6 tvrdení a mýtov o vašom zdraví vysvetľuje dr. David Frej

Pôvodne bol „klasickým“ internistom. Potom sa z neho stal priekopník holistickej medicíny v Česku. Pacienti u neho čakajú aj niekoľko týždňov, taký je oňho záujem. Napísal niekoľko úspešných kníh, v ktorých ponúka podrobné návody aj mnohoročné skúsenosti. Spomeňme Jak dál po antibiotikách, Zdravé střevo, v slovenčine sa obrovskej popularite teší kniha Ajurvéda a najmä Zápal – skrytý zabijak.
MUDr. David Frej ozrejmil pre LepšíDeň.sk niektoré známe mýty či tvrdenia.
Napríklad – je dobré držať pôst, či hladovku? Naozaj je zázvor taký liečivý v období chrípky a prechladnutí?
A čo strašiak menom cholesterol, kokosový olej či antibiotiká? Máte sa báť prekyslenia organizmu?

Holistická medicína
Organizmus chápe ako celok, preto lieči pacientov tak, že dáva do súladu fyzické, duševné, ale aj emocionálne a sociálne aspekty človeka.
Holistická medicína pomáha najmä ľuďom s chronickými ochoreniami – akútne stavy lieči skôr západná medicína, chirurgia a špičková technika. Holistická medicína má výborné výsledky v liečbe systémových ochorení, alergií, cukrovky, bolestí chrbta i hlavy.
Tiež je skvelá pri chorobách srdcovocievnych, kožných a tráviacich. Pomáha aj pri psychických problémoch.

 

MUDr. David Frej a 6 tvrdení o zdraví

1. Hladovka ani pôst vám nepomôžu

K chudnutiu pristupujú mnohí ľudia tak, že hladujú. Vyradia niektoré z jedál, prípadne si dajú niekoľkodňovú tvrdú hladovku. Tak to však nie je správne.
Podľa Davida Freja netreba dodržiavať žiadne diéty, ani počítať kalórie. Pravidelný, prípadne prerušovaný rozumný pôst nie je na škodu.
„Z histórie vieme, že kedysi existovali a využívali sa určité formy očisty a pôstu. Dnes však existujú aj vedecké štúdie, ktoré dokazujú, aké pozitívne účinky majú pôsty, prípadne racionálna hladovka na dlhovekosť, zápaly, alebo tiež zníženie bolesti. Výskum zvierat dokázal, že nízky kalorický príjem im predlžuje život a teraz sa objavujú štúdie, podľa ktorých sa podobné účinky opakujú aj u ľudí.“

Odborník tiež dodáva, že ľudia, ktorí sa dožili vysokého veku, hovoria o nižšom príjme stravy. Jedia raz dvakrát denne, určite nie 4-5 krát a pravidelne, ako sa dnes odporúča.  Takto sme neboli nastavení, aby sme jedli po každých povedzme troch hodinách.
Krátkodobý pôst pozitívne vplýva na mozog, na bunkový metabolizmus a mitochondrie.
Doktor Frej však neodporúča pôsty a hladovky tehotným a dojčiacim ženám, deťom, či ľuďom s infekčnými ochoreniami.

jedlo na stole

 

2. Zázvor vás zbaví chrípky aj nachladnutia

zázvorový čaj„Zázvor je naozaj výrazne antioxidačný a má veľa pozitívnych účinkov. Musíme však rozlišovať, či ide o mletý alebo čerstvý zázvor,“ upozorňuje dr. Frej.
Ak je to mletý zázvor, na niekoho môže pôsobiť tak, že ho príliš zohrieva a niekedy sa prejavuje kožnými vyrážkami. Čerstvý zázvor má oveľa priaznivejšie a jemnejšie účinky ako mletý,“ dodáva D.Frej.
Na zázvorový čaj by si mali dávať pozor najmä ľudia s podráždenou pokožkou alebo ekzémom. Môže to totiž zhoršiť svrbenie a tak nech radšej siahnu po bylinkovom alebo zelenom čaji.

 

3. Hrozí vám prekyslenie organizmu?

Veľa sa v médiách, populárnych časopisoch, aj na internete hovorí o prekyslení organizmu – podľa Freja je to však v tomto prípade len mýtus. „My sa predsa nemôžeme dostať v rámci pH z nejakých základných hodnôt výrazne mimo, pretože to by nás zabilo. To nejde. Ale prekyslením organizmu sa skôr myslí nutrične chudobnejšia strava. Čiže strava, ktorej chýbajú niektoré minerály a látky, ktoré práve môžu podporovať účinok proti oxidačnému stresu, proti voľným radikálom. Tie následne poškodzujú bunky a môže tak dochádzať k tomu, že regenerácia organizmu je horšia. Že v žalúdku dochádza k prekysleniu. Ale tvrdenia, že by sme mali celý organizmus prekyslený, nie sú podložené,“ vysvetľuje D.Frej.

Ak teda dnes hovoríme o „prekyslení“, ide skôr o ťažkosti s imunitou, ktorá do tela pustila chronický zápal. Väčší výkyv pH existuje len v žalúdku, inde by nás zabil. O zápaloch a ako s nimi bojovať, píše podrobne a pragmaticky v knihe Zápal – skrytý zabijak.

 

4. Naozaj sú antibiotiká také škodlivé?

„Dnes sme skutočne vo fáze, keď máme výrazný problém s rezistenciou na mnoho antibiotík. Niektorí vedci dokonca predpovedajú, že sa za niekoľko rokov môžeme nadužívaním antibiotík vrátiť do obdobia stredoveku, kedy sa zomieralo najmä na infekčné choroby,“ upozorňuje dr. David Frej.
Treba si uvedomiť, že pre farmaceutické spoločnosti nie je z ekonomického hľadiska príliš výhodné vyvíjať nové antibiotiká. A ďalší problém je, že sa objavujú rôzne superinfekcie. Antibiotiká sa podávajú aj zvieratám a to preventívne…
Čo možno neviete, pred zneužitím a nadužívaním antibiotík varoval už vynálezca penicilínu Alexander Fleming.

„Antibiotiká nikdy nemôžu zabrať na vírusy. Ja sám poznám ľudí, ktorí berú antibiotiká rok alebo dva. Nielenže tam môže dôjsť k odolnosti na dané antibiotiká, ale môže to rozbiť črevnú mikroflóru človeka,“ dodáva Frej.

antibiotiká lieky tabletky

 

5. Kokosovému oleju sa radšej vyhnite

Neexistuje jediná kvalitná štúdia, ktorá by potvrdzovala, že kokosový olej a nasýtené tuky v primeranom množstve škodia zdraviu.
„Osobne nerozumiem tomu, prečo by sa kokosový olej nemal používať,“ čuduje sa odborník. „Argument, že sú tam nasýtené mastné kyseliny, ktoré spôsobujú aterosklerózu, kôrnatenie ciev a infarkty, je nepravdivý. Mastné kyseliny so stredne dlhým reťazcom, ktoré sú v kokosovom oleji, nespôsobujú kôrnatenie ciev. Naopak, poskytujú výrazne viac energie pre organizmus, ako len obyčajný cukor. Čiže aj pre mozog sú to kyseliny, ktoré majú veľmi vhodný účinok – proti únave, na doplnenie energie mozgovým bunkám. My musíme teda rozlišovať rôzne typy nasýtených mastných kyselín.“

Doktor Frej má teda problém s bôčikom alebo slaninou, ale nie s kokosovým olejom. Ten je navyše tepelne stabilný, takže sa nepripaľuje. Doba tepelného rozkladu pri vyššom zahriatí je niekde okolo 220 stupňov Celzia, takže sa na ňom môže pražiť a variť. Na rozdiel od slnečnicového oleja, ktoré je na to absolútne nevhodný a pritom ho ľudia preferujú.

olej kvapká z fľaše

 

6. Vysoký cholesterol vás zabije

Nie je to tak, okamžite oponuje dr. David Frej. Cholesterol je životne dôležitá látka. „Keď sa robili výskumy – a potvrdili to rôzne renomované organizácie vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie – tak sa ukázalo, že u žien a starších ľudí je práve lepšia vyššia hladina cholesterolu. Lieky na cholesterol, statíny, sú vhodné len pre mužov v strednom veku, ktorí prekonali nejaké kardiovaskulárne ochorenie.“

Cholesterol nie je podľa neho príčinou infarktu a mŕtvice. Je to jeden z rizikových faktorov – pri ochoreniach srdca a ciev je ich okolo 300 a cholesterol je skôr prospešná látka, ktorú potrebujeme, aby sme prežili.
Nehovorí sa napríklad o homocysteíne, ktorý je naozaj veľmi nebezpečný z hľadiska mŕtvice a infarktu. Dôvod? Na homocysteín neexistuje liek, zatiaľ čo na cholesterol áno a to nahráva farmaceutickým spoločnostiam.

Lekár zvyčajne zmeria hladinu cholesterolu, toho zlého a dobrého, ktoré vlastne ani neexistujú. No z takejto celkovej hodnoty nevyčítate nič. O ničom nevypovedá. Museli by sa podrobne zanalyzovať jednotlivé cholesterolové častice, aby sme mohli hovoriť o miere rizika.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 1 186x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: