Ako viesť dobrý rozhovor? Toto je 10 zlatých pravidiel, ktoré vám pomôžu

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Byť priemerným konverzačným partnerom nie je nič náročné. Ale viesť naozaj dobrý rozhovor je ťažké. Základom takéhoto rozhovoru nie je skupina ľudí, ktorí vyslovujú rôzne výroky. To je v skutočnosti definícia zlého rozhovoru.

Dobrá konverzácia vyzerá ako spoločné skúmanie. Niekto vysloví neucelenú myšlienku. Ktosi iný sa chytí jej zárodku, pohrá sa s ňou, prispeje k nej vlastným pohľadom založeným na svojich spomienkach a vráti ju späť, aby na ňu mohla reagovať druhá osoba.
Počas dobrého rozhovoru človek príde na myšlienky, ktorými predtým neoplýval. Dobrý rozhovor sa začína na jednom mieste a končí sa na inom.
Pozrite si 10 zlatých pravidiel dobrého rozhovoru.

10 pravidiel pre dobrý rozhovor

„Keď som sa snažil pochopiť, ako by som sa mohol v zručnosti viesť dobrý rozhovor zlepšiť, zistil som, že musím prekonať zvláštne predstavy o tom, kto taký človek vlastne je. Mnohí si myslia, že dobrý konverzačný spoločník vie rozprávať vtipné historky. To je však úloha rozprávača,“ tvrdí špičkový politický a kultúrny komentátor David Brooks, ktorý pracoval pre prestížne médiá ako The New York Times, PBS NewsHour a napísal niekoľko bestsellerov, vrátane knihy Ako vnímať druhých.

Podľa neho veľa ľudí zastáva názor, že človek schopný viesť dobrý rozhovor ponúka prezieravé postrehy na rozličné témy. To však robí prednášajúci. Dobrý konverzačný partner je podľa Brooksa majstrom v podporovaní obojstrannej výmeny názorov. Vedie ľudí na spoločnej ceste k porozumeniu. „Diskutoval som s odborníkmi na konverzáciu a čítal ich knihy. Nakoniec som zostavil krátky zoznam nenápadných spôsobov, ako sa stať lepším konverzačným partnerom,“ dodáva a my vám ich prinášame.

ikona zdvihnutý palec1. Počúvajte nahlas

Keď niekto rozpráva, jeho konverzačný partner by mal načúvať tak aktívne, že pritom bude prakticky spaľovať kalórie.
Stačí sa pozrieť na Oprah Winfreyovú, skutočnú majsterku v konverzácii, keď s niekým robí rozhovor. Vidno na nej, ako svojským reaktívnym spôsobom preciťuje emócie, ktoré opisuje hovoriaci. Od prekvapenia jej padá sánka, od radosti jej žiaria oči. Keď sa rozhovor uberá šťastným smerom, zasypáva partnera melodickou spŕškou afirmácií, raz achká, inokedy híka, pospevuje si jemný refrén povzbudení.
Keď sa rozhovor zvrtne smutným alebo vážnym smerom, na tvári sa jej usadí znepokojený výraz a sama sedí v pozornom tichu, vďaka čomu dáva priestor na spomalenie a prestávku, ktorá nabáda k hlbšiemu zamysleniu.

oprah-winfrey-dobry-rozhovor

ikona zdvihnutý palec2. Uprednostňujte známe témy

Možno si myslíte, že ľudia radi počúvajú a hovoria o nových a neznámych veciach. V skutočnosti sa radšej porozprávajú o filme alebo o zápase, ktorý už videli.

Sociálny psychológ Gus Cooney a ďalší zistili, že pri rozhovoroch poznáme takzvaný trest za novotu. Ľuďom robí problém predstaviť si čosi neznáme a nadchnúť sa pre to, radšej hovoria o známych veciach.
Ak chcete rozprúdiť rozhovor, nájdite vec, na ktorú je druhá osoba najviac naviazaná. Možno má oblečené tričko športového tímu svojho dieťaťa – opýtajte sa naň. A ak má peknú motorku, začnite rozhovor otázkou o nej.

ikona zdvihnutý palec3. Spravte z ľudí autorov, nie svedkov

Keď ľudia rozprávajú príbehy, často nezachádzajú do podrobností. Majú tendenciu niektoré veci vynechávať.
Ak im však položíte detailné otázky, napríklad „Kde sedel váš šéf, keď to povedal? A čo ste mu odpovedali?“, je pravdepodobné, že si daný moment vybavia o čosi živšie. Dobrí konverzační partneri sa pýtajú na príbehy o konkrétnych udalostiach alebo zážitkoch a potom zájdu o čosi ďalej. Nechcú hovoriť len o tom, čo sa stalo, zaujíma ich, ako dotyčná osoba danú udalosť prežívala.

ikona zdvihnutý palec4. Nebojte sa odmlky

V niektorých rozhovoroch je zábavné, keď všetko odsýpa rýchlo. Keď ľudia rozprávajú vtipné historky alebo si navzájom dopĺňajú vety. Inokedy však niekto povie dôležitú vec, ktorá si vyžaduje zamyslenie.

„Japonská kultúra pobáda ľudí, aby sa pred odpoveďou zastavili a zamysleli. Výskum zahŕňajúci japonských obchodníkov odhalil, že im medzi výpoveďami zvyčajne vyhovuje osemsekundová pauza, čo je približne dvakrát dlhšia odmlka, než akú sú obvykle schopní tolerovať Američania. Je rozumné, že si ju doprajú,“ tvrdí David Brook v knihe Ako vnímať druhých.

kniha-ako-vnimat-druheho

ikona zdvihnutý palec5. Opakujte ako papagáj

Psychológovia využívajú metódu, ktorú nazývajú sumarizácia. Opakujete pri nej slová, ktoré práve niekto povedal, aby ste sa uistili, že ste presne pochopili, čo sa snažil vyjadriť. Odborníci na konverzáciu sú zástancami tohto trochu nešikovného postupu, pretože ľudia majú sklon myslieť si, že sú oveľa zrozumiteľnejší a že sa vyjadrujú omnoho jasnejšie než v skutočnosti. Niekto môže povedať, že jeho „mama je riadne číslo“, a predpokladať, že druhá osoba presne vie, o čom hovorí.

ikona zdvihnutý palec6. Model pôrodnej asistentky

Mnohé dobré rozhovory sú vzájomné – obaja účastníci hovoria približne polovicu času. Niektoré dobré konverzácie však z podstaty musia byť jednostranné, napríklad keď jedna osoba prechádza náročným obdobím alebo stojí pred veľkým rozhodnutím a druhá osoba ju sprevádza procesom uvažovania. Za takýchto okolností zaujímajú starostliví konverzační partneri postoj pôrodnej asistentky. Tá za nikoho neodrodí, ale pomáha pri procese stvorenia.

Konverzačná pôrodná asistentka nemá prinášať vlastné náhľady, jej úlohou je prijímať a rozvíjať názory druhej osoby. Má zabezpečiť, aby sa pri nej dotyčný cítil bezpečne, no na druhej strane ho nesmie nechať na pokoji. Vždy sa nájdu veci, v ktorých nie sme k sebe úprimní. Úlohou pôrodnej asistentky je podnietiť väčšiu úprimnosť.

ikona zdvihnutý palec7. Využite konverzačný klenot

V jadre mnohých náročných rozhovorov sa nachádza čosi, čo mediátor Adar Cohen nazýva „konverzačný klenot“. Ide o pravdivé vyhlásenie skryté pod povrchom nášho sporu, niečo, s čím sa obe strany konfliktu vedia stotožniť: „Aj keď sa nezhodneme na vhodnej lekárskej starostlivosti o nášho otca, nepochybujem o tvojich dobrých úmysloch. Viem, že preňho obaja chceme to najlepšie.“
Ak sa počas konfliktu vedia obaja jeho účastníci vrátiť ku klenotu ukrytému v jadre konverzácie, môžu si udržať pevný vzťah.

smrtelny-hriech-vo-vztahochPrečítajte si tiež
Smrteľný hriech v medziľudských vzťahoch,
ktorému sa treba vyhnúť.

ikona zdvihnutý palec8. Nepredbiehajte sa

Ak sa vám niekto zverí, že má problémy s dospievajúcim synom, neodvádzajte pozornosť uvedením vlastnej skúsenosti: „Presne viem, o čom hovoríš. Aj môj Steven mi dáva zabrať.“ Môže to vyzerať ako snaha o budovanie spoločného vzťahu, ale ide len o presúvanie pozornosti späť na seba. V podstate tým hovoríte toto: „Tvoje problémy ma až tak nezaujímajú, porozprávam ti o svojich, omnoho fascinujúcejších.“
Ak si chceme vybudovať spojenie s druhým človekom, mali by sme sa najprv pristaviť pri jeho skúsenostiach a až potom naňho vychrliť svoje.

ikona zdvihnutý palec9. Využite metódu SLANT

Každý sa už ocitol v situácii, keď sa s niekým rozprával, no všimol si, že ho dotyčný v skutočnosti nepočúva. Akoby odosielateľ vysielal správu a adresát ju nechal preletieť vzduchom. Odosielateľ sa začne cítiť nesvoj, začne habkať a nakoniec sa odmlčí.
Problém spočíva v tom, že človek vysloví v priemere 120 až 150 slov za minútu, čo ani zďaleka nepredstavuje dostatok údajov na zamestnanie mozgu jeho konverzačného partnera.

Pre dobrý rozhovor uplatnite metódu, ktorú niektorí odborníci nazývajú SLANT – sadnite si (z anglického sit), nakloňte sa dopredu (lean forward), dávajte otázky (ask questions), prikyvujte (nod your head) a sledujte hovoriaceho (track the speaker).
Tak vyzerá stopercentná pozornosť.

david-brooks

David Brooks

ikona zdvihnutý palec10. Nájdite nezhodu pod nezhodou

Pri hádke je prirodzené, že opakujete svoj názor dovtedy, kým si druhá osoba neosvojí váš uhol pohľadu. Ale môžete urobiť aj niečo zaujímavejšie – skúste sa napríklad opýtať: „Prečo sa vlastne nezhodneme? Aký hodnotový rozpor sa skrýva pod touto nezhodou?“

Možno sa nezhodnete na obmedzení používania zbraní, pretože v hĺbke duše máte diametrálne odlišné predstavy o verejnej bezpečnosti alebo o úlohe vlády v tejto záležitosti, prípadne jeden z vás pochádza z vidieka a druhý z mesta.

Keď sa snažíte prísť na koreň nezhody, v podstate hľadáte morálne, filozofické korene toho, prečo každý verí tomu, čomu verí. Vzájomne sa skúmate. A zrazu namiesto neustáleho opakovania rovnakých argumentov vyťahujete z druhej osoby príbehy. Ako hovorí neurovedkyňa Lisa Feldmanová Barrettová: „Zaujímať sa o skúsenosti priateľa je dôležitejšie, ako mať pravdu.“

 

Foto: Lepsiden.sk, Freepik.com,
YT.com, Wikimedia/PBS Newshour


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Komentáre sú uzavreté.