajú oveľa dôležitejšími. „A naše kroje sú klenotmi aj kvôli tomu, že ich výroba si vyžadovala celé mesiace mravčej práce a trpezlivosti,“ dodáva Tamara Heribanová.

V rozhovore pre LepšíDeň.sk sa dozviete nielen o krojoch, knižkách, jej dcérke Emilke, ale aj o priateľke ilustrátorke Petre Hilbert, ktorá nedávno zomrela mladá na zákernú chorobu. „Petra zasadila semienka a na nás je aké kvety z nich vyrastú,“ dodáva Tami. Tiež sa rozhovorila o sociálnych sieťach, kde má desaťtisíce fanúšikov, s ktorými rada a často komunikuje. A prezradila, čo pre ňu znamená skutočné šťastie a čo jej vie vylepšiť deň.

Vyrástla som do vnútorného pokoja a šťastia

»LepšíDeň.sk: Tami, poznáme sa už dosť dlho a je neuveriteľné, aká si vždy usmiata, veselá, pozitívne naladená, plná energie…ako to robíš 🙂
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Ani neviem. Nejak sa tak stalo, že som vyrástla do vnútorného pokoja a šťastia. Vekom som prišla na mnohé veci, mnohé mám už zažité, prežité, mnohé i stratené, niečo dokonca znovunájdené 🙂 V dvadsiatke som mala úplne iný životný pocit ako mám teraz. Nie je však celkom pravda, že som vždy plná energie. Niekedy som aj veľmi unavená, ale to človek môže potom aspoň snívať o tom, že sa raz poriadne vyspí. Na to sa celkom teším.

»LepšíDeň.sk: Presne – človek by si povedal, že s narodením bábätka, dcérky Emilky, spomalíš, budeš unavená ako správna mamina 🙂 Ale ty nie, akoby si mala v sebe batérie a šlapeš, máš rôzne aktivity a navyše si to všetko vychutnávaš…
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Mám to šťastie, že projekty do ktorých som zapojená, sú zmysluplné a dovolím si povedať, že aj užitočné. Keďže pracujem so skvelými ľuďmi, dodáva mi to obrovskú dávku radosti. Na prvom mieste je však Emilka. Mnohého som sa zriekla, pretože som sa rozhodla nebyť rozlietanou mamou s neuspokojenými ambíciami. Čo mi chýba je práca v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, kde som pôsobila ako interná doktorandka. Viem však, že momentálne by som pri Emilke nedokázala dať môjmu výskumu to, čo si vyžaduje.

»LepšíDeň.sk: Pred časom si na Plese zažiarila v nádhernom kroji z medzivojnového obdobia. V kroji z Očovej, ktorý ti mimochodom veľmi pristal. Vyzerala si úžasne… toto si asi počúvala často 🙂 Prečo kroje? Máš ich doma plné skrine – v čom tkvie ich pôvab pre teba, mladú, modernú ženu?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Kroje zbieram už vyše pätnásť rokov, dnes ich mám vyše tridsať kompletných. Moja láska k ľudovému odevu pramení ešte z čias detstva, ktoré som z časti trávila u starkých v Hornej Strede. Vtedy bolo úplne normálne vidieť staršie ženy v krojoch aj počas bežného dňa.
Krásu farebných naškrobených rukávcov som obdivovala už ako malá, babička učiteľka ma veľmi skoro zoznámila s poctivou remeselníckou prácou, spoločne sme pozerali staré rodinné fotografie a ona mi rozprávala, ako vyzeral svet kedysi. Dokonca sme navštevovali susedky v dedine, ktoré sa v tom čase ešte venovali paličkovaniu a vyšívaniu.

Tamara Šimončíková Heribanová:
“Naše kroje sú klenoty.”

»LepšíDeň.sk: Takže ty si vlastne také folklórne dieťa. Oco bol tuším lúčničiar a mama tiež tancovala…
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Tatino, konzervatorista, hral v Lúčnici na dychových nástrojoch, na trombóne, píšťalkách, fujare. Pôsobil tam niekoľko rokov počas vysokej školy, mamina dlhé roky tancovala vo folklórnych súboroch.
Ja som tiež navštevovala ako malá rôzne folklórne súbory, ale naplno ma to chytilo až neskôr. Paradoxne počas gymnaziálnych čias vo Viedni. V tom čase sa o pôvodné, autentické kroje zaujímalo veľmi málo ľudí.
Momentálny zvýšený záujem Slovákov o folklór je podľa mňa spojený aj s dobou, kedy Európa stráca ten charakter, ktorý mala doposiaľ. Svet je totálne globalizovaný, mnohí žijú navyše v algoritmických virtuálnych svetoch. Potom je prirodzené, že sa do popredia dostávajú otázky identity spojené so záujmom o históriu, pôvod, národnú materiálnu a duchovnú kultúru.

»LepšíDeň.sk: Máš pravdu. Kroje akoby prichádzali opäť do módy. V rôznych variáciách sa dostávajú aj na módne móla. Relácia Zem spieva. Vlani sa ukázala vo Vancouveri Kate Middletonová v krásnych šatách s výšivkou. Dizajnéri ako Louis Vitton siahajú ku krojom po inšpiráciu…
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Rapídny folklórny boom nastal u nás tento rok. Keďže sa zbieraniu krojových súčastí, lokalizácii, kompletizácii a oprave krojov venujem už dlhšie obdobie, môžem povedať, že situácia sa totálne zmenila.
Ešte pred pár rokmi sa mnohí starých ľudových odevov zbavovali. Pre mňa boli a sú vždy i torzovité poškodené kúsky vzácnosťou, pretože aj keď viem, že nebudem schopná ich zreštaurovať, poslúžia ako historický artefakt. Je to navyše dokumentácia spôsobu vyšívania, šitia. Aj takéto kúsky ukazujú vývoj v odievaní.
Vo všeobecnosti, čo môže byť vyššie Haute Couture, teda vysoké krajčírstvo, ako detailná ručná práca? Naše kroje ponúkajú neskutočne rôznorodú škálu náročných techník. Veď už koncom 19. storočia bolo Slovensko preslávené po celom svete vďaka našim vyšívacím spolkom.
Napríklad Spolok domáceho priemyslu Izabella, založený arcikňažnou Izabellou Habsburskou v Cíferi združoval 1500 vyšívačiek. Odbyt bol v prostredí bohatých mešťanov v Uhorsku, Francúzku, Amerike.

Prečítajte si aj ďalšie ROZHOVORY.

»LepšíDeň.sk: Robíme na Slovensku dosť toho, aby sa zachovala táto tradícia krojov?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Poznám ľudí, ktorí robia v oblasti edukácie, osvety, aj v otázkach zachraňovania krojov veľa a vážim si našu spoluprácu. Avšak hovoriť o úcte k tradíciám, nič si v danom smere nenaštudovať a potom oblepiť v Číne vyrobené veci polyesterovou folkloristickou stužkou a predávať ich ako symbol spojenia dedičstva našich predkov s moderným považujem za číry biznis.
Naše kroje sú klenotmi aj kvôli tomu, že ich výroba si vyžadovala celé mesiace mravenčej práce a trpezlivosti. Veď len zhotovenie vyšívaných rukávcov z niektorých regiónov trvalo žene jednu celú zimu, teda vyše štyroch mesiacov. Náš ľudový odev má svoje striktné pravidlá. Kto sa venuje krojom vie aké dôležité je vhodné ustrojenie. Samozrejme svet krojov je prepojený na špecifickosť lokality, odkiaľ pochádzajú a preto je konzultácia s lokalpatriotmi a odborníkmi z obce, dediny, regiónu nevyhnutná.

Tamara Šimončíková Heribanová a Dana Kleinert

Tamara Šimončíková Heribanová roky podporuje slovenský dizajn a lokálnych módnych tvorcov. Koncom marca 2017 spolu s dizajnérkou Danou Kleinert predstavili prvú mapu slovenskej módy a dizajnu. foto Jarka Črepová/ Slovak Fashion Council

»LepšíDeň.sk: Napísala si viacero knižiek, ako Predavačky bublín, Malá doba ľadová, ale úplne úžasné boli dve knihy pre deti Misia Eva. Kedy bude tretia kniha pre deti 🙂 ?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Najskôr musím dopísať román, na ktorom s prestávkami pracujem už tretí rok. Próza má pracovný názov Pendleri a je to text hádam asi s najväčšími autobiografickými presahmi, napriek tomu, že hlavná postava je muž.
Jeho snaha rekonštruovať minulosť prináša obrazy pohraničnej oblasti za priechodom Berg, minulosť strávenú na železničných nástupištiach, plných skladačiek pervitínu, pašovania kartónov cigariet, sfalšovaných vysvedčení, kradnutého rakúskeho tovaru v školských ruksakoch. Spomienky sa zrazu premieňajú na živý organizmus, v ktorom nachádza to, čo stratil niekde na dnes už neexistujúcich nástupištiach südbahnhofskej vlakovej stanice.
Spracovanie tejto témy bolo pomerne náročné aj v tom, že som vychádzala z reálnych osudov niektorých študentov, ktorí sa len s nevôľou chceli rozpomenúť na obdobie ktoré cielene vytesnili.

»LepšíDeň.sk: Ok, na knižku sa už tešíme, ale nezabudni ani na detské príbehy, ktoré ti naozaj idú. Veď aj Emilka by si čosi zaslúžila, predsa len rastie. Čítate jej rozprávky alebo rozprávate?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Teraz má Emilka štrnásť mesiacov, na rozprávky je ešte malá, ale o chvíľku to začne a už sa na to obdobie veľmi teším. Ku knihám má vrúcny vzťah, tých určených pre najmenších má viacero a rada v nich listuje.

Ak deťom vyčarili moje knihy úsmev na tvári,
tak je to viac než dosť.

»LepšíDeň.sk: Krásne ilustrácie urobila pre dve knižky Misia Eva Petra Hilbert, ktorá však mladá prednedávnom zomrela po ťažkej chorobe. Boli ste si blízke. A vraj Petra mala neuveriteľnú chuť žiť, vychutnávať si ešte rodinu, synčeka, prácu… nemáš pocit, že niekedy si nevieme užívať život. Až musí prísť nejaký zlom, tragédia, smutná udalosť, aby sme sa akoby zobudili a začali naozaj žiť?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Je to v mnohých prípadoch tak, že hodnotu zdravia zistíme, až keď niekto v našom okolí bojuje so smrteľnou chorobou. Ak sa nás to bytostne týka.
Petra bola úžasný človek, výnimočná umelkyňa. Som vďačná, že som mala možnosť pracovať s ňou a byť jej blízkou priateľkou. Každý kto pracoval s Petrou, mal možnosť zažiť absolútny perfekcionizmus, cit pre detail, jej obrovské srdce, ktoré do svojej tvorby vkladala. Bol to zážitok, zopár ráz som jej to povedala, ona len skromne podotkla, že veď to je normálne.
Faktom je, že odišla jedna z najvýznamnejších súčastných výtvarníčiek. Zanechala však po sebe hmatateľnú i duchovnú stopu. A dobro, ktoré z nej sálalo. Práve tá krása a láska ostáva navždy v jej ilustráciách, maľbách, básniach, prózach. Petra by nebola rada ak by sme jej odchod interpretovali ako tragédiu. Aj tak sme tu iba na návšteve a počas nášho pobytu máme možnosť odovzdať nášmu okoliu to najlepšie, čo v nás je. Petra zasadila semienka a na nás je aké kvety z nich vyrastú.
Minulý týždeň som si prezerala plné krabice listov a kresieb detí, ktoré sme dostali počas literárnych besied. Ak z tých tisícok detí, ktoré si naše Misie prečítali, aspoň zopár povie, že im naše knihy vyčarovali úsmev na tvári, tak je to viac než dosť.
Predtým ako Petra odišla na druhý svet zanechala dokončený, skorigovaný rukopis svojej poslednej knihy, jednej z najkrajších aké som mala možnosť čítať. Je to kniha spomienok na detstvo, veľmi vtipná, poetická, rozprávkovo snivá, úplne dokonalá. Petra stihla nakresliť k rukopisu nádherné ilustrácie. Myslím, že to bude krásny dar jej priaznivcom a súčasne bodka za jej zmysluplným životom.

»LepšíDeň.sk: Čo si aktuálne najviac vychutnávaš v živote?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Najviac si vychutnávam rodinu. Našu Emilku, ktorá je tým najväčším zázrakom. Nesmierne som šťastná z toho, že sú medzi nami v zdraví moji starkí. Babička má teraz 83 rokov, deduško prednedávnom oslávil 92 narodeniny. Aj v tomto vysokom veku denne čítajú noviny, sledujú všetko, čo sa deje vo svete, pracujú v záhradke. Každý večer si hodinu s babičkou telefonujeme. Toto je šťastie. Viem, aké to je vzácne a denne si to uvedomujem.

Tamara Šimončíková Heribanová a Petra Hilbert

Petra Hilbert stála za vizuálnou stránkou Tamariných posledných troch kníh. Detské knihy Misia Eva, prísne tajné a Misia Eva v Thajsku boli zaradené medzi Najkrajšie knihy. Román Malá doba ľadová s čiernou labuťou na obálke a perovými ilustráciami v knihe pochádzajú taktiež z dielne uznávanej výtvarníčky. foto Marika Beňadik Majorová/ tonbogirl

Sociálne siete?
Mám jasne stanovené pravidlá

»LepšíDeň.sk: Si veľmi priateľská. Mimoriadne aktívna aj na sociálnych sieťach, napríklad na Facebooku, alebo na Instagrame, kde máš 20-tisíc followerov. Čo ti to prináša? Nabíja ťa to nejako?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Instagram je pre mňa inšpiratívna platforma, kde nachádzam mnoho zaujímavého. Sledujem umelcov, spisovateľov, rôzne stránky s dizajnom, architektúrou, kulinárstvom, módou. Je to také milé miesto s tisíckami nápadov a príbehov. To, že mám na instagrame ľudí, ktorí ma sledujú a prispievajú komentármi ma teší, lebo je to taký malý dôkaz, že nás je viac s podobným pohľadom na svet.

»LepšíDeň.sk: Neobávaš sa straty súkromia?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Súkromie si úspešne strážim a tak sa nemám čoho obávať. Na instagram dávam veci, ktoré ma obklopujú a ktoré môžu potešiť ľudí, zaujímajúcich sa o knihy, dizajn, kroje, módu, prírodu, cestovanie. Samozrejme je to všetko pomerne osobné, veď fotky a videá v stories vznikajú mojím smartfónom, ale mám jasne stanovené hranice. Posledný post je napríklad ježko v lese, ktorého sme stretli na potulkách. S tým ježkom som to konzultovala a súhlasil s uverejnením videa 🙂

»LepšíDeň.sk: Stále sa veľa hovorí o tom, že sociálne médiá sú únik – už sa ani nestretávame, žijeme na webe, chatujeme, nahadzujeme posty alebo fotky. Máš aj ty ten pocit?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Sociálne siete sa stali súčasťou nášho života a v niektorých odvetviach nie je možné ich existenciu a význam v spoločnosti ignorovať. Je to podobné ako pri kreditných kartách v Amerike. Nemôže si už v dnešnej dobe niekto zmyslieť, že keš mu tam postačí, jednoducho bez kreditky sa človek v dobrom hoteli neubytuje, neprenajme si auto atď.
Ak chce umelec komunikovať a deliť sa o svoj svetonázor alebo estetiku so širšou verejnosťou je podľa mňa oveľa rozumnejšie tvoriť a streamovať na vlastných kanáloch. Navyše v médiách je aj mnoho redaktorov, ktorí informácie znehodnocujú tým, že ich bulvarizujú, bagatelizujú a vkladajú do úplne iných, často pomerne stupídnych kontextov. Dnes sú mnohé instagramy a youtubekanály niekoľkonásobne viac sledované ako najsledovanejšie slovenské weby.

Tamara sa prednedávnom stala tvárou Avon True pričom zdôrazňuje, že krása pramení predovšetkým z prirodzenosti a vnútornej harmónie. foto: Peter Frolo/ AVON

Recept na „screenovú“ generáciu?
Starogrécka kalokagathia

»LepšíDeň.sk: Ako je to u teba? Čo by si odkázala/odporučila ľuďom, ktorí trávia na internete až príliš veľa času?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Ak trávia na internete veľa času, pretože z neho čerpajú poznanie a informácie, ak je to forma samovzdelávania, tak je to super. Moja kamoška sa učí denne švédsky na základe bezplatných kurzov na youtube. Mám kamaráta, ktorý je denne hodiny na internete kvôli jeho záľube v téme udržateľnosti a práve vďaka zahraničným článkom, štúdiám, videám sa stal odborníkom v tejto oblasti.
Sama považujem internet za mimoriadne prínosný, v tom toku nekontrolovateľných informácii je však potrebné oddeliť plevy od zrna. Sledujem stovky ilustrátorov, rada pozerám na internete dokumenty, čítam rozhovory so zaujímavými osobnosťami, počúvam vďaka internetu audioknihy.
Čo sa týka nebezpečia, ktoré hrozí „screenovej“ generácii, treba sa spoľahnúť na starogrécku kalokagathiu. Ak sedím niekoľko hodín za počítačom, musím si na niekoľko hodín ísť prevetrať hlavu. Harmonickú vyváženosť fyzickej a duševnej stránky by som teda nepodceňovala 🙂

»LepšíDeň.sk: Čo ti vie vylepšiť deň? Čo ťa vie naladiť, naštartovať, dodať energiu?
TAMARA ŠIMONČÍKOVÁ HERIBANOVÁ: Vylepšiť náladu mi vie hocičo. Keď vyjde slnko, zafúka jarný vánok, keď počujem peknú myšlienku, keď vidím niekoho, koho mám rada. Veľmi sa teším z úsmevu mojej Emilky a z prítomnosti ľudí, ktorými som obklopená.