Prerušovaný pôst, hladovka alebo časovo obmedzené jedenie. Trik či omyl?

LinkedIn

V posledných rokoch čoraz obľúbenejší spôsob stravovania. Prerušovaný pôst, čiastočná hladovka, alebo časovo obmedzené jedenie. Pravidelná strava zabezpečí dosiahnutie dennej potreby výživných látok. Tiež udržuje rovnomerné hladiny cukru v krvi. Pri nepravidelnom prísune potravy (jedení), respektíve pri striedaní obdobia prejedania s dlhšími obdobím nejedenia, dochádza k veľkým výkyvom (výstupom a poklesom) hladiny cukru, ktorý je potrebný na to, aby sa následne premenil na energiu. Navyše veľké prestávky medzi jedlami prinášajú veľký hlad, ktorý môže viesť k prejedaniu.
Aj preto je dobré premyslieť si systém obmedzeného jedenia. Naplánovať ho a vedieť, ako funguje. Vysvetlíme vám to v nasledujúcom článku.

 

Časovo obmedzené jedenie

„Prerušovaná hladovka („intermittent fasting“) a časovo obmedzené jedenie („time-restricted eating“)sa v praxi veľmi často zamieňajú, pretože pri oboch ide o to, že určitú časť dňa sa neprijíma potrava,“ vysvetľuje gastroenterológ doc. Ladislav Kužela, autor knihy Zdravie bez liekov. „Nato aby sme si uchovali dobrý mikrobióm, by sme sa mali skôr držať termínu časovo obmedzené jedenie („time-restricted eating“), pretože tento typ stravovania lepšie vystihuje to, čo zdravý mikrobióm potrebuje.“

O čo ide?
Pri časovo obmedzenom jedení ide v podstate o zhustenie času počas dňa, kedy jeme. Tento typ stravovania totiž berie do úvahy vplyv cirkadiánneho rytmu našich črevných mikróbov.
Docent Kužela vysvetľuje, že vzájomné pôsobenie medzi črevnou mikrobiotou, hlavou a imunitným systémom ukazuje pozoruhodné rozdiely počas 24 hodinovej doby. Dokazuje to, že načasovanie jedenia má výrazný vplyv na črevnú mikrobiotu a na celkové zdravie.

dávne stravovacie pravidláPrečítajte si tiež
Dávne stravovacie pravidlá, o ktorých vám lekár nepovie.

 

12-hodinové hladovanie?

Pri sledovaní účinku takzvaného časovo obmedzeného jedenia u myší sa zistil významný vplyv na metabolizmus, systémový zápal a aj črevnú mikrobiotu. Keď sa myšiam podávalo jedlo časovo od 9 do 15 hodín denne, teda nemali prístup k jedlu po celých 24 hodín, zistilo sa, že pozitívny vplyv takejto formy jedenia na mikrobiotu a metabolizmus sa prejavil až vtedy, keď myši nemali prístup k jedlu viac ako 12 hodín.

Pozitívny efekt pri tomto type stravovania sa zaznamenal aj v ochrane pred naberaním na hmotnosti, a to aj v prípade, že myšiam bola „povolená“ nezdravá západná strava (veľa tuku a cukru).

Uvedené 12-hodinové hladovanie je podľa odborníka ľahké dodržať, lebo stačí, ak si dáme večeru o 19.00 a raňajky o 7.00 hodine a medzitým pijeme iba vodu. Už toto dokáže významne pozitívne zmeniť našu črevnú mikrobiotu, znížiť krvný tlak, zlepšiť inzulínovú rezistenciu a pomôcť aj v manažmente obezity.
Okrem zmien v zložení mikrobioty sa pri časovo obmedzenom jedení pozoroval pozitívny vplyv aj na zvýšenie rozmanitosti mikrobioty. Pričom, ak sa takýto typ „hladovania“ poruší a intervaly sa skrátia pod 12 hodín, zruší sa aj pozorovaný pozitívny efekt.

časovo obmedzené jedenie

 

 Nie nepravidelnému jedeniu

Časovo obmedzené jedenie nie je však nepravidelné jedenie. Nemôžete si to prispôsobovať: teraz som v práci, nemám čas na jedlo, vynechám, aj tak dobre. Aspoň natiahnem „okno bez jedenia“ na viac hodín.
Omyl. Tu nejde o časovo obmedzené jedenie, ale o nepravidelné jedenie, ktoré má veľmi negatívny vplyv na naše zdravie. Výživa je zviazaná s časom rôznymi spôsobmi.
Napríklad vedci z University College v Londýne zistili, že ľudia, ktorí jedia 6 alebo viac porcií denne, majú o 31 % menšiu pravdepodobnosť úmrtia následkom ochorenia srdca.

Pravidelné stravovanie je dôležité dodržiavať bez ohľadu na to, či ste ranné vtáča alebo vstávate až okolo obeda. „Vynechanie jedál (raňajok, obeda alebo večere) nielen robí náš vyladený nutričný mechanizmus doslova nešťastným, ale, čo je ešte horšie, môže viesť k srdcovocievnym a iným ochoreniam,“ dodáva Ladislav Kužela.

Mimochodom, medzi jedením správne vyváženej stravy by mali byť 4 ‒ 5-hodinové odstupy. Približne toľko trvá žalúdku, kým spracuje potravu, ktorá sa z neho dostane ďalej do čreva, a žalúdok sa vyprázdni. Ak ponecháme žalúdok príliš dlho prázdny, dôjde k úplnému rozhádzaniu vyváženej tvorby hormónov.

 

Foto: Pexels.com


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author