V západnej časti vysokých Tatier sa nachádza jeden z prírodných symbolov Slovenska – vrch Kriváň. Impozantný končiar sa ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal významným motívom poézie štúrovského pokolenia. Čitatelia najstaršieho časopisu o krásach Slovenska ho dokonca zvolili za najkrajší vrch Slovenska.
Poďte spolu s nami a vydavateľstvom kníh o Slovensku Dajama na Kriváň. Prevýšenie je dosť veľké, cez 1300 metrov a východiskovým bodom budú Tri Studničky. Celkovo vám výstup potrvá necelých sedem hodín, takže ide o náročnejšiu celodennú vysokohorskú túru. Výstup aj zostup sú namáhavé, buďte opatrní najmä pri zhoršenej viditeľnosti.
Vyrážame na Kriváň
Najčastejším východiskom výstupov na Kriváň je lokalita Tri studničky vo výške 1 141 m. Tak ju odporúča aj turistický sprievodca Vysoké Tatry zo série S batohom po Slovensku.
Na rázcestí blízko starej horárne TANAP‑u si z bohatej ponuky turistických trás vyberieme zelenú značku, ktorá najprv s modrou, vyššie už len sama stúpa dlhým úsekom serpentín do prevažne zalesneného svahu vrchu Grúnik.
Vo výstupe pokračujeme najprv serpentínami cez kosodrevinu, potom šikmým traverzom v južnom úbočí Vyšnej Priehyby. Pod Priehybou sa chodník mierne stáča doľava do širokého Krivánskeho žľabu pokrytého blokmi a sutinou.
V jeho hornej časti sa zelená turistická trasa napája na modrú značku vedúcu od Jamského plesa na vrchol Kriváňa.

Výstup na Kriváň – prevýšenie.
Cez Daxnerovo sedlo
Žľab opustíme strmým stúpaním po pohyblivých skalách. V Daxnerovom sedle sa prvýkrát pozrieme za hrebeň Malého Kriváňa (vo výške 2 334 m), do hlbokého záveru Važeckej doliny s nádherným Krivánskym Zeleným plesom.
Daxnerovo sedlo je nevýrazné sedlo, ktoré pomenoval Miloš Janoška v roku 1920 na počesť Štefana Marka Daxnera, organizátora a vedúceho veľkej národnej vychádzky na Kriváň v roku 1870. Na vrchol vtedy vystúpilo 32 účastníkov, medzi ktorými bolo šesť žien a osobnosti ako Pavol Dobšinský, Adolf Záturecký a Pavol Kuzmány.
Krivánske Zelené pleso je pekné zelenkasto sfarbené morénovo‑karové jazero ležiace v najvyššom trogu Važeckej doliny pod Kriváňom. Je dlhé 400 m, široké 149 m a dosahuje hĺbku 23 m.
Výhľad z Kriváňa
V záverečnom úseku výstupu pôjdeme najprv po skalnatom hrebeni, vyššie vystúpime do strmého juhozápadného úbočia vrcholovej pyramídy. Výhľady z Kriváňa vo výške 2 494 metrov sú prekrásne na ktorúkoľvek stranu.
Na západe uvidíme celý Liptov, vpravo od kotliny sa rozkladajú hôľne Západné Tatry s ľahko rozpoznateľnou Bystrou, ktorá pretŕča ponad Liptovské kopy.
Obraz krajiny na východnej strane má úplne iný charakter – tvorí ho „more“ skalnatých vysokotatranských štítov. Na severe sa rozprestierajú poľské Tatry, južný horizont uzatvára masívny chrbát Nízkych Tatier, z ktorého vpravo vyčnieva Ďumbier a Chopok.
Vľavo okolitú krajinu prevyšuje Kráľova hoľa s televíznou vežou na vrchole.
Od čitateľov časopisu Krásy Slovenska získal titul najkrajší vrch Slovenska. K argumentom patrili fakty, že:
- jeho hrebene sa rozvetvujú na všetky svetové strany
- má ťažší a ľahší výstup
- má bohatú históriu
- je opradený povesťami
- na jeho úpätí leží krásne Krivánske Zelené pleso
- má bohatú kvetenu
- v doline Nefcerka sa nachádza najvyšší slovenský vodopád
- patrí k pamätným vrchom – známy je výstup štúrovcov v roku 1841

Vrcholová časť výstupu na Kriváň.
Zostup z Kriváňa
Z vrcholu Kriváňa sa až po hornú časť Krivánskeho žľabu vrátime po trase výstupu. Pod Malým Kriváňom zostaneme na modrej značke, po ktorej strmo zostúpime na Pavlov chrbát a z neho na Predný handel, t. j. spodnú časť Važeckej doliny.
„Je to asi 2,5 km dlhá dolina. Jej bezprostredné okolie tvorí národnú prírodnú rezerváciu s charakteristickým glaciálnym reliéfom. Chránia sa tu vzácne lesné porasty s mohutnými limbami na balvanovitom podklade. V minulosti toto územie narušilo pasenie a požiare,” približuje Ján Lacika v knihe Vysoké Tatry zo série S batohom po Slovensku.
Nad Jamami (1 572 m) chodník odbočuje doľava do kosodreviny. Vedie na rázcestie pri Jamskom plese, ktoré je ukryté v tmavom smrekovom lese. Ak si chceme toto malebné jazero pozrieť zblízka, musíme prejsť niekoľko desiatok metrov po Tatranskej magistrále z smerom na Podbanské.
Od Jamského plesa má chodník približne vrstevnicový priebeh, strmší zostup nás čaká až v jeho záverečnom úseku, ktorým sa cez les dostaneme k horárni Tri studničky a po 10 minútach chôdze k zastávke SAD a parkovisku pri bývalej Chate kpt. Rašu.
Ďalšie tipy na cestovanie po Slovensku.
LepšíDeň.sk v spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Foto: Dajama, Wikimedia/Igino