Prírodná záhrada v septembri.  Vlastné semená zo záhrady

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Skončilo sa leto, začala sa jeseň. Cítiť to všade v povetrí. Prvý jesenný deň spolu s  jesennou rovnodennosťou priniesli chladnejšie dni, ktoré sa nám začali skracovať v prospech predlžujúcich sa nocí.
„V záhradách trónia statné tekvice, ako prísľub tekvicových prívarkov, polievok, pečených tekvicových jedál, vyrezávaných strašidiel a pražených tekvicových jadierok,“ teší sa Hanka Sekulová, autorka kníh o prírodnej záhrade a ako si vypestovať jedlú, liečivú záhradu. „Posledné dozrievanie, posledné zbieranie plodov zo záhonov.  Je to tiež čas zbierania semien a odkladania na budúcu záhradnú sezónu. Taká je záhrada v septembri.“

Prírodná záhrada v septembri

Ešte stále oberáme posledné paradajky, papriky, ačokčy a ťahavú fazuľku.  Tentoraz už nie na zelené lúsky, ale na zrelé vylúskané fazuľkové plody.  Zozbierala som zo záhonov všetky zostávajúce zemiaky spod slamy, bolo ich ešte vyše 10 kilogramov, popisuje Hanka Sekulová.
Pekné prilepšenie do hrnca, keď pripočítam aj tie, ktoré sme priebežne zbierali ešte v auguste.  Na záhonoch zostali jedlé kapustoviny, ktoré zvládnu aj mráz – hlavne divá kapusta a ružičkový kel.  Nechala som ešte aj gigant kaleráby a stopkatý celer.

Na uvoľnené miesta po zozbieraných plodinách, narástli z augustového výsevu redkvičky, šaláty, malý kôpor a hrášok, ktorý začal v septembri kvitnúť.  Ak príde pekné babie leto, možno ho ešte stihnú opeliť včielky (než sa uložia do zimného chumáča na spánok).  Na vylúskané hrášky to už síce nebude, ale možno stihnú narásť malé zelené lúsky.

Ako každý rok, zasa som sadila cesnaky.  Použila som naše strúčiky z tohtoročnej úrody. Sme taká cesnaková rodinka, pretože cesnak okrem toho, že nám chutí, je veľmi zdravý.  A ešte aj odháňa z našej blízkosti krv cicajúcich upírov – teda komáre.
September je mesiac, kedy zbieram rôzne semená z našej záhrady.  Niektoré zbieram do jedál, niektoré do čajov a niektoré do našej domácej semienkovne, ako základ na budúcu sezónu.

Ačokča a jej semienka

Ačokča a jej semienka.

Domáca semienkovňa

Už niekoľko rokov získavam semená z našich najobľúbenejších druhov zeleniny a odkladám ich. Aby som ich na jar zasa vybrala zo šuflíkov a použila ako základ úrody v novej záhradnej sezóne.

Prečo ich zbieram?  Odpoveď je veľmi jednoduchá.  Okrem toho, že vlastné semená nás vôbec nič nestoja, sú z rastlín, ktoré už našu záhradu poznajú a prispôsobili sa jej.  Navyše nie sú morené žiadnou chémiou, geneticky či inak upravované a sú z rastlín, ktoré presne viem, kde a ako rástli.
Recyklujem naše vlastné semená už niekoľko rokov a vždy presne viem, čo môžem od nich očakávať a aj aké rastliny s plodmi z nich vyrastú. Jednoducho – už sa dobre navzájom poznáme 🙂
Ako a aké semená získavam, sme natočili na video.
Môžete si pozrieť v septembrovej časti nášho videoseriálu Zdravie zo záhrady. Je to veľmi jednoduché, presvedčte sa sami:

 

Exkurzia v rakúskej Arche Noah

Keďže neustále niečo skúšam a experimentujem, veľmi som sa potešila exkurzii, ktorú organizovala česká skupina permakultúry.  Išli sme do „databanky“ semien a rastlín v rakúskom Arche Noah (Archa Noemova).

V arche už 25 rokov zhromažďujú rôzne bežné, ale aj staré, krajové, odolné, či divé, alebo aj zriedkavé domestikované rastliny a semená. V skupine sme mali niekoľko semienkových odborníkov, takže zasa som získala nové informácie v spoločnosti príjemných ľudí.

Domov som si okrem zmysluplne prežitého dňa odniesla dve špecialitky, ktoré som roky hľadala: trvalú cibuľu, ktorú volajú aj kráčajúca, poschodová, egyptská, alebo sibírska. A semená šáchora jedlého, ktorý je známy ako podzemná mandľa (pre tých, ktorí poznajú nevšedné a zriedkavé druhy rôznych jedlých plodín).
Neobyčajnú cibuľku som už zasadila do záhonov a zemná mandľa čaká na svoju jarnú príležitosť. Som ja veľmi zvedavá, čo z týchto mojich nových experimentov zasa vyrastie…

Keďže máme zasa veľa zdravých plodov cudzokrajnej ačokče, podelím sa s vami o recept na lečo, ktorý som práve dnes ukuchtila z darov našej záhradky v zložení, ako vidno na obrázku.

Trvalá cibuľa

Trvalá cibuľa, ktorú volajú aj kráčajúca, poschodová, egyptská, alebo sibírska.

Lečo zo septembrových darov záhrady (RECEPT)

Suroviny:
paradajky, ačokče (papriko-uhorka), papriky, cibuľky, soľ (použila som hríbovú, ktorú som si kedysi vyrobila), naše domáce vajíčka (použila som kačacie, ktoré sme mali odložené v mrazničke), korenie, červená paprika na dochutenie. 

Postup:

  • očistila som a nakrájala cibuľky – aj so zelenou vňaťou, ktorú som tiež použila
  • cibuľky som osmažila na panvici na ghi masle do sklovita
  • pridala som premyté a nakrájané ačokče a papriku. Ačokčí som mala veľa, papriku som dala iba jednu, zistili sme, že lečo z ačokčí (aj bez papriky) je veľmi chutné. Z prezretých ačokčí musíme vybrať semienka, pretože sú veľmi tvrdé, vyzerajú ako malé čierne drievka.
  • Pridala som soľ, korenie a mletú papriku podľa chuti a podusila všetko do polomäkka
  • pridala som pokrájané umyté paradajky a dusila ďalej
  • na záver som pridala premiešané (rozmrznuté) vajíčka a dodusila
lečo

Chutné a zdravé lečo – vyskúšajte recept.

Lečo z tanierov zmizlo veľmi rýchlo, až sa za ním „zaprášilo“ 🙂
Ako prílohu máme veľmi radi domáci kváskový chlebík, ktorý pravidelne pečiem.  Niekto môže dať prednosť vareným zemiakom.
Počas prípravy som samozrejme z našich paradajok, papriky aj ačokčí odložila semienka 🙂

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa na vás v októbrovej časti
Hanka a www.prirodne-zahrady.sk.


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Leave A Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.