Ako odpovedať deťom na čudné otázky, ktoré vás zaskočia, či šokujú?

LinkedIn

Deti sa pýtajú priamočiaro, otvorene a bez okľúk. Niekedy nás tým zaskočia, prekvapia alebo dokonca šokujú. A občas nás privedú aj do rozpakov, však, milí rodičia 🙂
Ako odpovedať deťom na takéto čudné otázky? Tiež priamočiaro? Vyhýbavo? Aj keď prídu v nevhodnom čase a na verejnosti, kde by ste sa vtedy najradšej prepadli pod zem?

„Mami, a na čo mám pipíka? Janka z triedy vravela, že jej vôbec nechýba…”
„Oco, je Zem guľatá ako lopta alebo ako tanier?”
„Prečo prdíme len z jednej dierky?”
„Ako to, že ostrovy nikdy neodplávajú preč?”

Deti sú ako špongie a nové informácie nasávajú všade, kde sa dá. Neraz počujú, o čom sa zhovárajú rodičia, hoci stíšia hlas a dávajú si pozor. A potom prichádzajú otázky, aby si to upratali v hlave. Niekedy ich považujeme za zábavné, uletené, nepochopiteľné, možno urážlivé. Berme ich však s nadhľadom a porozumením. Neodsudzujme a snažme sa odpovedať k veci a priamo. Deti žijú v trošku inom svete ako my…

Viete, ako snívajú deti?
Ozajstné detské sny neobmedzujú zákony fyziky, rodičovský zárobok, vzdialenosť v kilometroch, spoločenský názor, kritický postoj k vlastným schopnostiam a iné racionality.
To my, rodičia pristrihujeme snom krídla, keď s vervou vysvetľujeme, prečo ich nie je možné uskutočniť. Vravíme: „To nejde… Nedokážeme to… To sa nepodarí.”

 

Ako odpovedať deťom na čudné otázky

Dieťa každý deň kladie otázky. Niekedy veľa otázok na rôzne témy a vám občas ide z toho prasknúť hlava, však? 🙂 Podľa psychológov je však veľmi dôležité vždy reagovať na ich otázku, neprejsť ju ignorovaním. A hoci to môže byť niekedy únavné a otravné, snažte sa otázku zodpovedať, pretože tým podporujete mentálny rozvoj dieťaťa.

ako odpovedať deťom na čudné otázky

Neignorujte otázky

Ignorovanie otázok detí však nemusí vyzerať len klasickou ignoráciou, neodpovedaním. Podľa Anny Bykovovej, autorky skvelej príručky Motivačné aktivity lenivej mamy, môže nevšímavosť k otázkam vyzerať aj nasledovne:

1. „Teraz nie“, „povieme si to neskôr“, „potom ti to vysvetlím“

Stáva sa, že naozaj niet času vysvetľovať niečo priam teraz, najmä ak ide o vážnu otázku. Takto formulovaná odpoveď má opodstatnenie jedine v tom prípade, keď potom skutočne nasleduje vysvetlenie.
Veľmi často sa však dospelí chcú otázky len rýchlo striasť. „Potom ti to vysvetlím“ – v nádeji, že dieťa zabudne. A ono naozaj zabudne, prenesie pozornosť na niečo iné, a tak sa intelektuálno-vzdelávacia chvíľa premrhá.

Náš TIP: Ak majú vaše deti množstvo všetečných otázok, vyskúšajte niektorú z knižiek série Povedz mi… Vyšlo v nej už mnoho krásny miniencyklopédií ako Povedz mi prečo, Povedz mi, kto to je, Povedz mi – Objavy a vynálezy, Povedz mi, ako to funguje ap. Vždy vyše 200 otázok na rôzne témy, jednoduché odpovede, zábavné ilustrácie a samolepky k tomu.

 

2. Vaša odpoveď typu „ Prečo? Lebo medveď!“

Ale „Prečo? – Pre staré vreco!“ Už ste to aj vy niekedy povedali dieťaťu?
Takéto odpovede sú veľmi nevhodné, pretože dieťa-škôlkar nerozmýšľa abstraktne, ale konkrétne. Nechápe, čo s tým má medveď…alebo staré vrece.
Takéto odpovede nerozvíjajú dieťa, neposúvajú ho ďalej, skôr ho zneisťujú a znepokojujú. Ak navyše dieťa dostáva v živote pomerne často vyhýbavé odpovede, zvyká si na ne a začína sa tiež podľa nich správať. Berie ich totiž ako normu.

 

3. Odpoveď typu „Aj tak to nepochopíš“

Ruku na srdce – však ste to už niekedy povedali? Alebo niečo podobné: „Zistíš/pochopíš, až keď vyrastieš!“, ši „poviem ti to neskôr, keď na to dorastieš“.
Najčastejšie takéto odpovede svedčia o našej neochote hľadať správne slová, aby sme vysvetlili komplikované, ťažké, alebo niečo, čo vlastne nechápeme celkom ani my sami.
Nerobte to. Treba sa vyjadriť nejako jednoduchšie a možno sa pri tom naučíte niečo nové aj vy.

Náš TIP: Majú vaše deti všetečné otázky? Na mnohé ani neviete odpovedať? Vyskúšajte knihu Vedeli ste? Otázky a odpovede, ktoré vás zaskočia – vyše 250 strán s naozaj zaujímavými otázkami, ktorých samotné čítanie je zábavné. Takže uspokojíte tak túžbu dieťaťa po nezvyčajných odpovediach 🙂

ako odpovedať deťom na čudné otázky

 

4. Odpoveď „To ja neviem.“

Na jednej strane poctivá odpoveď. Ale podľa zistení psychológov je to skôr snaha „zbaviť sa“ dieťaťa, odbiť ho, lebo sa vám nechce hľadať odpoveď, nemáte čas ap. Takéto priznanie má však pre vývin dieťaťa nulový efekt.
Treba sa pokúsiť zistiť odpoveď, možno aj spoločne, čo môže byť zábava. „Zodpovednosť rodiča totiž spočíva v tom, aby odpovedal na vynárajúce sa detské otázky, stimuloval poznávaciu aktivitu dieťaťa. Môže sa stať, že niečo neviem – je to normálne, ale v našej informačnej spoločnosti sa dôraz dávno preniesol z polyhistorizmu na schopnosť vyhľadávať a spracúvať informácie. Vzdelaný dospelý musí vedieť nachádzať odpovede na novovznikajúce otázky,” vysvetľuje Anna Bykovová vo svojej knihe.

Výchova detíPrečítajte si tiež
Výchova detí a pravidlá, ktoré používajú známe mamičky.

 

5. Odpoveď bez pochopenia

Niekedy dáme dieťaťu odpoveď, ale ono ju nepochopí. Nedokáže vypočuté informácie zabudovať do svojho systému vedomostí. Na vine môže byť aj náš prístup, samotné vysvetlenie, ktoré nezodpovedá mentálnej a vzdelanostnej úrovni dieťaťa.
V takom prípade neraz reaguje na opakovanú otázku – „veď už som ti to vysvetlil“, čo však nič nerieši a akoby ste dieťaťu ani neodpovedali.

Ako rodičia by ste však nemali zabúdať, že za jednou otázkou nasleduje ďalšia: upresňujúca, vysvetľujúca alebo rozširujúca zvyčajné predstavy. Znamená to, že dieťa sa usiluje vybudovať si systém. A my mu musíme v tom pomôcť, ponúknuť mu čo najviac informácií, relevantných a zrozumiteľných faktov.

„A ty si čo o tom myslíš?“
Niektorí rodičia tvrdia, že takáto otázka rozvíja deti viac. Áno, aj odborníci sa zhodujú, že niekedy býva prospešné odpovedať na otázku protiotázkou: „A ty si čo o tom myslíš?“
Musíte si však byť istí, že dieťa už má dostatok poznatkov, aby vedelo sformulovať dostatočnú odpoveď.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar