Miro Jaroš: „V detstve som bol do Darinky Rolincovej.“

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Viete, prečo Miro Jaroš ohlodával ako dieťa školskú lavicu? A prečo plakával nad tanierom jedla? „Veru, ako dieťa som býval poriadny neposlušník,“ zaspomínal si s úsmevom Miro v rozhovore pre LepšíDeň.sk. Možno aj preto nazval jeden zo svojich albumov Pesničky pre (ne)poslušné deti. A možno aj preto sa mu tak darí s tvorbou pre deti a škôlkari aj školáci ho doslova milujú. Vidno to na rôznych akciách, či koncertoch.

Aké bol teda Miro Jaroš dieťa? Čo všetko navyvádzal a naozaj mal zuby ako učiteľka zo Saxany, ako sám tvrdí? Zhovárali sme sa aj o tom, čo čítal a počúval ako dieťa, a samozrejme o jeho súčasnej tvorbe pre deti – o knižkách, hudbe, koncertoch. „Uf, dlho som takýto rozhovor nerobil,“ pousmial sa známy spevák. A keď si prečítate, čo vyparatil na telesnej výchove a ako zahanbil svoju mamu, neuveríte. To sa môže stať len v skutočnom živote 🙂

 

Miro Jaroš: „Nebolo to so mnou ľahké.“

»LepšíDeň.sk: Čisté rúčky, Čarovné slovíčka, Pri stole, Na ceste, Pesničky pre (ne)poslušné deti…to je len pár knižiek a CD/DVD pre deti. Aký bol Miro Jaroš ako dieťa. Poslušné, či neposlušné dieťa? 🙂
MIRO JAROŠ: Miro bol neposlušník ako vyšitý 🙂 Škoda, že vtedy neboli takéto pesničky, ktoré by ho „upratali“:) Ak som objavil na záhrade v zemi dieru, z ktorej vylietali osy, zakryl som ju dlaňou. Potom sa starká tešila, že je aspoň chvíľu ticho, lebo keď ma osy naháňali, jedna ma pichla do jazyka a musel som pod ním potom držať cibuľu 🙂

»LepšíDeň.sk: Deti majú dnes celkovo problém s jedlom – sú príliš vyberavé, jedia neraz nezdravo, preháňajú to so sladenými nápojmi, nevedia sa správať v reštaurácii, dokonca ani doma pri stole… Jedna z tvojich knižiek s CD sa volá Pri stole – aký si ty bol jedák? A čo správanie pri stole?
MIRO JAROŠ: Vyberavý som bol. A aj mi to ostalo. Ak sa cvikla dotkla ryže a zafarbila ju, už som ju nechcel jesť a podobne. Pamätám si, že do každej polievky som si dával magi. Bývali sme na dedine a keď som mal na tanieri hocičo z nášho dvora (sliepku, zajaca, prasiatko) preplakal som celý obed a nechcel som ho jesť. Naši ma museli oklamať, že je to z kupovaného.
Keď ma mama poslala do záhrady na šalát, tak som sa tam pozabudol, lebo som sledoval húsenice na kôpri a podobne. Nebolo to so mnou ľahké.

Miro Jaroš bábätko

Pri nakrúcaní videoklipu Máme bábätko (foto Jana Eviaková).

Váš syn hlodal lavicu…

»LepšíDeň.sk: Vraj si ako dieťa mal pekne ostré zúbky…teda nech to vysvetlíme: ešte v piatej triede si mal dva obrovské rezáky, okolo maličké mliečne zúbky a sebavedomie na dne.
MIRO JAROŠ: Vždy som bol výnimočné dieťa 🙂 Moji spolužiaci už mali trvalé zuby a ja som mal ešte stále osem mliečnych. Nikdy mi nenarástli.
Minule som stretol svoju bývalú spolužiačku a tá spomínala na školské časy a pýtala sa ma, či si pamätám, ako som tými svojimi jedinými trvalými, prednými zubami hlodal školskú lavicu. Ono to fakt bola pravda. Mal som také zuby ako učiteľka z rozprávky o Saxane. Prisahám. Do žiackej som aj dostal poznámku – Váš syn hlodal lavicu. Hanbil som sa za ne a smial som sa vždy len s prikrytými ústami.

Miro Jaroš číta S flintou pod kabátom»LepšíDeň.sk: Dnes si už niekde úplne inde a decká ťa milujú. Majú tiež veľký výber v knihách. Čo si čítal ty ako malé dieťa, prípadne tínedžer.
MIRO JAROŠ: Mal som rád tie detské knižky, ktoré teraz skupujem. V pôvodných vydaniach ideálne. Moju prvá knižku „Na tom našom dvore“ som vedel zarecitovať odzadu dopredu. Ak mi z nej niekedy mama čítala a chcela preskočiť pár veršov, hneď som ju naprával.
Potom som vedel naspamäť „Žabiatko“. A keď som začal chodiť do školy a naučil sa čítať, úplne mi učarovala kniha „S flintou pod kabátom“. Pamätám sa ako som sa zašil u starkej na povale a čítal som si z nej.
Neskôr ako tínedžera ma začali zaujímať životopisné knihy. Dodnes mám prvý životopis Michaela Jacksona „Moonwalker“, ktorý sám napísal.

»LepšíDeň.sk: A čo si počúval?
MIRO JAROŠ: Bol som do Darinky Rolincovej. Vedel som každú jej pesničku. A nielen to. Robil som si zápisky textov a každú jej pesničku som mal aj odstopovanú. Dodnes si pamätám autorov nahrávok, časy koľko trvali pesničky, poradie ako idú na platniach.

rozhovory lepsiden.skPrečítajte si aj ďalšie ROZHOVORY.

»LepšíDeň.sk: Prezraď na seba nejakú poriadnu „lumpárnu“. Čo si vyviedol rodičom, spolužiakom alebo len tak?
MIRO JAROŠ: Moja mama keď začne vyťahovať historky tak to stojí za to. Robí to takmer vždy, keď je u nás v Tepličke moja kapela, alebo tím ľudí, s ktorými spolupracujem. Moje detstvo je ako vymyslená kniha.
Poviem jednu storku, ktorú rada rozpráva a zároveň sa pri nej hanbí. Mal som asi desať, nechcelo sa mi cvičiť na telesnej výchove. Ráno, keď sme vstávali do školy a mama už bola v robote, otvoril som skriňu v spálni a začal som hľadať v lekárničke nejaký rýchloobväz. Že si ním ruku omotám a budem dôveryhodný. Zalepil som si ju tým, čo mi prišlo najdôveryhodnejšie – nech učiteľka uverí, že som maród.
Začala telesná výchova. Šiel som sa ospravedlniť. Učiteľka ma už poznala a keď som jej oznámil, že nemôžem cvičiť, lebo mám zranenú ruku vyzvala ma nech jej ju ukážem. Vyhrnul som rukáv. Učiteľka pozerá na moju „ranu“ z jednej, potom z druhej strany a pýta sa:
„To kto ti takto zaviazal?“
Ja na to – že mama. Na vymyslenú ranu som si totiž nevedomky nalepil vložku:)
Keď som o pár rokov zistil tento svoj trapas, priznal som sa mame. Bola červená ako paprika a keby to vraj vedela, od hanby by nešla už na žiadne rodičovské združenie 🙂

Miro Jaroš v škole

Miro Jaroš ako prváčik…nájdete ho?

„Tvorba pre deti ma nabíja energiou.“

»LepšíDeň.sk: Deti aj mamičky ťa milujú 🙂  Teraz ti vyšla knižka s CD Do školy sa teším, kde tiež vidno ten neuveriteľný záujem. Ale objavujú sa aj hejteri, ktorí si jednoducho potrebujú rypnúť. Tebe však evidentne tvorba pre deti sedí a užívaš si to.
MIRO JAROŠ: Áno, veľmi ma to baví. To, že sú hejteri, je súčasť mojej roboty. Keď som začínal s detskými vecami, tak tu neboli. Teraz sa začali ukazovať, je to normálny jav. Predtým si ma rodičia vyhľadávali sami, teraz už je môj projekt taký rozšírený, že sa chtiac-nechtiac dostane pod nos aj tým, ktorým nevonia. A tí si radi rypnú.
Samozrejme to akceptujem. Nie sú to ľudia, ktorým je projekt určený. Určite ma poteší, keď ma niekto pochváli, prípadne keď mi rodičia referujú, že pesničky na deti zaberajú a chcú si umývať ruky, upracú si hračky, prípadne prechádzajú cez cestu opatrne.
Najnovšie mi píšu rodičia, že by to chcelo pesničku o tom, ako chodiť cikať na nočník.

Miro Jaroš:
„Často sa ma ľudia pýtajú, prečo robím pre deti. Pre toto….“Miro Jaroš deti

»LepšíDeň.sk: Nielenže nahrávaš, ale veľa chodíš aj medzi deti. Na rôzne predstavenia, koncerty, akcie…čo ťa na tom najviac baví? Nabíja ťa to energiou? Radosťou?
MIRO JAROŠ: Presne tak. Tá energia. Pocit užitočnosti. Hrávame veľa a párkrát sa mi už stalo, že som nemal dobrý deň a nebolo mi do spevu. Vtedy sa musím premôcť a zresetovať tak, aby som to na sebe nedal poznať.
Takého dni „blbec“ sa zatiaľ vždy skončili tak, že pri tretej pesničke som už bol v pohode. Je to neskutočné, ako to funguje. Ja ako spevák potrebujem cítiť svoje publikum a väčšinou sa nám podarí prepojiť už na začiatku koncertu. Nemám pripravené, čo mám kedy povedať, vždy je to spontánne. Stáva sa, že už pri prvej pesničke skončím v publiku.

„Rád som so svojimi fanúšikmi.“

»LepšíDeň.sk: Tvoje pesničky sú nielen veselé, melodické a hravé, ale najmä motivačné.
MIRO JAROŠ: O tom to celé je. Mám rád pesničky, ktoré majú zmysel. Do každej sa snažím ukryť niečo dobré. Neviem, ako to funguje a nemám na to kľúč, ale viem, že keď si deti osvoja pesničku, často začínajú robiť tie dobré veci samé od seba. Nasiaknu tým. Na začiatku to vôbec nebol môj zámer. Tak nejako to vyšlo.

»LepšíDeň.sk: Predtým si robil hudbu pre dospelých, ale mám pocit, že megaúspech prišiel až s detskými pesničkami. Kde nastal ten zlom? Pesničkou Veselé zúbky?
MIRO JAROŠ: Stále robím hudbu pre dospelých. Akurát ju táto hudba pre deti dáva do úzadia, čo mi je niekedy ľúto. Niektorí hovoria, že je to preto, lebo sme objavili dieru na trhu. My sme ju však nehľadali, vlastne som nemal v pláne robiť detský projekt. Keby sa nestali Veselé zúbky, nič z tohto sa asi neudeje. Aj som sa tomu bránil. Presvedčil ma však môj manažér Michal Šefčík a riaditeľka Ikaru Gabika Belopotocká. Verili, že úspech Veselých zúbkov nebola náhoda. A mali pravdu. Vždy im budem vďačný.

Miro Jaroš videoPrečítajte si tiež
Pesničky pre deti – 7 tipov na knihy, CD a DVD.

»LepšíDeň.sk: Uživí ťa tvorba pre deti? Na sociálnych sieťach máš desaťtisíce fanúšikov, na Facebooku a najmä Youtube. No nie každý to vie využiť…
MIRO JAROŠ: Mal som šťastie, že som si pred niekoľkými rokmi otvoril vlastné vydavateľstvo Galgan Music a bol som odkázaný na seba. Začal som sa učiť ako funguje Youtube, Facebook, teraz Instagram.
Na začiatku sa o môj Facebook starali iní ľudia, teraz tam prispievam sám. Je pre mňa dôležité vedieť, čo si moji fanúšikovia myslia, byť s nimi v spojení. Rád som s nimi.
A či ma tvorba pre deti uživí? Áno. Ja som však taký, že väčšinu toho, čo zarobím zas dám do nového klipu, ktorý vymyslím ešte náročnejší. Baví ma dávať si méty. Nechcem stagnovať. A tiež si myslím, že si to naši fanúšikovia zaslúžia.

Miro Jaroš krst CD

Krst CD Tešíme sa na Ježiška a platinové platne za predaje albumov (s distribútorom a Kristínou Farkašovou).

 


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Komentáre sú uzavreté.