Ako môžu rodičia a učitelia lepšie rozumieť deťom?

LinkedIn

Každé dieťa je iné a tak k nim treba aj pristupovať. Viete napríklad, k akému komunikačnému typu patrí to vaše? Či je skôr sluchové, pocitové, obrazové, alebo rozumové? Práve táto znalosť vám uľahčí komunikáciu s deťmi a lepšie ich dokážete motivovať. Potvrdzujú to mnohé výskumy vo svete, ale napríklad aj manželia Kopsovci, ktorí sú známi vďaka metóde Životných máp (vo svete pod názvom Kops Method).
Ako môžu teda rodičia a učitelia lepšie rozumieť deťom? Zjednodušene – musia sa ich snažiť pochopiť a  následne prispôsobiť svoj prístup.

Česká pediatrička MUDr. Karla Filípková tvrdí: „Znalosť komunikačných typov je v mojej praxi detskej lekárky významným prínosom. Keď poznám typ dieťaťa, výrazne lepšie sa mi s ním pracuje. Vyšetrenie a komunikácia sú ľahšie.“
Podobne sa vyznala učiteľka v materskej škole z Banskej Bystrice. „Aj mne dlho chýbala metóda skutočnej a pravdivej diagnostiky dieťaťa, jeho skutočné poznanie a skutočné porozumenie tej malej bytosti ,“ povedala Darina Jonášová. „Často by stačilo tak málo. Pochopiť komunikačný typ dieťaťa, naladiť sa naň a jednoducho si podebatovať.“

 

Metóda Životných máp

Výborne tieto komunikačné typy rozobrali spomínaní manželia Kopsovci. Skvelá vec, ktorá pomáha učiteľom a rodičom lepšie porozumieť deťom, a následne s nimi efektívnejšie jednať a komunikovať.
Ľudia s rozdielnymi komunikačnými typmi vnímania, a teda aj, či najmä deti, premýšľajú a pozerajú sa na okolitý svet trochu inak. „Pochopené komunikačné typy sú najlepším pomocníkom  pre pedagógov, rodičov, partnerov,“ myslí si Kamila Kopsová a výborne túto problematiku s manželom Petrom podali v knižke Ako sa dohovoriť s tigrom.
Vychádzajú z praxe s detskými aj dospelými klientmi, zo skúseností z ich seminárov a predovšetkým z ohlasov rodičov na pozitívne zmeny v rodinách, ktoré nastali v súvislosti s používaním komunikačných typov.

dieťa s adhdPrečítajte si tiež
Tipy pre deti s prejavmi ADHD a hyperaktivitou.

Ako teda rozumieť deťom?

Pozrime sa na to cez konkrétny komunikačný typ. Povedzme, že vaše dieťa je sluchový typ. Ako to rozpoznáte? Napríklad podľa toho, že namiesto toho, aby sa vám pozeralo do očí, bude k vám, naopak, nakláňať ucho. Vo škole to potom vyzerá, že sa pri výučbe pozerá z okna, zatiaľ čo učiteľ vysvetľuje učivo. Ale ono iba opäť nastavuje sluch, aby dobre počulo, čo hovorí. Ono totiž ku komunikácii nepotrebuje pohľad. Nepotrebuje sa pozerať z očí do očí. Je mu to skôr prekážkou dobrého sústredenia sa na to, čo mu kto hovorí. Ak hovorí s vami, stačí, ak mu dáte najavo, že ho počujete. Čo počuje, to vníma. Cez sluch si dobre pamätá. Pri počúvaní môže bez problémov robiť ďalšie činnosti.

Dieťa sluchového komunikačného typu máva problém s niektorými zvukmi a tónmi, ktoré zle znáša. Vysoké tóny vysávača, zvuk lietadla alebo hluk na veľkých akciách (párty). Nedivte sa preto dieťaťu sluchového typu, že sa bude z týchto dôvodov podobným akciám vyhýbať za každú cenu. Potrebuje počuť, ale byť aj vypočuté.  Mnohé deti sluchového komunikačného typu si pomrnkávajú, vrčia, bzučia či vydávajú obzvlášť pri sústredení rôzne pomocné zvuky.

Ak venujeme pozornosť tomu, čo hovorí, získa pocit prijatia a dôležitosti. Pozor, dieťa sluchového komunikačného typu veľmi zle znáša hádky a krik. Je to pre neho vyložene traumatizujúca situácia, ktorá v ňom aj dlho zostáva uložená, obzvlášť pokým sa včas nevykomunikuje.

ako lepšie rozumieť deťom

Sluchový komunikačný typ dieťaťa

Učia sa počúvaním

Dieťa sluchového komunikačného typu sa učí počúvaním. Výhodou je, že si nemusí robiť rozsiahle zápisy, pretože to, čo počuje, si aj pamätá. Prednášajúceho môže zmiasť, že sa naňho dieťa pri výklade nepozerá.
Nepotrebuje sa ani pozerať toľko na tabuľu. To, že sa na vás dieťa sluchového komunikačného typu nepozerá, neznamená jeho nepozornosť, nezáujem alebo pohŕdanie autoritou.

Zapamätajte si:

  • Učia sa počúvaním.
  • Nepotrebujú dlhé poznámky, čo počujú, to si aj pamätajú.
  • Záujem prejavujú nastavením ucha.
  • Počujú, aj keď sa na vás nepozerajú.
  • Keď hovoria, radi sa počúvajú.
  • Vadí im hluk, hádky a krik.

 

Sú vytrvalými poslucháčmi

Sluchový komunikačný typ sa vyznačuje zvýšenou vnímavosťou cez sluch. Ide väčšinou o dobrých poslucháčov. Niekedy vás môže pomýliť, že sa pozerajú pri rozhovore inam, ale práve to u nich znamená, že pozornosť zameriavajú na sluch. Počúvaním si veľmi dobre pamätajú a nepotrebujú si robiť poznámky, čo býva prednosťou pri prednáškach.
Bývajú skutočne vytrvalými poslucháčmi a ani dlhší prejav ich neunavuje ako ostatné komunikačné typy. Nič ich tak nepoteší, ako keď ich vyzvete: „Tak mi to zopakuj.“
Počúvaním vyjadrujú záujem o vás a vašu tému.
Viete, kedy máte dôveru dieťaťa sluchového komunikačného typu? Keď vás počúva.

 

Potrebujú byť vypočutí

Dieťaťu sluchového komunikačného typu prejavíte náklonnosť a získate jeho dôveru, ak ho bez prerušovania vypočujete. Naopak, častým prerušovaním alebo dokonca nevypočutím hovoríte – nemám o teba záujem, nezaujíma ma, čo hovoríš…
Ak je dieťa sluchového komunikačného typu viac extrovertné, povie vám k tomu svoje. Možno sa aj pohádate. Ak pôjde o dieťa skôr introvertné, uzavrie sa do seba a jeho obrannou reakciou bude, že prestane počúvať a nedostanete z neho už žiadne ďalšie informácie.
Keď nie je dieťa vypočuté, vyžaduje stále pozornosť, pokým ju nedostane svojím spôsobom. Také to: „Mami, počuješ, počúvaš ma, ty ma vôbec nepočuješ.“

výchova detíPrečítajte si tiež
Výchova detí. Prvá pomoc a dobré rady.

 

Pozor na úskalia tohto typu

Aj sluchový typ má svoje extrémy, pripomínajú manželia Kopsovci v knihe Ako sa dohovoriť s tigrom.
Je vaše dieťa nadmerne urečnené? Môže to byť jeden z prejavov jeho komunikačného typu. V staršom veku sa to môže prejavovať aj obľubou v počúvaní samého seba.
Ďalším prejavom, ktorý obzvlášť obrazové komunikačné typy neznášajú, je schopnosť opakovania jednej veci stále dokola, pokým si nie sú istí, že sú skutočne vypočutí. Niekedy majú aj tendenciu skákať do reči a nenechať druhého dokončiť myšlienku. Ich úprimnosť môže ísť až do netaktnosti a často trvajú na svojom názore a vášnivo a dlho ho budú slovne obhajovať.

 

Ako komunikovať s takýmto dieťaťom?

Dieťa sluchového komunikačného typu počuje alebo nepočuje. Nepotrebuje si robiť z rozhovoru poznámky. Ak ho to zaujíma, všetko si je schopné zapamätať. Počuje (vníma) a reaguje na slová ladiť, počuť, znieť, hovoriť, rezonovať, harmónia. Ak komunikujeme s dieťaťom sluchového komunikačného typu, používame predovšetkým reč. Dotyky, pohľady a rozumové vysvetľovanie na neho neplatí. Hovoriť a počúvať.
To je kľúč k jeho pozornosti. Pre jej zvýšenie používajte nasledujúce slová a slovné spojenia: počúvaj, zavolaj, počujem, rezonuje, ladí, neladí… To mi znie povedome. Teraz mi to konečne docvaklo.
Rezonuje to s tebou? To mi neladí. Počujem zreteľne, čo mi hovoríš. Rád som sa porozprával. Ako ti znie to, o čom sme hovorili? Potom mi zavolaj. To je rajská hudba pre moje uši. Počúvaj a potom mi povedz, ako ti to znie. Povedz mi o tom viac. Zopakuj mi to. Sluchové dieťa potrebuje počuť, že ho počúvate, a že s ním počítate.

Oveľa viac o tejto problematike a komunikačných typoch detí si môžete prečítať v knihe Ako sa dohovoriť s tigrom.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar