Milujete Slovenský raj a chcete ho ešte lepšie spoznať aj z tej zimnej, zasneženej stránky? Zo severu, od spišsko-gemerského krasu až na juh k Dedinkám?
Zimný prechod tiesňavami a planinami cez Slovenský raj síce nepatrí k frekventovaným trasám. Zato jeho absolvovanie je rozhodne nezabudnuteľný zážitok, pretože okolitá príroda a nečakané zákutia vás doslova očaria.
Spišsko-gemerský kras sa tiahne ako pás medzi Nízkymi Tatrami, Volovskými, Stolickými a Veporskými vrchmi. Severovýchodná polovica krasového masívu je pod ochranou Národného parku Slovenský raj a tento názov je rozšírený aj medzi ľuďmi.
Rokliny a strmé svahy Slovenského raja síce nepatria k typickým terénom na lyžiarsku turistiku, no skúsených bežkárov určite osloví možnosť absolvovať tento prechod. Vrcholové časti planín sú priam ideálnymi terénmi na bežky s priaznivými snehovými podmienkami.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, ktorý tento rok oslavuje 100 rokov existencie, vás pozývame na túto neopakovateľnú trasu. Popíšeme, kadiaľ ísť, čo uvidíte a ako si ju vychutnať.
„Úvodná časť cez Prielom Hornádu je závislá od niekoľko dní trvajúcich tuhých mrazov, ktoré zovrú hladinu rieky Hornád do pevného ľadového panciera, aby sme mohli absolvovať prechod na lyžiach po jeho zamrznutej hladine,“ vysvetľuje Tomáš Trstenský a dodáva, že náročný je tiež prechod zaľadnenej Kláštorskej rokliny. Ostatné úseky trasy majú bežnú obtiažnosť. Na planine Glac treba počítať s vytváraním si vlastnej stopy.
Spišsko-gemerským krasom zo severu na juh
Túru začíname na juhozápadnom okraji najväčšej slovenskej obce so štatútom dediny – v Smižanoch (viac ako 8-tisíc obyvateľov). V osade Maša vykonáme rituál vyzúvania vibramiek a obutia bežkárskych topánok a po ňom už sledujeme zamrznutú hladinu Hornádu. Chvíľu nedôverčivo obchádzame ľadový pancier rieky, ale nakoniec so zmiešanými pocitmi neodoláme ideálnemu terénu na korčuľovanie na bežkách.
Pri pohybe po zamrznutej hladine si človek len s ťažkosťami zvyká na nepríjemný pocit, že pod vami je masa studenej vody. Našťastie Prielom Hornádu je v tomto úseku dosť široký a nepríjemné úseky možno obísť chodníkom po modrej značke idúcej po brehu Hornádu. Po prekonaní nebezpečných úsekov na chvíľu opúšťame Hornád a môžeme sa občerstviť v niektorom zo zariadení na Čingove.
Prečítajte si tiež
Prielom Hornádu. Turistika v jednom z najkrajších kaňonov.
Za rekreačným strediskom Čingov sa nebojácne púšťame do útrob Prielomu Hornádu. Tu, kde skaly naberajú na výške a kaňon sa stáva užším, je hornádsky ľad bezpečne pevný. Ľadová škrupina rieky sa pri dobrých podmienkach postupne mení priam na turistickú promenádu. K obdivovaným miestam, pre ktoré sa oplatí zastať a fotografovať, určite patrí tzv. Večný dážď. Široký zhluk viacerých ľadopádov, hýriacich farebnými odtieňmi, ktoré tónuje pôda unášaná vodou.
Na jednom mieste nápor ľadovej škrupiny rieka nevydržala a odkryla hrúbku hornádskeho ľadu. K ohromujúcim pohľadom patria úplne zaľadnené kovové stúpačky Chodníka Horskej služby Prielomom Hornádu. V lete turista obdivuje hĺbku tiesňavy, nad ktorou sa pohybuje po obľúbenej turistickej trase. A teraz v zime si uvedomujeme, v akej výške sa tam človek liepa za pomoci reťazí.
Zimný Prielom Hornádu.
Najstarším preklenutím brehov Hornádu v jeho prielome je mohutná oblúková stavba – Kartuziánsky most v lokalite Letanovský mlyn. V strede úzkeho kaňonu je to jediné miesto, kde zo severu ústi do rieky vodný tok. Iba Trstený potok prerazil tzv. okrajové pásmo Slovenského raja a otvoril výstupovú cestu na Lapis refugii – Skalu útočiska na planine Kláštorisko.
Na začiatku 14. storočia tadiaľto viedla prístupová cesta, ktorou kartuziáni chodili na poľanu Kláštorisko, prechádzajúc cez spomínaný kamenný most. Dnes sleduje jej zvyšky červená turistická trasa od Letanoviec k starej chate Kláštorisko. Pri chatovej osade Letanovský mlyn sa možno zastaviť a trošku si oddýchnuť.
Jedinečný lanový mostík
V ústí Kláštorskej rokliny visí vysoko nad hladinou Hornádu jedinečný lanový mostík. Autorom jedinej závesnej lávky v prielome je Vojtech Jeremiáš, známy spišský turistický aktivista.
Mostík sa tu týči od 60. rokov 20. storočia ako prvý článok spriechodnenia Kláštorskej rokliny počas prvej fázy budovania Chodníka Horskej služby Prielomom Hornádu.
„Pred sebou máme prvý výrazný výstup do kopca. Presnejšie povedané: vystupujeme hore roklinou po rebríkoch. Prezúvame sa a meníme bežecké topánky za vibramky. Lyže dáme za popruhy na batoh a bežecké palice nám ostávajú v rukách,“ odporúča Tomáš Trstenský pre Krásy Slovenska.
Definitívne sa tak lúčime s Prielomom Hornádu a vstupujeme do strmín Kláštorskej rokliny. Sústavou rebríkov a reťazí prekonávame zaľadnené vodopády: Objaviteľov, turistu Antona Straku, Dúhový, Malý, Kartuziánsky a Machový i kaskády turistu Gustáva Nedobrého. Ticho doliny prerušuje len náš zrýchlený dych počas 45-minútového stúpania na planinu.
Na Glackej ceste.
Jaskyne i Kláštorisko
Prichádzame na okraj vrcholovej poľany s jediným turistickým centrom, ktoré leží mimo okraja pohoria. Oblasť bola osídlená už na konci doby bronzovej, keď na vyvýšenine Čertovej sihote vzniklo pozorovacie hradisko. V čase tatárskeho ohrozenia slúžili jaskyne v okolí ako útočisko pre ľudí zo Spiša.
V severozápadnom cípe poľany je bývalý kláštorný komplex, ktorý dnes vstáva z ruín. Vznikol na začiatku 14. storočia pre rehoľu kartuziánskych mníchov. O sto rokov neskôr sa stal hniezdom husitov, bratríkov i zbojníkov. Pre jeho necirkevné využívanie bol na príkaz Spišskej župy v roku 1543 zničený. Až v roku 1923 miesto opäť ožilo stavebným ruchom a na rozvalinách mníšskej cely vyrástla turistická útulňa. O tri roky neskôr postavilo Ústredie KČST Praha turistickú chatu Kláštorisko.
Pri ústrednej turistickej orientácii si zvolíme západný kurz k rázcestiu pod Vtáčím hrbom po červenej značke. Pokračujeme žltou po Glackej ceste, historickej obchodnej komunikácii, ktorá spájala regióny Spiš a Gemer. Meno má podľa najväčšej krasovej planiny v centrálnej časti Slovenského raja, ktorou furmanská cesta prechádzala.
Ruiny kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku.
Glac. Rozsiahla zachovaná planina
Doširoka vychodenou stopou sa dostávame k prístrešku na vrchole rokliny Suchá Belá a Piecky. Prekvapuje nás vypluhovaná cesta, ktorou pokračujeme – a sem-tam si môžeme aj zakorčuľovať – až po smerovník Glac – Malá poľana. Vchádzame do lyžiarskej dvojstopy. Po východnom okraji otvoreného priestranstva onedlho prichádzame na rázcestie Malá poľana, kde vstupujeme do hustého lesa. V sprievode červenej značky vychádzame na nevýrazný chrbát a dlhým zjazdom prichádzame na poľanu, kde kedysi stála hájovňa Glac. Po bývalej horárni tu neostalo nič, iba veľká studňa a mohutné stromy.
Zdolávame rýchly esovitý zjazd k smerovníku Glacká cesta na vrchole rokliny Veľký Sokol. Odtiaľto ďalej pokračujeme po širokej zvážnici (modrá cyklotrasa) pohodlným traverzom Kozích hŕbkov späť na červenú značku. Na rázcestí pod Suchým vrchom opäť ignorujeme červenú a pokračujeme po modrej cyklotrase až po najbližšiu križovatku so zelenou cyklotrasou, ktorá aspoň čiastočne zmierňuje stúpanie naspäť na červenú značku.
Planina Glac ponúka nenáročné terény na bežkovanie.
Geravy a Zejmarská roklina
Tesne pod hranou planiny Geravy sa sprava pripája žltá značka z Malých Zajfov a neznačená príjazdová cesta (vyjazdené koľaje) na hotel Geravy. Po pármetrovom stúpaní sa prehupneme na planinu Geravy. Rovnomenná ubytovňa s bufetom stojí v strednej časti krasovej planiny. Pôvodne objekt vrcholovej stanice sedačkovej lanovky z Dediniek má v pláne obnoviť niekdajšiu jednosedačkovú lanovú dráhu.
Na priľahlých poľanách je rozšírený chov koní. Komplex mierne zvlnených polian a lesíkov vytvára ideálne podmienky na lyžiarsku turistiku na bežkách. Na polianke Venglovka (pod Suchým vrchom) v minulosti fungoval aj krátky lyžiarsky vlek. V lete môže turista v okolí obdivovať povrchové krasové javy, ako vyvieračka, ponor a závrt (krasová jama).
Geravy sú tiež miestom oddychu turistov, ktorí zdolali Zejmarskú roklinu, jedinú technickými pomôckami sprístupnenú tiesňavu v južnej časti pohoria. Zároveň je najväčším turistickým lákadlom rekreačnej oblasti Dedinky – Palcmanská Maša – Mlynky.
K najkrajšej doline Slovenského raja
Za zostupovú trasu si zvolíme zásobovaciu cestu od ubytovne do údolia rieky Hnilec. Vraciame sa na rázcestie červenej a žltej značky. Miernym zostupom sa púšťame cestou okolo Gačovskej skaly. V spodnej časti komunikácie naberáme väčšiu rýchlosť a brzdíme v malebnej lokalite Stratenská píla. Na mieste bývalej osady, ktorá musela uvoľniť údolie vodám Hnilca v priehrade Palcmanská Maša. Dnes na začiatku nádrže stojí niekoľko chalúp uprostred nádhernej prírody.
V najkrajšej doline Slovenského raja môžeme tesne vedľa seba nájsť Hnilec, asfaltovú cestu i atraktívnu trasu železničnej trate. Výhľad zo železničnej zastávky Stratená pripomína alpské panorámy. Pohľad z výšky dráhy na miniatúrnu dedinu s vyčnievajúcim kostolom a scenériou Sokolích skál, kde žijú alpské kamzíky (chované ako poľovná zver), vytvára rajskú diorámu.
Časopis Krásy Slovenska je dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Venuje sa prírodným krásam a kultúrnym zaujímavostiam Slovenska, tiež turistike, cestovnému ruchu, horolezectvu, jaskyniarstvu, ochrane prírody a tradíciám.„Svetlo sveta uzrel v januári roku 1921 vo vtedajšom Liptovskom Svätom Mikuláši a medzi jeho hlavných protagonistov patril Miloš Janoška,“ približuje Daniel Kollár, editor časopisu a majiteľ vydavateľstva DAJAMA, ktoré je od roku 2004 nakladateľom časopisu Krásy Slovenska.Mnohé rubriky zostali aj po desaťročiach, ako Tipy na výlety, Zažité v prírode, Odporúčame navštíviť, Okienko z Tatier, ale aj seriál o ľudovej kultúre jednotlivých regiónov Slovenska.V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, ktorý oslavuje 100 rokov existencie.
Predplaťte si časopis Krásy Slovenska.
text: Tomáš Trstenský
foto: Tomáš Trstenský a Karol Mizla
Mohlo by vás zaujímať:
Kráľova hoľa mizne. Kam a prečo sa stráca?
Ako sa pripraviť na lyžovačku a neprechladnúť
Užite si pocit slobody vďaka lyžovaniu
Rajské bežkovanie okolo Paradajsu v blízkosti Banskej Štiavnice
Prielom Hornádu. Turistika v jednom z najkrajších kaňonov na Slovensku
Na bežkách k Zelenému plesu. Vychutnajte si tatranské štíty
